Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Skž/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., JUDr. Anity Filovej, prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a JUDr. Juraja Vališa vo veci kompetenčnej žaloby žalobcu: Okresný úrad Piešťany, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom Nám. SNP 1475/3, 921 45 Piešťany, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, za účasti ďalšieho účastníka konania: F.. M. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX. D. o negatívnom kompetenčnom spore vo veci priestupkového konania vedeného pre podozrenie z porušenia o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov ďalším účastníkom konania, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky určuje, že pôsobnosť na objasnenie a prejednanie podozrenia z priestupku proti zhromažďovaciemu právu, vedeného v spise ORPZ-TT- OPP9-2022/015904, má Okresný úrad Piešťany.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Žaloba a vyjadrenia

1. Žalobca sa kompetenčnou žalobou domáha rozhodnutia negatívneho kompetenčného sporu medzi ním a žalovaným spojeného so začatím priestupkového konania pre podozrenie z porušenia o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ďalším účastníkom konania. Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany podaním sp. zn. ORPZ-TT-OPP9-2022/015904-001 z 5. decembra 2022 oznámilo žalobcovi podozrenie zo spáchania priestupku ďalším účastníkom konania, ktorého sa mal dopustiť na tom základe, že dňa 4.12.2022 v čase od 11.30 hod do 15.00 hod. v Piešťanoch na Fínskej ulici a na iných miestach sa uskutočnilo verejné zhromaždenie, ktoré neoznámil obci minimálne päť dní vopred, čím sa mohol dopustiť priestupku podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že verejné zhromaždenie, ktoré oznámil ďalší účastník konania sa uskutočnilo len v územnom obvode žalovaného, žalobca mu postúpil administratívny spis na ďalšie konanie. Žalobca v tomto kontexte poukazoval najmä na príslušnú právnu úpravu a dôvodovú správu k novele . 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol vysloviť, že konanie o priestupku na úseku porušenia povinnosti vyplývajúcej zo má uskutočniť žalobca. Bol toho názoru, že pri priestupkoch fyzických osôb jednoznačne neustanovuje, ktorý orgán verejnej moci má právomoc na ich prejednanie, a preto podľa jeho názoru platí všeobecná právna úprava vyplývajúca zo o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o priestupkoch“). V kontexte predmetného kompetenčného konfliktu poukazoval aj na obdobnú deľbu kompetencií vo vzťahu k o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.

II. Skutkový stav a hodnotenie dôkazov

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa vykonal dokazovanie pripojeným spisom žalovaného. Z vykonaných dôkazov následne zistil tento skutkový stav: 4. Ďalší účastník konania e-mailom 2. decembra 2022 oznámil zástupcovi mesta Piešťany, že 4. decembra 2022 sa o 12.00 hod. uskutoční stretnutie občanov pohoršených správaním sa generálneho prokurátora na Fínskej ulici v Piešťanoch. 5. V totožný deň na e-mail ďalšieho účastníka konania reagovala zástupkyňa mesta Piešťany s tým, že ho poučila o povinnosti písomne oznámiť zhromaždenie obci najneskôr päť dní vopred, ako aj o ďalších zákonných povinnostiach vyplývajúcich zo . 6. Ďalší účastník konania jej v rámci odpovede uviedol, že zhromaždenie sa bude konať na verejnej komunikácii, takže žiadny súhlas podľa jeho názoru nie je potrebný. 7. Na základe úradného záznamu sp. zn. ORPZ-TT-OPP9-2022/015904-001 z 5. decembra 2022, z ktorého vyplýva, že 4. decembra 2022 sa v čase od 11.30 hod. do 15.00 hod. na Fínskej ulici v Piešťanoch konalo zhromaždenie, ktoré nebolo obci oznámené v súlade so , Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany oznámilo žalobcovi podozrenie zo spáchania priestupku vyplývajúce z porušenia podľa zákona o priestupkoch a doručilo mu administratívny spis. 8. Žalobca predmetný administratívny spis postúpil podaním sp. zn. OU-PN- OVVS-2022/0117252022/460 z 8. decembra 2022 žalovanému na ďalšie konanie, keďže sa domnieval, že žalovaný má pôsobnosť na jeho prejednanie. 9. Keďže žalovaný s uvedeným postupom nesúhlasil, podaním sp. zn. 64/2022 Ba zo 14. decembra 2022 vec odovzdal späť žalobcovi na doriešenie, keďže zastával názor, že priestupky na úseku výkonu zhromažďovacieho práva v zmysle zákona o priestupkoch neobjasňuje a neprejednáva.

III. Právne posúdenie veci správnym súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako vecne príslušný súd [ ] vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ). 11. Žalobca sa v zmysle žalobou domáha rozhodnutia záporného kompetenčného konfliktu spojeného s priestupkovým konaním. Záporným kompetenčným sporom je v zmysle taký spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že ani jeden z nich nechce vykonať v danej veci administratívne konanie. 12. Žalobca je podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov miestnym orgánom štátnej správy, žalovaný je podľa v spojení s o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov orgán územnej samosprávy. Žalobca a žalovaný sú teda orgánmi verejnej správy podľa [ a b.) ]. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v žalobe popieral svoju pôsobnosť na konanie o priestupku ďalšieho účastníka konania a tvrdil, že ju má žalovaný, je splnená aj podmienka vecnej legitimácie [, ]. 13. Podstatou prejednávaného negatívneho kompetenčného sporu medzi žalobcom a žalovaným je posúdenie otázky pôsobnosti oboch orgánov verejnej správy na prejednanie podozrenia zo spáchania priestupku ďalšieho účastníka konania. Podľa môže byť uložená pokuta tomu zvolávateľovi zhromaždenia, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosť ( ). Na rozdiel od ukladania pokuty právnickej osobe ( ), právna úprava explicitne neupravuje orgán verejnej moci, do ktorého pôsobnosti patrí ukladanie sankcií za porušenie povinností pri zvolávaní a priebehu zhromaždenia fyzickým osobám. V tomto kontexte právna úprava ( ), ustanovuje, že je možné zvolávateľovi zhromaždenia uložiť pokutu do výšky až 165 € za porušenie korelujúcich zákonných povinností pri zvolávaní a priebehu zhromaždenia. Na ostatné aspekty prejednávania priestupku (včítane procesného postupu pri začatí konania a prejednávaní priestupku a určenia pôsobnosti orgánu verejnej moci na jeho prejednanie) odkazuje na subsidiárne aplikáciu všeobecných predpisov. Z poznámky pod čiarou k predmetnému ustanoveniu je zrejmé, že zákonodarca mal pod aplikáciou všeobecných predpisov na mysli práve

aplikáciu všeobecných predpisov týkajúcich sa prejednávania priestupkov. Odkazuje totiž na o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom o priestupkoch. 14. Keďže na úseku výkonu práva na zhromažďovanie identifikuje určité (zavinené) konania, ktoré porušujú záujem spoločnosti a sú výslovne označené za priestupky v tomto zákone ( zákona o priestupkoch), ale neupravuje procesný postup pri ich objasňovaní a prejednávaní, je potrebné aplikovať všeobecný predpis upravujúci procesný postup pri prejednávaní priestupkov, ktorým je zákon o priestupkoch (, zákona o priestupkoch). V zmysle zákona o priestupkoch priestupky prejednáva miestne príslušný obvodný úrad - v tomto prípade žalobca, pokiaľ právna úprava neurčuje inak. V predmetnej veci je preto daná pôsobnosť žalobcu na objasnenie a prejednanie podozrenia z priestupku proti zhromažďovaciemu právu vedenému v spise ORPZ-TT-OPP9-2022/015904. 15. Najvyšší správny súd rozumie racionálnej argumentácii žalobcu, že z dôvodovej správy k novele zákona o priestupkoch vyplýva zámer zákonodarcu zveriť právomoc rozhodovať o priestupkoch fyzických osôb na úseku zhromažďovacieho práva obciam. Rovnako vníma aj racionalitu argumentácie žalobcu založenú na úvahe, že zo samotného vyplýva záujem zákonodarcu zveriť túto problematiku prioritne do pôsobnosti obcí [napríklad (i) oznamovacia povinnosť vo vzťahu k obci - a , (ii) právomoc zakázať zhromaždenie

- § 10 ods. 1 až 3 zákona o zhromažďovacom práce či (iii) právomoc sankcionovať zvolávateľov

- právnické osoby - zákona o zhromažďovacom práce]. Nie je možné opomenúť ani systematický argument žalobcu, že právna úprava priestupkov proti zhromažďovaciemu právu je upravená v , ktorý je zaradený v časti predmetného zákona označenej ako „Úlohy obce.“ 16. V tomto kontexte je však potrebné doplniť, že Slovenská republika je právnym štátom ( ), ktorého jedným zo základných princípov je požiadavka, aby štátne orgány konali len na základe v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon (princíp legality upravený v ). Viazanosť štátnych orgánov právom vyžaduje, aby ich právomoc a medze ich pôsobnosti boli (aspoň v elementárnej rovine) imperatívne upravené právnym predpisom so silou zákona. Ide pritom o požiadavku explicitného vyjadrenia právomoci určitého orgánu. Najvyšší správny súd preto nemohol pred jednoznačným textom , ktorý v súlade so štandardnými výkladovými metódami vedie k záveru o právomoci žalobcu na prejednanie predmetného priestupku ( v spojení s a , a a zákona o priestupkoch) uprednostniť dotváranie práva preferovaného žalobcom, ktorým zakladal implicitnú pôsobnosť obce bez akejkoľvek opory v texte samotného . 17. K úvahám žalobcu a logike Najvyšší správny súd môže len dodať, že ak skutočne bolo záujmom zákonodarcu zveriť pôsobnosť na objasnenie a prejednanie priestupku podľa obciam, môže tak kedykoľvek urobiť precizáciou a doplnením predmetného právneho predpisu. 18. O trovách sa rozhodlo podľa , keďže ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Keďže na úseku výkonu práva na zhromažďovanie identifikuje určité (zavinené) konania, ktoré porušujú záujem spoločnosti a sú výslovne označené za priestupky v tomto zákone ( zákona o priestupkoch), ale neupravuje procesný postup pri ich objasňovaní a prejednávaní, je potrebné aplikovať všeobecný predpis upravujúci procesný postup pri prejednávaní priestupkov, ktorým je zákon o priestupkoch (, zákona o priestupkoch). V zmysle zákona o priestupkoch priestupky prejednáva miestne príslušný obvodný úrad - v tomto prípade žalobca, pokiaľ právna úprava neurčuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.