Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.01.2022 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného Bc. P. M. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 03.06.2021.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 03.06.2021 bol obžalovaný Bc. P. M. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a), ods. 4 Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 28.08.2016 v čase o 03.10 hod. na ceste III/3892 v obci Klenová, okres Snina, viedol osobné motorové vozidlo zn. VW L. e.č. X.-R. smerom od obce Kalná Roztoka, pričom v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu (alkoholu) najmenej 1,65 gramov na jeden kilogram krvi, t.j. 1,65 promile a ako vodič sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, následkom čoho na priamom úseku cesty pravou prednou časťou vozidla rýchlosťou 75 km/h narazil do ľavej zadnej časti tam odstaveného autobusu zn. SOR e.č. M.-XXX W., ktorý bol odstavený pri pravom okraji vozovky pred rodinným domom č. XX, kde po náraze vozidlo prešlo do protismeru a následne mimo vozovku, narazilo do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa P. P. a do oplotenia rodinného domu č. XX majiteľa U. L., následkom čoho utrpel D. O., sediaci vo vozidle VW L. e.č. X.-R. ako spolujazdec na mieste vedľa vodiča, zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol, čím ako vodič porušil povinnosti vodiča uvedené v o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákonov - venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke v zmysle cit. zákona, prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad v zmysle cit. zákona, jazdiť v obci rýchlosťou najviac 50 km/hod. v zmysle cit. zákona a porušil zákaz viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme v zmysle cit. zákona,

za čo mu bol podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. l), § 46 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 5 písm. b) Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých skupín na doživotie.

Súčasne bolo rozhodnuté podľa odkázaním poškodeného P. O. s jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 17.06.2021 prostredníctvom svojho obhajcu, v odôvodnení ktorého po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku a citácii ustanovení , , , , vyslovil, že napadnutý rozsudok vo vzťahu k vine je predčasný, pretože súd pri uznaní viny sa nevysporiadal so všetkými dôležitými skutočnosťami, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a tým aj na druh a výmeru trestu a porušil právo obžalovaného tým, že nevypočul navrhovaných svedkov. Rozsudok okresného súdu je nesprávny v dvoch zásadných veciach a to, že súd nesprávne vyhodnotil znalecký posudok z odboru dopravy a uložený trest je neprimeraný. Okresný súd pri uznaní viny obžalovaného a pri ustálení právnej kvalifikácie konania obžalovaného vychádzal len zo znaleckého posudku, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súdny znalec ale na hlavnom pojednávaní vypočutý nebol, pretože súd návrh na jeho vypočutie zamietol. Výsluchom znalca podľa jeho názoru je potrebné náležitým spôsobom vysvetliť minimálne tri skutočností, ktoré môžu mať vplyv na právnu kvalifikáciu skutku. Ide o skutočnosti

- prekážka na ceste vytvorená autobusom, viditeľnosť v čase nehody a pohyb vozidla VW L. pri správnej technike jazdy (50 km/hod.). Napriek tomu, že súd bol povinný vykonať celé dokazovanie nanovo, nie je možné nebrať do úvahy, že v predchádzajúcom senáte bol na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2019 vypočutý súdny znalec, ktorý uviedol, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola neskorá reakcia vodiča na prekážku na ceste a otázka, či mal vodič takúto prekážku predvídať, ide o právnu vec, k tej sa vyjadrovať nebude. Znalec ale na otázku, prečo reakcia bola neskorá, jednoznačne neodpovedal. V zápisnici o obhliadke miesta činu je uvedené, že v čase nehody bola hmla a zlá viditeľnosť. Na položenú otázku, aká bola za tejto situácie primeraná rýchlosť zo strany vodiča, keď odstavený autobus nebol osvetlený, znalec jednoznačne neodpovedal. Uviedol len citáciu vyhlášky, že vodič musí rýchlosť prispôsobiť stavu a povahe vozovky a dohľadnosti, ktorú má. Je nespornou skutočnosťou, že autobus bol odstavený nesprávne a vôbec nebol osvetlený. V čase nehody bola zlá viditeľnosť a hmla, pritom vyšetrovací pokus bol vykonaný za iných poveternostných podmienok. V doterajšom konaní nebola zodpovedaná otázka, aká mala byť primeraná reakcia obžalovaného v prípade hmly na neosvetlený a zle odstavený autobus. Autobus bol od stredovej čiary vzdialený iba 1,4 m. Okresný súd k argumentácii obžalovaného o nesprávnom parkovaní autobusu, ako aj k zníženej viditeľnosti v dôsledku hmly uviedol, že tieto dve okolnosti pri úvahách o výroku o vine, o ktorom súd rozhodoval, nemali žiadny vplyv. Uvedený záver je predčasný. Znalec sa k povinnostiam vodiča autobusu vyjadril v znaleckom posudku na strane 42 a z nich a z konštatovania v znaleckom posudku, že autobus stál pred zrážkou odstavený pri pravom okraji cesty, nebol osvetlený a do vozovky zasahoval 1,9 m od pravého okraja vozovky, čo bola poloha 1,4 m od stredovej deliacej čiary vozovky vpravo a k smeru prichádzajúceho vozidla VW L. bol otočený zadnou stranou vyplýva, že po odstavení autobusu ostal pravý jazdný pruh široký najmenej 3 m, odstavený autobus tvoril prekážku cestnej premávky a pravidlá cestnej premávky vodičovi neumožňovali odstaviť autobus v obci Klenová pred rodinným domom č. XX. Podľa vykonanej analýzy priebehu nehody znalec konštatoval, že vodič reagoval na neosvetlený autobus vo vzdialenosti 35,31 metra pred zrážkou a uvažoval pritom s hodnotou reakčného času vodiča na nekontrastnú prekážku 1,70 s. Zaparkovaný neosvetlený autobus tvoril silne nekontrastnú prekážku, podstatné je však aj to, aká silná hmla bola v čase nehody. Znalec miestnu hmlu a jej možný vplyv na dohľadnosť na neosvetlenú prekážku v noci pri iba rozsvietených svetlách vozidla VW L. nevylúčil. Je nesporné, že v čase nehody bola nočná tma a hmla a súd zisťovaniu zníženej viditeľnosti v dôsledku hmly nevenoval žiadnu pozornosť. V tejto súvislosti oznámila obhajoba súdu mená členov hliadky OO PZ, ktorá sa dostavila na miesto dopravnej nehody, a navrhla, aby boli vypočutí k poveternostným podmienka, v čase ich príchodu na miesto samé. Tiež navrhli vypočuť záchranára M. F., ktorý bol na mieste dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že vodič vozidla VW L. potreboval z dovolenej rýchlosti 50 km/hod. na zastavenie pred prekážkou vzdialenosť 37,90 m. Pri neosvetlenom autobuse v hmle mohol vodič zabrániť zrážke havarijným brzdením a zastavením za autobusom v prípade rýchlosti do cca 47 km/hod., z rýchlosti 47 km/hod. už za autobusom zastaviť nemohol ale mohol sa autobusu vyhnúť vľavo. Iba zastavenie pred miestom zrážky dáva 100 % istotu, že k zrážke nedôjde. Ak by aj obžalovaný dodržal pravidlá cestnej premávky a jazdil by rýchlosťou 50 km/hod., technicky nebol schopný ani pri využití plného brzdného spomalenia zastaviť pred miestom zrážky. So zreteľom na uvedené a tiež na závery vyšetrovacieho pokusu a na stanovenú technickú príčinu dopravnej nehody navrhol vypočuť znalca na zodpovedanie, na základe akých prepočtov dospel znalec k záveru k neskorej reakcii vodiča VW L., akou technikou jazdy sa mal pohybovať, aby včas rozpoznal prekážku a dokázal po jej rozpoznaní brzdením zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky. V ďalšom poukázal na porušenia povinností zo strany druhého

účastníka dopravnej nehody, zo strany vodiča autobusu a prevádzkovateľa autobusu, ktorí mali podiel na vzniku kolíznej situácie a následne aj na vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ by vodič autobusu, resp. jeho prevádzkovateľ zabezpečil státie (parkovanie) mimo cestnej komunikácie, táto by bola prejazdná v oboch jazdných pruhoch v plnom profile a k nehode by nedošlo. Ide o dôležitú otázku, ktorá má vplyv na právnu kvalifikáciu konania. Pokiaľ je príčinou dopravnej nehody aj zle odstavený a neosvetlený autobus, jeho konanie by mohlo byť kvalifikované ako prečin podľa Tr. zákona. V závere ešte poukázal na rozhodnutia publikované pod R 73/1982 a R 26/1964. Z vyššie uvedených dôvodov potom navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil podľa , , e) a podľa vec vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie.

Poškodení prostredníctvom splnomocnenca vyslovili, že s dôvodmi odvolania nesúhlasia. V prvom rade poukázali na to, že skutok sa stal pred viac ako piatimi rokmi a táto dĺžka trvania trestného konania má negatívny dopad na všetky strany konania, najmä na nich ako poškodených, a veria, že sa v dohľadnej dobe dočkajú spravodlivého právoplatného rozsudku. Stotožňujú sa s rozsudkom okresného súdu a majú za to, že súd jasne a úplne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a uložil obžalovanému primeraný trest. Argumenty obžalovaného v zdôvodnení odvolania sú nepodstatné, zdá sa akoby cieľom obžalovaného bolo čo najviac oddialiť právoplatné rozhodnutie. Súd v odôvodnení rozsudku súvislo, logicky a podrobne vysvetlil výrokovú časť, pričom sa vysporiadal s argumentáciou obžalovaného uvádzanou v odvolaní. Dôkazy navrhované obžalovaným nie sú relevantné a spôsobilé zmeniť dôkaznú situáciu a skutkový stav veci. K argumentom obžalovaného o nesprávne zaparkovanom autobuse a zníženej viditeľnosti v dôsledku hmly súd správne poznamenal, že tieto dve okolnosti pri úvahách o výroku o vine, pre skutok, o ktorom súd rozhodoval, nemali žiaden vplyv. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný nejazdil takou primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, čím porušil povinnosť vodiča uvedenú v Navyše bola obžalovanému zistená taká koncentrácia alkoholu v krvi, ktorá spôsobila stav vylučujúci viesť motorové vozidlo. Okresný súd pri ukladaní trestu prihliadol aj na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá z 25.06.2012, na postoj obžalovaného - nedostatočnú mieru sebareflexie, prenášanie zodpovednosti na nesprávne parkujúci autobus resp. hmlu. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby. Na základe uvedeného navrhli, aby krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa , v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pri tom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali dôvody dovolania podľa , a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní postupu konajúceho súdu v tomto štádiu konania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia takého charakteru, ktoré by opodstatňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladeného mu obžalobou za vinu, mal možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, pritom mu bolo umožnené predložiť argumentáciu o svojej nevine, resp. o zmiernení jeho viny a tým aj trestu v rámci záverečnej reči a posledného slova. Obžalovaný bol zastúpený obhajcom, ktorého si zvolil a ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby. Uvedené postupy konajúceho súdu osvedčujú v tomto rozsahu dodržanie práva na obhajobu.

Konajúci súd vykonal dokazovanie v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o výsledky procesu dokazovania mohol opierať svoje skutkové zistenia. Keďže procesný postup súdu ako taký a aj pri vykonávaní dôkazov je v súlade so zákonom, odvolací súd nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa , ako to navrhoval odvolateľ.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku plynie podstatný obsah vykonaných dôkazov a ich hodnotenie, ktoré zakladalo záver súdu o ustálení skutkových zistení v rozsahu rozvedenom vo výroku o vine napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že obžalovaný viedol v rozhodnom čase osobné motorové vozidlo zn. VW L. X v obci Klenová a v tom čase mal v krvi koncentráciu etanolu najmenej 1,65 promile, ktoré skutočnosti vyplývajú jednak z obhliadky miesta dopravnej nehody a z lekárskej správy z 28.08.2016 o odobratí vzorky krvi na skúšku na alkohol a z výsledku toxikologického vyšetrenia o koncentrácii etanolu v krvi 1,65 g/kg, čo zodpovedá 1,65 promile alkoholu v krvi. Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný v čase vedenia osobného motorového vozidla bol pod vplyvom alkoholu a nachádzal sa v strednom stupni opitosti.

Dokazovaním tiež bolo zistené, že obžalovaný narazil pravou stranou motorového vozidla, ktoré viedol, rýchlosťou 75 km/hod. do odstaveného autobusu na štátnej ceste v obci Klenová, kde bola predpísaná najvyššia dovolená rýchlosť 50 km/hod. Uvádzané zistenia sa opierajú o závery znaleckého posudku z odboru dopravy, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a tiež o výpoveď svedka M. P., ktorý išiel na cestu k autobusu a otvoril vozidlo po tom, čo začul silný náraz a zaregistroval záblesk svetla.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody plynie, že na štátnej ceste III. triedy v obci Klenová neboli zistené žiadne stopy brzdenia vozidla VW L., o čo opieral znalec svoj záver o 75 km/hod. nárazovej rýchlosti vozidla VW L. do odstaveného autobusu SOR.

Zo skutkových zistení ustálených konajúcim súdom, ktoré považuje odvolací súd za zodpovedajúce výsledkom procesu dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil viacerých porušení povinností uložených mu podľa zákona o cestnej premávke. Obžalovaný nerešpektoval v obci najvyššiu dovolenú rýchlosť (§ 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke ZoCP), ktorou je 50 km/hod., ale jazdil minimálne rýchlosťou 75 km/hod., rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil ani poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nejazdil primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad (§ 16 ods. 1 ZoCP), pretože hoci bola tma, hmla a pohyboval sa v obci, kde mohol predvídať prekážky vedľa cesty, svoju rýchlosť neznížil. Pritom stačilo ju znížiť na rýchlosť maximálne dovolenú v obci, pretože už pri tejto rýchlosti podľa znaleckých záverov by vodič mohol nehode zabrániť minimálne tým, že by sa vyhol odstavenému autobusu jeho obídením vľavo alebo havarijným brzdením by prakticky mohol zastaviť, a pri rýchlosti 47 km/hod. by vodič mohol zastaviť vozidlom pred odstaveným autobusom. Pri týchto výpočtoch sa brala reakčná doba vodiča s prihliadnutím i na zníženú viditeľnosť v dôsledku nočnej doby a hmly a súčasne so zreteľom na nekontrastnú prekážku, ktorou v danom prípade bol odstavený autobus. Okrem toho sa obžalovaný plne nevenoval vedeniu motorového vozidla (§ 4 ods. 1 písm. c) ZoCP), pretože jeho tvrdenie, že keď zbadal prekážku, tak začal brzdiť, je v príkrom rozpore so zisteniami zadokumentovanými v zápisnici o obhliadke z miesta dopravnej nehody, pri ktorej brzdné stopy zistené neboli. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že obžalovaný neskoro zbadal odstavený autobus a snažil sa mu vyhnúť vľavo, čo aj pre oneskorenú reakciu nestihol a narazil doň pravou stranou motorového vozidla VW L..

Za dôležitú povinnosť sa vo všeobecnosti považuje povinnosť, ktorej porušenie spravidla zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie, prípadne môže ísť o škodu na majetku alebo na iných právach dotknutej osoby. Ide o povinnosti, ktoré pre páchateľa vyplývajú z jeho pôsobnosti v pracovnom alebo funkčnom zaradení, prípadne vyplývajú zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného právneho predpisu. V cestnej doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti jazda pod vplyvom alkoholu, neprimeraná rýchlosť, nedostatočná účinnosť bŕzd, o čom vodič vedel, jazda v protismere, nedanie prednosti v jazde, porušenie súčasne viacerých povinností vodiča (napr. prekročenie rýchlosti, nedostatočný odstup medzi vozidlami, telefonovanie počas jazdy).

V súvislosti s hodnotením porušenia povinností pri vedení motorového vozidla nemožno opomenúť ani ustanovenie § 137 ods. 2 ZoCP, podľa písm. c) ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe a tiež z výkladového pravidla zákona o cestnej premávke je opodstatnený záver, že za porušenie dôležitej povinnosti pri vedení motorového vozidla v danej veci je potrebné posudzovať súhrn viacerých porušených povinností, pretože tieto viedli k dopravnej nehode s následkom ohrozenia zdravia a života, resp. majetku, čo zodpovedá kvalifikačnému pojmu ustanovenému v § 138 písm. h) Tr. zákona, a pri jeho priznaní a spôsobení smrti ako následku dopravnej

nehody, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením dôležitých povinností pri vedení motorového vozidla, je kvalifikácia skutku podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona opodstatnená.

Odvolací súd v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku dáva do pozornosti i dokázanú skutočnosť, a to ovplyvnenie obžalovaného alkoholom na úrovni 1,65 promile etanolu v krvi, čo zodpovedá stavu stredne ťažkej opitosti, ktorý stav vyvoláva zníženie pozornosti, zníženie schopnosti predvídania nebezpečenstva, zníženie zábran a zvyšuje nekritickosť, v dôsledku čoho jedinec je odvážnejším, skôr poruší predpisy a oneskorene reaguje. To nastalo aj v posudzovanom prípade, pretože obžalovaný neznížil rýchlosť v dôsledku poveternostných podmienok a ani v dôsledku, že sa pohyboval motorovým vozidlom v obci, jazdil rýchlo, čím si sám privodil rizikovú jazdu a neschopnosť zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má dohľad. Obžalovaný mal pritom i oneskorené reakcie pod vplyvom požitia alkoholu, čomu zodpovedá zistenie, že nestihol reagovať brzdením na prekážku, ktorú zrejme oneskorene zbadal.

Zistený stav opitosti obžalovaného v čase vedenia motorového vozidla našiel svoj odraz v právnej kvalifikácii skutku podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona.

Obžalovaný namietal, že skutkový stav nebol objasnený v dostatočnom rozsahu a že bolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedkov policajtov k zníženej viditeľnosti, ktorému návrhu nevyhovel ani odvolací súd z dôvodu, že znížená viditeľnosť je zadokumentovaná v zápisnici o obhliadke z miesta dopravnej nehody. Znalecké dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom, keďže obžalovaný dal k prečítaniu znaleckého posudku súhlas, a výsluch znalca nebol dôvodný so zreteľom na jeho závery, ktoré neboli spochybňované a postačovali na rozhodnutie v súhrne s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Odvolací súd so zreteľom na uplatňovanú odvolaciu námietku spočívajúcu v porušení povinností vodiča autobusu a jeho prevádzkovateľa ako účastníkov dopravnej nehody uvádza, že odstavenie neosvetleného autobusu zasahujúceho do cesty ako jedna z možných príčin dopravnej nehody je zanedbateľná popri porušeniach, ktorých sa dopustil obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla, ktoré mali rozhodujúci význam na vznik dopravnej nehody a preto za vznik dopravnej nehody zodpovedá obžalovaný. Ak by sa bol obžalovaný plne venoval vedeniu motorového vozidla bez ovplyvnenia alkoholom, dodržiaval by primeranú rýchlosť a neprekračoval by najvyššiu povolenú rýchlosť, mohol nehode zabrániť tak, že pokiaľ by aj nebrzdil, čo sa nestalo ani pred nehodovým dejom, mohol sa prekážke vyhnúť jej obídením (primerane NS SR ).

Obhajoba poukazuje na nezodpovedanie otázky, ako mal obžalovaný primerane reagovať v prípade hmly na neosvetlený a zle odstavený autobus. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke opätovne dáva do pozornosti závery znaleckého posudku z odboru dopravy, z ktorých možno vyvodiť primeranú rýchlosť, akou sa mal obžalovaný pohybovať, so zreteľom na podmienky dohľadu. Primeranou rýchlosť vzhľadom na dané poveternostné podmienky je rýchlosť 47 km/hod., čo je iba o málo nižšia rýchlosť ako najvyššia dovolená rýchlosť na danom úseku 50 km/hod., pretože pri skorej reakcii mohol obžalovaný zabrzdiť pred odstaveným autobusom. Za zavádzajúcu považuje odvolací súd úvahu obhajoby, že jedine zastavenie pred miestom zrážky dáva 100 % istotu, že k zrážke nedôjde, pretože vodič motorového vozidla v krátkej dobe musí vždy zvážiť svoju reakciu na situáciu vzniknutú na ceste. Práve okolnosti, za ktorých obžalovaný viedol motorové vozidlo, a tými sú nočná doba, kedy je premávka nízka, a lokalita, v rámci ktorej sa obžalovaný pohyboval motorovým vozidlom, opodstatňujú záver, že pri dodržaní najvyššej dovolenej rýchlosti mohol obžalovaný bezpečne obchádzať odstavený autobus. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že najvyššia dovolená rýchlosť bola len o minimálny rozsah vyššia ako primeraná rýchlosť - 3 km/hod.

Prípadná reakcia vodiča na neosvetlený autobus vo vzdialenosti 35,31 m pred zrážkou plynúca zo znaleckého posudku, na ktorú poukazuje obhajoba, nevyznieva v prospech obžalovaného, pretože ak by sa vozidlo pohybovalo najvyššou dovolenou rýchlosťou, mohol sa obžalovaný vedením motorového vozidla autobusu vyhnúť vľavo a tak by zabránil stretu motorového vozidla s autobusom ak by reagoval včas.

Napokon je potrebné uviesť i to, že obžalovaný mal a mohol predvídať prekážku na ceste, pretože vzhľadom k tomu, že obec je zastavanou oblasťou, na ceste sa môžu nachádzať odstavené vozidlá z dôvodu vyvstania rôznych kolíznych situácií, pre ktoré motorové vozidlo mohlo byť odstavené, či už z technických príčin alebo z dôvodu existujúcej príčiny na strane jeho vodiča, resp. aj iné prekážky.

K hodnoteniu zavinenia obžalovaného podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, ktoré je v danom prípade preukázané, upriamuje odvolací súd pozornosť i na to, že obžalovaný ako vodič už po požití alkoholu zavinil dopravnú nehodu, preto mal vedomosť a aj predstavu o tom, že ako vodič ovplyvnený alkoholom môže v dôsledku jeho zníženej pozornosti a neskorej reakcie na vzniknutú dopravnú situáciu na ceste spôsobiť kolíziu s motorovým vozidlom s následkom ohrozenia nielen na majetku ale aj na zdraví a živote osôb prevážajúcich v ním vedenom osobnom motorovom vozidle.

Obžalovanému bol za uvedený prečin so spôsobením nenapraviteľného následku uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, čo zodpovedá sankcii na dolnej hranici trestnej sadzby stanovenej zákonom za prečin usmrtenia v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa ods. 4 § 194 Tr. zákona. Konajúci súd pritom prihliadal na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zákona, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, pretože priznanie sa k spáchanému trestnému činu má zahrňovať nielen priznanie sa k činu, ale aj prijatie zodpovednosti za konkrétny trestný čin bez toho, aby sa prenášala zodpovednosť za zavinenie na iné osoby, resp. subjekty, čo v danom prípade pretrváva ešte aj v odvolacom konaní, keď sa vyvíja snaha preniesť mieru zavinenia na vodiča autobusu, ktorý odstavil autobus na ceste v obci, kde ale takto autobus parkoval v nočných hodinách takmer 20 rokov po dohode s obcou Klenová, i keď to nebolo v súlade s právnou úpravou. So zreteľom ale na to, že odvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech, odvolací súd na túto priznanú poľahčujúcu okolnosť musel prihliadať, pretože v dôsledku jej priznania došlo aj k úprave zákonnej trestnej sadzby v prospech obžalovaného podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížením jej hornej hranice o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby.

Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov je trestom primeraným k všetkým okolnostiam prípadu, teda i po zohľadnení, že poškodený neb. L. O. vedel, že obžalovaný požíval alkohol, a aj napriek tomu sadol do auta, ktorým ho obžalovaný viezol domov, do obce Ubľa.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu, ešte nezakladá analogické použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona, pre ktorý sa vyžaduje, ako je to už vyššie spomenuté priznanie v takej miere, ktoré by zodpovedalo priznaniu viny a právnej kvalifikácie skutku, čo v posudzovanom prípade nenastalo. Obžalovaný naďalej nekriticky poukazuje na ďalšiu príčinu dopravnej nehody, pričom rozhodujúcim porušením pravidiel je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a neprispôsobenie rýchlosti poveternostným podmienkam, rozhľadu, či prekročenie povolenej rýchlosti v zmysle § 16 ods. 1, 4 zákona o cestnej premávke berúc do úvahy i to, že obžalovaný sa práve pod vplyvom alkoholu nevenoval v dostatočnej miere situácii v cestnej premávke podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke.

Do úvahy je potrebné vziať i to, že obžalovaný už spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, podstata ktorého spočívala v spôsobení dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu s hladinou najmenej 1,54 promile alkoholu v krvi dňa 26.11.2011. Uvedené je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. z 25.06.2012, ktorým mu bol uložený peňažný trest 400,- eur a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 16 mesiacov. Tento trest vykonal obžalovaný iba čiastočne, keďže dňa 14.11.2012 na jeho návrh bolo rozhodnuté o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, pričom o osvedčení sa bolo rozhodnuté dňa 17.01.2014. Aj keď sa zo zákona hľadí na obžalovaného, akoby v tejto trestnej veci nebol odsúdený, zahladenie sa nevzťahuje na spáchanie prečinu, preto na túto okolnosť možno prihliadať.

Táto okolnosť je dôležitou pre posúdenie recidívy u obžalovaného. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že počas skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti bolo správanie sa u obžalovaného pri dodržiavaní predpisov vynútené. Potom dobu od januára 2014 do augusta 2016, kedy došlo k spáchaniu prečinu usmrtenia závažnejším spôsobom konania, je potrebné hodnotiť ako pomerne krátku, ktorá svedčí o tom, že predtým uložený trest za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu s následkami „iba“ spôsobenia škody na majetku nebol dostatočným na jeho nápravu, keďže opätovne obžalovaný spáchal prečin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.

Uvedené odvolací súd posúdil ako dôvody, pre ktoré neprichádzal do úvahy iný druh trestu (trest domáceho väzenia) a nestotožnil sa s úvahou odvolateľa, že uložený trest je prísny. Napokon, konaním obžalovaného bol spôsobený nenapraviteľný následok, čo bolo tiež jedným z kritérií pri rozhodovaní o ukladaní trestu.

Na zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby neboli splnené žiadne podmienky. Okolnosť, že vo veci od začatia trestného stíhania do jeho právoplatného ukončenia uplynula doba viac ako 5 rokov 4 mesiace, nie je výnimočnou a sama o sebe nezakladá aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Ostatne, ako to plynie z obsahu spisu, k predĺženiu trestného stíhania došlo aj na základe žiadostí obžalovaného okrem iného i zo zdravotných dôvodov majúcich svoj pôvod v zraneniach súvisiacich s dopravnou nehodou, ktorý sa nezúčastňoval hlavného pojednávania a žiadal ho opakovane odročiť. Ak si obžalovaný uplatňoval svoje právo byť prítomný na hlavnom pojednávaní a súd mu vyhovel v záujme dodržania práva na spravodlivé prejednanie veci, nemôže potom tento postup uplatňovať vo svoj prospech.

Ani návrh obžalovaného na konanie o dohode o vine a treste nemôže mať vplyv na rozhodovanie o ukladaní trestu, pretože obžalovaný sa v prípravnom konaní nepriznal v rozsahu zodpovedajúcom pre postup podľa a nasledujúce , ktorého základom je, aby obvinený okrem priznania sa k spáchaniu skutku uznal svoju vinu, k čomu nedošlo. Napokon na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2019, kedy sa začalo s dokazovaním vo veci, obžalovaný neprejavil záujem uzavrieť dohodu o vine a treste.

Odvolací súd posúdil aj ponuku prevzatia záruky za nápravu obžalovaného za súčasného podania návrhu na zmiernenie výšky trestu Gréckokatolíckej cirkvi v Snine so záverom, že nie sú splnené podmienky na takýto postup, keďže neprichádzalo do úvahy uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, a nie sú ani dané dostatočné predpoklady, aby sa obvinený jej pôsobením napravil. Z ponuky prevzatia záruky totiž nevyplývajú žiadne konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného a pokiaľ Gréckokatolícka cirkev v Snine poukazuje na doterajší život obžalovaného, zrejme obžalovaným nebola oboznámená, že už spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona dňa 26.12.2011.

Pre účely výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže boli na to splnené podmienky podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Konajúci súd postupoval správne, ak obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na doživotie, pretože k tomu mal splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zákona. Obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zákona ako vodič dopravného prostriedku, v dôsledku čoho konajúci súd bol povinný aplikovať citované ustanovenie pri ukladaní trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov.

Výrok o náhrade škody odvolací súd nezrušil, keďže ho považoval za formálny, poškodený si uplatňoval škodu v civilnom konaní, ktorá skutočnosť plynie zo zápisnice o úkone súdu z 01.07.2019.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolanie obžalovaného posúdil ako nedôvodné a ako také ho postupom podľa zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.