Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18SKomp/9/2023

Uznesenie

Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zložený z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, JUDr. Jaroslavy Fúrovej (sudkyne spravodajkyne), JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Jany Haluškovej, JUDr. Terézie Mecelovej, Mgr. Michala Novotného a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v kompetenčnom spore medzi Správnym súdom v Banskej Bystrici a Okresným súdom Banská Bystrica, vo veci žalobkyne U.. B. J., I. I., I. XXXX/XX, X. Č. XXXXXX/XXXX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni Banská Bystrica, o exekúcii na starobný dôchodok, naposledy vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. (do 31. mája 2023 na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ), o nesúhlase s postúpením, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania vo veci

1. Žalobkyňa podaním označeným ako žaloba - exekúcia na star. dôchodok datovaným k 19. decembru 2022 (č. l. 1) podala žalobu proti Sociálnej poisťovni z dôvodu, že jej zo starobného dôchodku exekučne vybrala peniaze vo výške 1 000 eur, pričom žiadala ich vrátenie. V žalobe tiež uviedla, že v roku 2016 jej bolo naraz poslaných 2 000 eur od Sociálnej poisťovne Banská Bystrica ako starobný dôchodok a 1 000 eur od exmanžela ako zameškané výživné na jej syna, v dôsledku čoho sa jej navýšilo životné minimum.

2. Predmetné podanie predložila žalobkyňa Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „civilný súd“), ktorý ju v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyzval (č. l. 8), aby opravila a doplnila žalobu o jej riadne náležitosti a tiež o uvedenie, čoho sa domáha, nakoľko civilnému súdu z podania žalobkyne to nebolo zrejmé,. Následne žalobkyňa svojím podaním označeným ako „vrátenie zameš. výž.“ datovaným k 25. januáru 2023 (č. l. 15) výslovne špecifikovala vec, v ktorej robí toto podanie ako vec „vrátenie vyplatenia výživného na syna“, pričom toto výživné jej mala Sociálna poisťovňa Banská Bystrica ako žalovaná exekučne sťahovať (zrážať) z jej dôchodku. K danému podaniu pripojila viacero listín (č. l. 16 až 25).

II.

Kompetenčný spor

3. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kompetenčný senát“) skôr, než pristúpil k posúdeniu dôvodnosti nesúhlasu Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) s postúpením veci špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej aj ako „vec“), preskúmal, či medzi civilným súdom a správnym súdom

je kompetenčný spor, o ktorých je príslušný rozhodovať podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Civilný súd postúpil vec správnemu súdu z dôvodu, že žaloba smeruje voči správnemu orgánu a týka sa nesprávneho rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu v správnom konaní, na ktorých preskúmanie nie je vecne príslušný. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa s najväčšou pravdepodobnosťou domáha vyplatenia podľa nej nesprávne zníženého peňažného príspevku na opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého (ďalej len „ZŤP“) syna, ktorý jej vyplácal ÚPSVaR Banská Bystrica, resp. zmeny rozhodnutia o jeho znížení. Civilný súd mal za to, že nejasnosť a neurčitosť žaloby trvá.

5. Správny súd predložil vec na rozhodnutie kompetenčnému senátu z dôvodu, že nesúhlasil s postúpením veci civilným súdom, nakoľko nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, keďže žalobkyňa sa domáha vrátenia Sociálnou poisťovňou neoprávnene vymoženého výživného na jej syna, a teda z petitu vyplýva, že ide o žalobu o splnenie povinnosti podľa , pričom nárok možno kvalifikovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a teda ide o súkromnoprávny spor.

6. Navyše správny súd uviedol, že žalobkyňa nerozporuje povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie ZŤP syna, resp. nežiada preskúmať rozhodnutie ÚPSVaR Banská Bystrica o znížení príspevku na opatrovanie a ani tento orgán neoznačuje ako žalovaného. Správny súd mal za to, že civilný súd nemôže nejasnú žalobu sám dotvárať a na tom podklade ju postupovať, ale má najprv odstrániť nejasnosti žaloby a ustáliť predmet konania.

7. Z postupu civilného súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie v prvej inštancii o veci, keďže sa žaloba týka preskúmania nesprávneho rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu, a teda vec pokladal za správnu vec v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň mal za to, že vecne príslušným súdom je správny súd v intenciách .

8. Z postupu správneho súdu vyplýva, že vec považoval za patriacu do právomoci súdov Slovenskej republiky, no nepovažoval sa za súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie o veci v správnom súdnictve, keďže vec pokladal za súkromnoprávny spor, teda za občianskoprávnu vec v zmysle .

9. Z uvedeného tak vyplýva, že medzi civilným súdom a správnym súdom je kompetenčný spor, o ktorom je kompetenčný senát oprávnený rozhodovať podľa .

III.

Posúdenie dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci

III.1 K povahe právneho vzťahu 10. Úlohou kompetenčného senátu je posúdiť povahu právneho vzťahu, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoje právo na vrátenie sumy, ktorú jej mala exekučne sťahovať (zrážať, brať) Sociálna poisťovňa Banská Bystrica zo starobného dôchodku. 11. Zo skutkových tvrdení uvedených v podaniach žalobkyne vyplýva, že Sociálna poisťovňa Banská Bystrica mala brať výživné na jej syna z jej starobného dôchodku. Starobný dôchodok je v zmysle . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dôchodkovou dávkou dôchodkového poistenia v zmysle [výslovne najmä ] vyplácanou ústredím Sociálnej poisťovne. Táto je pri svojom výkone verejnej moci oprávnená siahnuť na vyplácaný starobný dôchodok len v ustanovených prípadoch. Ide o tzv. správnu exekúciu.

12. Môže ísť o prípad vymáhania pohľadávky zrážkami zo starobného dôchodku v rámci tzv. osobitného vymáhania pohľadávok upravenom v Pohľadávkou v takom prípade je pohľadávka na dávke (v intenciách ) alebo jej časti vyplatenej tretej osobe neprávom alebo vo vyššej sume, ako jej patrila, povinnosť na zaplatenie ktorej bola uložená právoplatným rozhodnutím. Musí ísť pritom o dávku dôchodkového poistenia, aby bola Sociálna

poisťovňa oprávnená uskutočniť jej vymáhanie zrážkami zo starobného dôchodku. Môže sa tiež jednať o prípad vymáhania pohľadávok zrážkami zo starobného dôchodku v rámci konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa Pohľadávkou v danom prípade je podľa pohľadávka na poistnom (v intenciách ), dávkach (v intenciách ), náhradách škody podľa neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa Jedná sa tak o širšie ponímanie pohľadávky ako v prvom prípade. V oboch však platí, že sa jedná o pohľadávku, ktorá má svoj podklad v , ku ktorej vymáhaniu pristupuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojej príslušnej organizačnej zložky ako správneho orgánu podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, resp. orgánu verejnej správy podľa , a to na základe zákonného zmocnenia.

13. Výživné na syna žalobkyne nie je pohľadávkou, ku ktorej vymáhaniu by bola Sociálna poisťovňa oprávnená pristúpiť, keďže nemá podklad v , a to ani v prípade, ak by sa jednalo o náhradné výživné, poskytovanie ktorého je upravené o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení o rodine a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov. Teoreticky však táto skutočnosť neznamená, že Sociálna poisťovňa fakticky nemôže v rámci tzv. správnej exekúcie uskutočniť taký postup, ktorým by pristúpila k zrážke akejkoľvek sumy z akéhokoľvek dôvodu zo starobného dôchodku. V prípade neoprávnenej zrážky by sa tak mohlo jednať o iný zásah orgánu verejnej správy podľa .

14. Mimo uvedeného je Sociálna poisťovňa oprávnená siahnuť na vyplácaný starobný dôchodok aj v prípade, kedy nezasahuje do práv poistenca verejno-mocensky ako v prípade tzv. správnej exekúcie. Ide o exekúciu vykonávanú exekútorom podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie je totiž exekúcia zrážkami z iných príjmov, pričom iným príjmom sa podľa okrem iného rozumie starobný dôchodok (dávka sociálneho poistenia) ako príjem, ktorý povinne nahrádza odmenu za prácu. V prípade príkazu exekútora povereného vykonaním exekúcie, aby Sociálna poisťovňa vykonávala zo starobného dôchodku povinného určené zrážky a nevyplácala zrazené sumy povinnému, by mala Sociálna poisťovňa v zmysle postavenie platiteľa mzdy. V takom prípade Sociálna poisťovňa plní svoje povinnosti platiteľa mzdy podľa bez uplatňovania akejkoľvek verejnoprávnej právomoci voči poistencovi. V prípade porušenia povinnosti Sociálnej poisťovni by boli prípustné prostriedky nápravy predpokladané , pričom ak by tým bola na svojich právach dotknutá žalobkyňa, tak aj žaloba uplatnená v civilnom procese upravenom , ktorou by sa domáhala náhrady škody v zmysle príslušných ustanovení . V civilnom procese by sa správne označenie žalovaného riadilo , a teda označenie Sociálnej poisťovne ako právnickej osoby jej názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

15. Žalobkyňa neuviedla, že by bola voči nej vedená exekúcia za účelom vymoženia výživného na jej syna. Navyše, ak pripojila k svojmu podaniu súdne rozhodnutie ukladajúce jej bývalému manželovi povinnosť prispievať na výživu jej syna (č. l. 22), vychádzajúc z jej tvrdení uvedených v žalobe, nároku na výživné na jej syna sa oprávnene nemohla domáhať v exekučnom konaní tretia osoba. Preto ani oprávnene nemohlo dôjsť k zrážke zo starobného dôchodku za účelom uspokojenia takého nároku. Teoreticky však táto skutočnosť neznamená, že Sociálna poisťovňa fakticky nemôže v rámci exekúcie vykonávanej exekútorom uskutočniť taký postup, ktorým by zrazila akúkoľvek sumu z akéhokoľvek dôvodu zo starobného dôchodku. V prípade takejto neoprávnenej zrážky by sa však nemohlo jednať o iný zásah orgánu verejnej správy podľa . Z listiny civilného súdu o postúpení veci (č. l. 27) však vyplýva, že v rámci svojej úradnej činnosti zistil, že voči žalobkyni bolo vedené exekučné konanie v prospech Sociálnej poisťovne ako oprávnenej, a to v roku 2007 za účelom vymoženia žalobkyňou nezaplatených odvodov poistného ako dobrovoľne nezamestnanou. Táto skutočnosť by mohla byť smerodajná práve pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku v civilnom procese.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a Sociálnou poisťovňou Banská Bystrica sa za určitých okolností môže týkať práv v oblasti verejnej správy. To, či ide o tieto práva, však zo

žaloby jednoznačne nevyplýva. Pre posúdenie príslušnosti súdu je však smerodajné aj to, čo sa žalobou sleduje.

III.2 K zásahu orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov 17. Kompetenčný senát považuje za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že , ako ani iný zákon, nepriznáva žalobkyni výslovne právo na vrátenie zrážky vykonanej zo starobného dôchodku. Preto nie je daná právomoc iného orgánu Slovenskej republiky na konanie začatom na podklade žaloby. Nárok na výplatu starobného dôchodku je však verejným subjektívnym právom, konkrétne právom v oblasti verejnej správy. Na vznik tohto nároku je v zmysle v spojení s potrebné iniciovať administratívne konanie (nie súdne konanie), konkrétne konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia, v ktorom koná v prvom stupni ústredie Sociálnej poisťovne ako orgán verejnej správy. Toto konanie je (resp. má byť) podľa zavŕšené prijatím rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Uvedený nárok nemá podklad v občianskoprávnom vzťahu, ale je vyvodený zo vzťahu medzi Sociálnou poisťovňou a poistencom, čo je vzťah vyplývajúci zo sociálnej činnosti štátu. Taký vzťah nemožno podriadiť pod vzťahy, v ktorých vznikajú súkromnoprávne spory alebo ktorých sa týkajú iné súkromnoprávne veci podľa . Keďže Sociálna poisťovňa vystupuje ako orgán verejnej moci na účely konania v dávkových veciach sociálneho poistenia, ak pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, zodpovedá za ňu štát podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rovnako to platí aj v prípade samotného vyplácania starobného dôchodku, ako aj vo veciach vymáhania pohľadávok na tejto dávke [ a ]. Podľa predmetného zákona koná v takomto prípade v mene štátu vo veci náhrady škody samotná Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. V civilnom procese by sa správne označenie žalovaného riadilo , a teda označenie štátu a Sociálnej poisťovne ako právnickej osoby, ktorá za štát koná.

18. Preto ak mala žalobkyňa nárok na výplatu starobného dôchodku a v lehote na jeho výplatu nedošlo k výplate vôbec alebo len čiastočne alebo došlo k vykonaniu zrážky v rámci tzv. správnej exekúcie v rozpore so zákonom, bolo z jej strany potrebné domáhať sa poskytnutia ochrany jej nároku na výplatu starobného dôchodku správnym súdom (všeobecne) v správnom súdnictve. Tejto sa poistenec môže domáhať v zmysle vtedy, ak tvrdí, že niektoré z týchto práv boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy.

19. Nevyhnutným predpokladom v tomto ponímaní je, vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu, aby iným zásahom organizačnej zložky Sociálnej poisťovne bolo porušené alebo priamo dotknuté jej právo na výplatu starobného dôchodku. Z podaní žalobkyne vyplýva, že zo strany Sociálnej poisťovne Banská Bystrica došlo k určitému faktickému postupu (exekučné sťahovanie, branie, zrážanie výživného z dôchodku). Žalobkyňa však netvrdí, že tento faktický postup bol uskutočnený pri plnení úloh Sociálnej poisťovne v oblasti verejnej správy a že vôbec ním akýmkoľvek spôsobom boli práva žalobkyne porušené alebo dotknuté, z dôvodu ktorého by sa domáhala súdnej ochrany. Z obsahu podaní, a teda aj po doplnení žaloby, vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vrátenia stiahnutej sumy, a nie samotného preskúmania tohto postupu. Jej žaloba tak smeruje k dôsledkom faktického postupu, ktoré sa prejavili v jej majetkovej sfére. Nesleduje sa ňou, aby súd zakázal organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pokračovať vo faktickom postupe alebo aby určil, že bol nezákonný, ako to pre tieto prípady predpokladá a v spojení s a . V tomto ponímaní sa tak jedná o súkromnoprávny spor, v ktorom je daná právomoc súdu v civilnom procese podľa , a nie v správnom súdnictve podľa s odkazom na .

20. Na uvedený záver nemá vplyv označenie žalovaného ako Sociálna poisťovňa Banská Bystrica, a teda, že nejde o označenie, ktoré sa predpokladá v civilnom procese už na podklade akéhokoľvek dôvodu alebo . Nesprávne označenie strany sporu totiž samo o sebe neznamená, že ide o vec patriacu do pôsobnosti civilného alebo správneho súdu. Daná skutočnosť je vadou, podľa povahy ktorej môže súd v civilnom procese odmietnuť podanie podľa alebo v správnom súdnictve odmietnuť žalobu podľa s odkazom na .

21. Kompetenčný senát preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

22. Toto rozhodnutie prijal kompetenčný senát pomerom hlasov 8 : 0..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.