Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/64/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky N. W., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o. so sídlom v Žiline, Štrková 95/21, IČO: 47 232 692, a otca O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X U. Q. S., A. J U. zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Hurbanova 752/1, IČO: 52 619 818, o návrhu otca a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. - 67 zo dňa 11. augusta 2021 takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Otec j e p o v i n n ý zaplatiť matke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 113,39 eur k rukám právnej zástupkyne matky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.07.2021. Výrokom II. súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal styk otca s maloletým H., nar. XX.XX.XXXX, a uložil otcovi povinnosť nepribližovať sa k maloletému H., nar. XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na súde pod sp. zn. . Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že otec sa podaným návrhom domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky a tiež, že otec je oprávnený telefonicky kontaktovať maloletého každý párny pondelok, stredu a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18.00 hod do 18.30 hod s využitím telefonického mobilného zariadenia matky, ktorá je povinná tento kontakt umožniť a poskytnúť potrebnú súčinnosť. Matka navrhovala vydať neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže styk otca s maloletým a tiež uloží otcovi zákaz priblíženia sa k maloletému, a to do právoplatného skončenia konania o osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. . Právne vec súd posúdil podľa ; , Zákona o rodine. Súd uviedol, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov účastníkov konania. V predmetnej veci mal súd za zistené a osvedčené, že maloletý H. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktorí boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -114 zo dňa 30.01.2017, maloletý H. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 50,- eur mesačne, styk otca s maloletým nebol určený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.08.2017. Uvedeným rozsudkom bola vykonaná posledná úprava práv a povinností rodičov k

maloletému. Na súde sa vedie pod sp. zn. konanie vo veci návrhu manžela matky Y. W. na osvojenie maloletého manželom matky. Vo veci do toho času nebolo rozhodnuté. Súd ďalej uviedol, že zo strany otca nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. V konaní bolo osvedčené, že otec o maloletého dlhodobo nejavil záujem, s maloletým sa nestretával, neplnil si vyživovaciu povinnosť voči maloletému, a to približne od decembra 2013. Maloletý si otca vôbec nepamätá. V čase, keď sa s otcom stretol naposledy, mal dva roky. Otec v konaní ničím neosvedčil, že sa o maloletého v minulosti zaujímal a plnil si svoje rodičovské povinnosti. Pokiaľ otec tvrdil, že bol vo výkone trestu v Nemecku po dobu 7 rokov (čo súd vyhodnotil na ťarchu otca) a posielal matke navštívenky za účelom jeho návštevy, skutočne si je ťažko predstaviť, aby matka (pokiaľ jej navštívenky boli naozaj doručované) vycestovala s maloletým do zahraničia za účelom návštevy otca v zariadení na výkon trestu. Takéto niečo od matky nebolo možné spravodlivo požadovať aj s poukazom na to, či by návštevy otca maloletým v zariadení na výkon trestu boli v záujme maloletého. Otec taktiež v konaní neosvedčil, že si pravidelne plnil vyživovaciu na maloletého do rúk matky, pričom teraz deklaruje, že má nasporené dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Pokiaľ otec v konaní predložil nejaké doklady banky, tieto neosvedčujú pravidelné plnenie si vyživovacej povinnosti od času, kedy nežili s matkou v spoločnej domácnosti. Pred rozhodnutím vo veci úpravy styku otca s maloletým by bolo potrebné vykonať naozaj rozsiahle dokazovanie tak, aby bolo možné vyhodnotiť, že konečné rozhodnutie vo veci je jednoznačne v záujme maloletého. Len osvedčenie skutočností v danej veci pre vyhovenie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Otec bol dlhodobo vo výkone trestu v zahraničí, v konaní neosvedčil, kde má toho času bydlisko, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol adresu v Spojenom kráľovstve. Inak uviedol adresu v Bratislave, na Obchodnej ulici, nie je osvedčený vzťah otca k uvedenému bydlisku (napr. nájomná zmluva). Otec taktiež v konaní neosvedčil z akých prostriedkov si zabezpečuje svoje živobytie. Otec je cudzím štátnym príslušníkom a nie je osvedčené, či sa otec na území Slovenskej republiky zdržiava legálne. Z lustrácie v Registri obyvateľov bolo zistené, že otec nemá na území Slovenska evidovaný trvalý, prechodný, prípadne iný pobyt. Pred rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým by bolo zrejme potrebné vykonať i znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie za účelom zistenia, či by prípadné stretnutia maloletého s otcom boli v záujme maloletého, ak áno, v akej frekvencii a za akých podmienok. Otec sa nemôže dovolávať práva na styk s maloletým, práva na zachovanie vzťahu maloletého k obidvom rodičom a práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, keď po dobu vyše 7 rokov o maloletého absolútne nejavil záujem, resp. prejavenie záujmu zo strany otca nebolo v konaní zo strany otca vôbec ničím osvedčené. Je nepochybné, že maloletý nemá žiaden vzťah k otcovi, tohto nepozná, neprejavil záujem sa s otcom stretnúť. Za takejto situácie nie je osvedčený jednoznačný záujem maloletého, čo je nepochybne najdôležitejším kritériom rozhodovania o návrhu otca na úpravu styku s maloletým. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia - zákaz styku otca s maloletým, súd konštatoval, že matka osvedčila skutočnosti potrebné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tom smere, aby súd jej návrhu mohol vyhovieť. Kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V konaní nevyhnutnosť zákazu styku otca s maloletým nariadením neodkladného opatrenia bola osvedčená. Taktiež bol osvedčený záujem maloletého na takomto závažnom rozhodnutí, akým zákaz styku dieťaťa s rodičom je. Zistenie akým spôsobom rodičia pôsobia na dieťa a jeho duševný stav, je vo veci ďalším rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie o návrhu matky. Súd poukázal na skutočnosti popísané pri odôvodnení rozhodnutia o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd opätovne poukázal na vyjadrenia maloletého a tieto zdôraznil s tým, že maloletý nemá záujem o stretnutie s otcom, tohto vôbec nepozná. Maloletý vyrastá v rodine, kde manžela matky považuje za svojho otca, ktorý dlhodobo o neho zabezpečuje starostlivosť. Pre maloletého, ktorý má 10 rokov, musí byť naozaj ťažké prijať skutočnosť, že jeho biologický otec, ktorý o neho nejavil záujem približne 8 rokov, absolútne sa s ním nekontaktoval, chce zrazu a okamžite vstúpiť do jeho života. Súd poukázal i na správu kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplynulo, že maloletý je veľmi citlivý, má znížené sebavedomie, všetko intenzívne prežíva. Kolízny opatrovník s maloletým vykonal pohovor (v konaní o návrhu manžela matky na osvojenie maloletého). Súd sa jednoznačne stotožnil so záverom správy kolízneho opatrovníka, že je v záujme psychickej pohody maloletého, pocitu bezpečia a vyhnutiu sa prežívania chaosu, aby súd zakázal styk otca s maloletým, a to i písomný a telefonický. Z vyššie uvedených dôvodov súd nariadil neodkladné opatrenia v znení tak, že otcovi zakázal styk s maloletým H.om. Súd ďalej neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť nepribližovať sa k maloletému H.ovi na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vedenej na súde pod sp. zn. . O nároku

na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , pretože nevzhliadol dôvod na iné rozhodnutie o náhrade trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Podľa otca nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by sa otec či už vo vzťahu k matke alebo vo vzťahu k maloletému dopustil akéhokoľvek správania, ktoré by mohlo viesť k zákazu stretávania a k zákazu priblíženia sa k maloletému synovi. Skutočnosť, že otec je štátnym príslušníkom Albánska, nie je dôvodom na zákaz styku otca s jeho maloletým synom. Otec sa nikdy vo vzťahu k maloletému a ani k jeho matke nedopustil žiadneho nevhodného alebo násilného správania. Z tohto dôvodu mal otec za to, že nie je dôvod na zákaz styku otca s maloletým a ani na zákaz priblíženia sa otca k maloletému. Otec ďalej uviedol, že s matkou maloletého sa snažil kontaktovať, posielal jej navštívenky a listy na Slovensko a teda matka vedela kde sa otec nachádza, ale matka nikdy na žiadnu návštevu otca s maloletým neprišla. Matke vyčítal, že táto nerešpektovala právo otca na stretávanie sa s maloletým, resp. na akýkoľvek kontakt maloletého s otcom. Podľa otca sa matka maloletého nepýtala, či má záujem sa stretnúť s otcom a jednoducho sa tak sama rozhodla. Otec maloletému a ani matke nikdy neublížil, a preto neexistuje dôvod na zabránenie styku otca s maloletým. Otec bol toho názoru, že súd viedli iba nepodložené matkine domnienky a nepreukázané vyjadrenia. Otec sa o maloletého počas rokov vzájomného spolužitia s matkou riadne a dôkladne staral a zabezpečoval mu každodenné potreby, a preto otec odmietol očierňovanie matkou v tom zmysle, že o maloletého nejavil záujem a v tom, že maloletý odmieta otca. Podľa otca sa súd dopustil porušenia zákazu odlišného zaobchádzania, nakoľko otcovi obmedzil jeho rodičovské práva len z dôvodu jeho štátnej príslušnosti. Otec mal za to, že súd by mal zohľadniť to, že to bola práve matka, ktorá odišla bezdôvodne od rodiny a bez vedomia otca maloletého reálne uniesla z miesta jeho bydliska a bez vedomia a bez súhlasu otca s maloletým navždy odišla na Slovensko. Otec nesúhlasil s vyjadrením matky, že záujem otca maloletého je účelový za účelom pobytu otca v Slovenskej republike. Otec prízvukoval, že je štátnym príslušníkom Albánska s trvalým pobytom v Anglicku bez akýchkoľvek obmedzení. Otec nemá záujem prostredníctvom maloletého legalizovať svoj pobyt na Slovensku, nakoľko vzhľadom na to, že má povolený trvalý pobyt na území Anglicka, môže sa už na základe toho voľne pohybovať na území jednotlivých štátov. To, že otec maloletého je Albánec a moslimskej viery, nemá žiaden vplyv na jeho rodičovské pravá ako otca na stretávanie sa s maloletým. Podľa otca nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by stretávanie s otcom mohlo mať na maloletého akýkoľvek negatívny dopad. Otec odmietol akékoľvek matkine obavy, že by stretávanie mohlo mať na maloletého negatívny vplyv. Skutočnosť, že sa otec s maloletým nevidel dlhú dobu, nebolo zapríčinené nezáujmom na strane otca, ale jednalo sa o objektívny dôvod, a to výkon trestu odňatia slobody otca. Otec odmietol, že by bola pravda, že chodí s cudzími ľuďmi pred dom matky. Otec v tomto smere nič neporušil, nedožadoval sa vstupu na pozemok matky. Otec maloletého samovoľne nikdy nekontaktoval v jeho bydlisku a ani na inom mieste a maloletého ani nevyhľadával v školskom zariadení. Otec tiež nesúhlasil s tvrdením, že nepredložil žiadne potvrdenie o zasielaní finančných prostriedkov matke. Otec riadne preukázal a predložil potvrdenie o úhradách výživného matke, ktoré tvorili prílohu návrhu otca. Otec takisto uviedol, že nakoľko mu neboli doručené žiadne rozhodnutia súdov, nemal ani vedomosť o určení výživného na maloletého, no napriek tomu maloletému zasielal dobrovoľne výživné, o čom predložil dôkazy, pričom je potrebné poukázať aj na štedré výšky výživného, ktoré je nadpriemerným výživným v prostredí Slovenskej republiky. Podľa otca samotné plynutie času nie je žiadnym dôvodom na to, aby došlo k zákazu stretávania sa s maloletým, alebo k zákazu priblíženia sa k nemu a zamedzeniu akéhokoľvek kontaktu otca s maloletým. Podľa otca je tiež potrebné kvitovať tú skutočnosť, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa okamžite zaujímal o svojho syna a o kontakt s ním, ktorý nechcel prerušiť, ale má záujem ho podporovať. Otec sa takisto začal učiť po slovensky a navštevuje jazykovú školu. Otec je tiež ochotný zaplatiť maloletému jazykovú školu na zlepšenie jeho znalosti anglického jazyka, ak bude mať maloletý záujem. Otec má tiež tlmočníka, ktorý by mohol chodiť na stretnutia. Taktiež nie je dôvodom na obmedzenie alebo zakázanie styku otca s maloletým ani tá skutočnosť, že maloletý otca nepozná. Otec mal za to, že táto skutočnosť, že maloletý svojho biologického otca nepozná a ani ho nevidel, je spôsobená konaním matky. Maloletý má právo poznať svojho biologického otca a právo si o ňom sám, nezávisle od postoja matky vytvoriť obraz a vzťah k nemu. Takisto trestná minulosť otca nemôže byť dôvodom na zákaz stretávania sa s maloletým synom. Nejednalo sa o žiadny trestný čin, ktorý by mal súvislosť s duševnou alebo telesnou integritou maloletého, alebo jeho matky. Trestné stíhanie otca bolo z dôvodu spôsobu zabezpečovania obživy svojej rodiny, o čom matka vedela, a z čoho profitovala. Otec tiež uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie je neudržateľné. Samotný kolízny opatrovník v podstate súhlasí s realizáciou stretávania sa otca s maloletým, a preto skutočne otec nevidel dôvod na to, aby došlo k tak zásadnému rozhodnutiu,

ako je zákaz styku a zákaz priblíženia. Podľa otca súd vychádzal iba z domnienok a nepreukázaných tvrdení matky, ktorá svoje vyjadrenia žiadnym spôsobom nepodložila. Tak závažnému zásahu do práva otca môže dôjsť iba vo veľmi výnimočných prípadoch, ktorými skutočnosť, že maloletý otca dlho nevidel, nie je. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka o tom, že maloletý je veľmi citlivý, má znížené sebavedomie, všetko intenzívne prežíva, nie sú vyjadrenia, ktoré vyplývajú z jeho osobného pohovoru a osobného stretnutia s maloletým, ale ide iba o subjektívne vyjadrenie matky o maloletom. Zo správy kolízneho opatrovníka nevyplýva, že by bol realizovaný osobný pohovor s maloletým, teda nejde o jeho vyjadrenia ale iba o subjektívne vyjadrenie samotnej matky. Otec nesúhlasil s názorom súdu, že bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov. Tiež namietal, že nemá vedomosť o tom, ako matka mohla bez súhlasu otca zmeniť občianstvo maloletého, ktorý bol občanom Anglicka. Otec nikdy na takúto zmenu občianstva maloletého neudelil súhlas. Otec má doposiaľ trvalý pobyt v Anglicku, ale žije v Bratislave. V tomto smere naproti názoru súdu prvej inštancie otec uviedol, že osvedčenie vzťahu otca k bydlisku v Slovenskej republike nie je nevyhnutným a potrebným predpokladom na rozhodnutie o úprave stretávania sa s maloletým. Zákonodarca na realizáciu práv otca ako rodiča maloletého nevyžaduje, aby boli preukazované právne vzťahy k miestu bydlisku rodiča. Pre všestranný a harmonicky vývin dieťaťa je práve najlepšou možnosťou vyrastať v prítomnosti oboch svojich biologických rodičov. Otec nezneužil svoju zodpovednosť a ani nezanedbal a nedopustil sa žiadneho excesu, ktorý by odôvodňoval nariadenie predmetných opatrení. Otec bol toho názoru, že sa jedna o veľmi nespravodlivé rozhodnutie súdu, ktoré hlboko a bezprecedentne porušuje práva biologického otca na kontakt so svojím synom. Otec v tejto súvislosti poukázal na relevantnú právnu úpravu Európskej únie ako aj medzinárodných dohovorov, či zákonov Slovenskej republiky, rovnako tak na nález Ústavného súdu Českej republiky, ako aj judikatúru Krajského súdu v Trenčíne. Na základe uvedeného otec žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hodiny do 17.00 hodiny za prítomnosti matky a otec je oprávnený telefonicky kontaktovať maloletého každý párny pondelok, stredu a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18.00 hodiny do 18.30 hodiny s využitím telefonického mobilného zariadenia matky, ktorá je povinná tento kontakt umožniť a poskytnúť potrebnú súčinnosť. Alternatívne otec navrhoval, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 09.00 hodiny do 17.00 hodiny v priestoroch Centra pre deti a rodiny Myjava a ďalej otec je oprávnený telefonicky kontaktovať maloletého každý párny pondelok, stredu a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18.00 hodiny do 18.30 hodiny s využitím telefonického mobilného zariadenia matky, ktorá je povinná tento kontakt umožniť a poskytnúť potrebnú súčinnosť. Ďalej navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenie zamietne a matke uloží povinnosť zaplatiť otcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletého nebral do úvahy skutočný záujem maloletého dieťaťa, ktoré ho viac ako 7 rokov nevidelo z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť. Podľa matky už len skutočnosť, že otec až chronicky často vo svojom odvolaní uvádzal, že bol vo výkone trestu odňatia slobody za prácu, ktorou zabezpečoval obživu rodiny (drogová trestná činnosť), nemá obdobu v reálnom pohľade na život a nemôže byť takýto postoj otca priaznivý pre zdravý vývoj dieťaťa, jeho vzor. Súd prvej inštancie v danom prípade podľa matky príkladmo zabezpečil ochranu maloletého dieťaťa pred takto zmýšľajúcou osobou, bez ohľadu, že je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Matka odmietla, že by jej otec posielal ako uviedol „vysoké výživné“. Z dokladov predložených zo strany otca nesporne vyplývalo obdobie, počas ktorého posielal ním uvedené „vysoké výživné“, a teda ide o sporadické platby z rokov 2014, 2015, 2016 (v uvedenom období bol vo výkone trestu odňatia slobody), ktoré nikdy neprišli na účet matky, a tak určite neboli výživným ako manipulatívne uvádzal otec. Matka mala za to, že tieto dokumenty boli sfalšované. Jediná platba, ktorá prišla na účet matky, je z júna 2021 vo výške 100,- eur s tým, že odosielateľ je zatajený, bez uvedenia účelu platby, a preto matka len predpokladá, že to je platba od otca. Otec žiadne peniaze na výživu maloletého neposlal ani nedal, a to od narodenia maloletého. Matka odmietla, že by s otcom maloletého žila v harmonickom manželstve. Uviedla, že žila v sociálnom byte, občas nemali ani čo jesť, žili na gauči u jeho bratranca a každý týždeň sa sťahovali. Otec nemal ani bankový účet, mal len dispozičné právo k účtu matky, z ktorého bezdôvodne míňal peniaze. Maloleté dieťa počas 2 rokov veku s otcom zažilo len stres, neustále sťahovanie, množstvo cudzích ľudí a stále plakalo. Matka ďalej odmietla, že by maloleté dieťa uniesla na Slovensko. Rovnako podľa matky nebolo pravdou, že otec nevedel o rozvode manželstva (Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. -114 zo

dňa 30.01.2017). Podľa matky uvedené je vyvrátené odôvodnením rozvodového rozsudku, v ktorom sa na strane 3 v bode 2. výslovne uvádza stanovisko otca maloletého k rozvodu, kde o. i. súdu nemal záujem uviesť kde pracoval. Aj napriek tomu, že otec poskytol súdu stanovisko k rozvodu manželstva, podľa matky opäť klamal, že o rozvode nevedel. Pokiaľ ide o údajné povolenie na pobyt v Anglicku, otec zabudol uviesť, že toto jeho povolenie sa vzťahuje na manželstvo, ktoré právoplatnosťou rozvodu manželstva, tzn. odo dňa 01.08.20217 zaniklo. Matka vyjadrila názor, že maloleté dieťa je jediným spôsobom ako zlegalizuje otec svoj nelegálny pobyt v Európe. To, že maloletý nepozná otca, nie je spôsobené matkou, ale tým, že jeho otec sa rozhodol žiť nelegálnou prácou, za ktorú bol potrestaný. Maloleté dieťa sa samo rozhodlo, že chce mať za otca súčasného manžela matky, ktorý sa o neho vzorne stará a je mu tým najkrajším morálnym príkladom. Chce mať spoločné priezvisko „W.“, hoci vie o svojom biologickom otcovi. Matka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a uložil otcovi maloletého, aby nahradil matke trovy odvolacieho konania.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v správe zo dňa 27.07.2021. Uviedol, že úprava styku otca s maloletým nie je naliehavá, a preto vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu otca nepovažuje za dôvodné. Medzi otcom a maloletým nie je vytvorený žiaden vzťah, maloletý otca nepozná, nestretli sa spolu od roku 2013 a podľa kolízneho opatrovníka nemôže prísť k ujme na ich vzťahu, prípadne k jeho narušeniu. Styk je možné riešiť v riadnom konaní a rozhodnúť až po vykonaní potrebného rozsiahlejšieho dokazovania. Po dobu do rozhodnutia vo veci úpravy styku, do zistenia, či je realizácia styku v záujme dieťaťa, v akom rozsahu alebo akým spôsobom sa má uskutočňovať, je potrebné, aby bolo dieťa uchránené nepredvídaným a nevhodným zásahom otca do jeho života. O to viac, že maloletý si nepraje spoznať otca a na súde je vedené konanie o osvojenie maloletého manželom matky (návrh podaný v roku 2019 pod sp. zn. ). Vydanie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletým a zákazu priblíženia sa otca k maloletému považuje kolízny opatrovník za správne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa kolízneho opatrovníka rieši záujem a ochranu dieťaťa, pričom jeho účelom nie je diskriminácia otca a jeho rodičovských práv, ako otec uviedol vo svojom odvolaní. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

5. Otec v písomnej replike k vyjadreniu matky a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s nimi nesúhlasí v plnom rozsahu. Otec opätovne uviedol, že nemal objektívnu možnosť vykonávať svoje rodičovské pravá a povinnosti, nakoľko bol vo výkone trestu. Matka svoje vyjadrenie žiadnym spôsobom nepreukázala a jej tvrdenia považuje otec iba za jej snahu, ako zabrániť biologickému otcovi v realizácii svojich rodičovských práv. Otec ďalej uviedol, že preukázal to, že matke uhrádzal vysoké výživné aj počas obdobia, kedy bol vo výkone trestu. Otec preukázal konkrétnymi potvrdeniami o úhrade, že tieto financie boli zasielané priamo na účet matky, nakoľko uvedené vyplýva z predložených potvrdení o úhrade. Otec matke posielal financie na syna, no matka ich asi po roku začala otcovi posielať naspäť. Otec úplne odmietol vyjadrenie matky o falšovaní dokumentov. Rovnako otec odmietal, že matka vykresľuje otca ako klamára a manipulátora. Otec nesúhlasí s tým, že by maloletému poskytoval nevhodný vzor, nakoľko nie sú pravdivé tvrdenia uvádzané matkou o charakterových vlastnostiach otca, ktoré matka uviedla vo svojom vyjadrení. Otec má záujem tráviť s maloletým aspoň nejaký čas, aby maloletý vedel, kto je jeho skutočným biologickým otcom a poznal svoj pôvod, čo predstavuje jeho základné právo a čo mu matka nemôže upierať. Otec opätovne uviedol, že maloletého syna vždy chcel, mal ho rád a aj naďalej má veľmi rád a veľmi mu chýba. Otec odmietol tvrdenia matky o tom, že táto neuniesla maloletého na Slovensko, keď matka bez vedomia otca odišla s maloletým dieťaťom a viac sa nevrátila. Otec zopakoval, že nemal vedomosť o tom, že došlo k rozvodu manželstva. Skutočnosť, že otec uviedol stanovisko súdu, nepreukazuje, že otcovi bol doručený rozsudok o rozvode manželstva, a že k rozvodu manželstva aj skutočne došlo. Otec mal za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je dôvodom, pre ktorý by sa trestaný otec nemohol stretávať s maloletým dieťaťom. Podľa otca sa matka maloletého vôbec nepýtala, či má záujem sa stretnúť s otcom, jednoducho sa tak sama rozhodla. Matka zabraňuje otcovi stretávať sa so synom, a tak zabraňuje akejkoľvek možnosti, aby maloletý spoznal svojho otca. Otec poukázal na to, že v zmysle zákonnej úpravy Slovenskej republiky majú rodičovské práva obaja rodičia, a preto nie je možné, aby jeden z rodičov bol nadradeným. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec uviedol, že s týmto vyjadrením nesúhlasí v plnom rozsahu. Otec odmietol, že by s maloletým nemal vytvorený žiaden vzťah. Podľa otca má maloletý vedomosť o svojom otcovi a s otcom žil prvé roky svojho života, kedy sa otec riadne staral o maloletého. Vzhľadom na uvedené otec zopakoval svoj návrh z podaného odvolania.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia ochrana práv detí v prípade existencie konkrétneho ohrozenia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu takouto formou a súčasne, keď sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva účastníkov a tretích osôb a svoje opodstatnenie stráca, keď sa poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívna ochrana.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s maloletým, ako aj toho, že je oprávnený sa s maloletým telefonicky kontaktovať. Pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy, ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. Predovšetkým maloletému nehrozí konkrétne ohrozenie, pokiaľ by nedošlo k úprave pomerov tak, ako navrhoval otec, a to z dôvodu dlhodobo pretrvávajúceho stavu, kedy otec s maloletým nemal žiaden styk a s maloletým sa ani iným spôsobom nekontaktoval. Otec sa naposledy s maloletým stretol ešte v roku 2013 v čase, keď mal maloletý dva roky. Odvtedy maloletý nemal s otcom kontakt. Ide tak o dlhodobý stav, ktorý bol zapríčinený otcom. I keď otec namietal v podanom odvolaní, že o maloletého mal záujem, táto skutočnosť nebola v konaní z jeho strany osvedčená. Za stavu, kedy maloletý nemá vybudovaný žiaden vzťah k otcovi nemožno predpokladať, že by dočasnou úpravou styku v podobe neodkladného opatrenia došlo k okamžitému zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletým. Účelom neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloletých nie je okamžité vybudovanie vzťahu s maloletým, ale ochrana maloletého, ktorú predmetný návrh otca nenapĺňa, a to ani v prípade asistovaného styku v centre pre rodiny. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery v zmysle návrhu otca, a preto súd prvej inštancie správne takýto návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

12. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení Zákona o rodine a judikatúry súdov je zákaz styku rodiča s dieťaťom považovaný za vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa.

13. Odvolací súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že otec sa s maloletým H.om nestretol od roku 2013, kedy rodičia ukončili spolužitie, nie je dôvodom pre zákaz styku otca s maloletým, ako namietal aj otec vo svojom odvolaní. Rovnako takýmto dôvodom nie je ani skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody (pokiaľ nejde o výkon trestu napr. z dôvodu násilného trestného činu rodiča voči dieťaťu, čo

nie je tento prípad). Napokon dôvodom na zákaz styku otca s dieťaťom nie je ani národnosť, štátne občianstvo, alebo náboženská príslušnosť otca maloletého. Tieto skutočnosti ani súd prvej inštancie nepovažoval za dôvody, pre ktoré rozhodol o zákaze styku otca s maloletým a o zákaze priblíženia sa otca k maloletému. Námietky otca o diskriminácii z týchto dôvodov neboli dôvodné. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom neznevýhodnil otca maloletého z týchto dôvodov pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade má záujem dieťaťa na stabilite výchovného prostredia, zdravom fyzickom a duševnom vývine prioritný význam, a to aj v prípade, ak sa dostane do vzájomného konfliktu so záujmom rodiča na styk s dieťaťom. Maloletý v súčasnosti žije v stabilnom prostredí a v rodine, ktorú vytvorila matka spolu so svojim terajším manželom, s ktorou sa maloletý identifikuje. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.06.2021 v konaní o osvojení maloletého vyplýva, že maloletý ťažko znáša skutočnosť, že má rozdielne priezvisko ako zvyšok rodiny. Maloletý mal pocit, že k rodine nepatrí. Z tohto dôvodu maloletý navštívil psychológa v Centre pedagogického - psychologického poradenstva a prevencie v Myjave. Maloletý pozitívne vníma manžela matky, ktorého identifikuje ako svojho otca. Skutočnosť, že by sa maloletý mal náhle stretávať so svojim biologickým otcom v takomto veku, kedy by uvedené skutočnosti nemusel dostatočne pochopiť, podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje hrozbu pre súčasný vývoj maloletého. V čase, kedy sa otec naposledy stretol s maloletým, mal maloletý dva roky. Otec namietal, že v čase, keď žil s maloletým a s matkou, týmto poskytoval riadnu starostlivosť, no matka túto skutočnosť vo svojom vyjadrení poprela. V takto nízkom veku maloletého nie je predpoklad, že by si maloletý dostatočne vytvoril vzťah so svojim otcom, resp. že by na otca uchoval nejaké bližšie spomienky, a to bez ohľadu na to, akú starostlivosť otec venoval rodine v danom čase. V konaní nebolo osvedčené, že by otec na výživu maloletého riadne a pravidelne prispieval. Matka poprela, že by od otca obdŕžala finančné prostriedky na výživu maloletého, ktoré otec vo svojom odvolaní označoval ako „vysoké výživné“. Otec predložil v tejto súvislosti listinné doklady, ktoré mali preukazovať, že si plnil vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu z týchto listín nebolo možné prijať záver o tom, že otec riadne prispieval na výživu maloletého. Tieto listiny boli len veľmi ťažko čitateľnou a neúplnou fotokópiou, ktorá dostatočne neosvedčovala tieto skutočnosti tvrdené otcom.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že v súčasnosti prebieha konanie o osvojenie maloletého dieťaťa manželom matky, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , pričom aj v rámci tohto konania boli uskutočnené úkony s maloletým, na ktoré je potrebné prihliadať. Preto pokiaľ otec vo svojom odvolaní namietal, že názor maloletého nebol v konaní zistený, keď s maloletým nebol uskutočnený pohovor a názory, ktoré prezentoval kolízny opatrovník, boli vlastne názormi matky a nie maloletého, takéto námietky neboli dôvodné. Odvolací súd poukazuje na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 29.06.2021, z ktorej vyplýva, že s maloletým bol uskutočnený pohovor v súvislosti s konaním o osvojení maloletého. Maloletý sa pozitívne vyjadril k návrhu na osvojenie súčasným manželom matky, pričom sám uviedol, že iného otca nepozná. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 27.07.2021 uviedol, že maloletý je veľmi citlivý, má znížené sebavedomie a všetko intenzívne prežíva. V záujme psychickej pohody maloletého odporúčal vyhovieť návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku.

16. Neodkladné opatrenie predstavuje iba dočasnú úpravu práv, v tomto prípade do rozhodnutia v konaní vo veci osvojenia maloletého vedeného pod sp. zn. , v rámci ktorého súd uskutoční riadne dokazovanie, ktorým bližšie zistí predmetné skutočnosti, najmä to, akú úlohu má zohrať biologický otec maloletého v jeho ďalšom živote. Pokiaľ ale je situácia taká, že maloletý nemá vytvorený žiaden vzťah k biologickému otcovi a tento má vytvorený skôr k súčasnému manželovi matky, náhle stretávanie sa otca s maloletým nie je v súčasnosti v jeho záujme a dokonca prestavuje vážny dôvod pre rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým a o zákaze priblíženia sa otca k maloletému. Stav, kedy sa maloletý s otcom nestretával, bol dlhodobý, a preto pokiaľ by tento hoci len dočasne pretrvával neodkladným opatrením do rozhodnutia vo veci samej, maloletému nebude spôsobená taká ujma, aká by mohla hroziť v opačnom prípade. Okrem toho skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretával a nemá s ním vytvorený žiaden vzťah nebola spôsobená objektívne (výkonom trestu), ako sa snaží navodiť otec, ale naopak zo subjektívnych dôvodov na strane otca, ktorý sa sám vlastnou trestnou činnosťou pripravil o riadny výkon svojich rodičovských práv a povinností a o rozvoj svojich vzťahov so synom, pričom ani občasná návšteva otca maloletým vo výkone trestu by zrejme nemohla viesť k riadnemu vzťahu rodič - dieťa a

taktiež nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa takýchto návštev zúčastňovalo vo výkone trestu a tiež za situácie, kedy by ani v dôsledku jazykovej bariéry otcovi nerozumelo.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný a súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení v nadväznosti na , a a tak, že otca zaviazal zaplatiť matke k rukám jej právnej zástupkyne náhradu trov odvolacieho konania, a to z dôvodu, že matka bola v odvolacom konaní plne úspešná, navrhla, aby jej odvolací súd náhradu trov konania priznal a odvolací súd zároveň považoval s ohľadom na okolnosti prípadu za spravodlivé priznať matke náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto uznesenia, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu jeho styku s maloletým a následné odvolanie voči zamietajúcemu výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie bolo zjavne nedôvodné, keď v danej veci neexistovala potreba dočasnej a neodkladnej úpravy pomerov - styku otca s maloletým. Na druhej strane bolo dôvodné vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia pokiaľ ide o zamedzenie styku otca s maloletým, pretože tento by mohol ohroziť duševnú integritu maloletého, pričom odvolacie námietky otca najmä ohľadne jeho diskriminácie a nezisťovania názoru maloletého vyhodnotil odvolací súd za zjavne nedôvodné a nereflektujúce napadnuté uznesenie. Za tejto situácie a zohľadniac potrebu matky na právnu pomoc v danej veci považoval odvolací súd za spravodlivé, aby trovy jej právneho zastúpenia v odvolacom konaní nahradil otec maloletého dieťaťa.

20. Pokiaľ ide o výpočet trov konania, pozostávajúcich iba z trov právneho zastúpenia, tu bolo treba aj bez nutnosti ich vyčíslenia vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, a to konkrétne z tarifnej hodnoty určenej podľa vyhlášky č. , teda z toho, že hodnotu veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch, a v takom prípade je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, čo je v prípade úkonu vykonaného v roku 2021 suma odmeny 83,62 eur. Právna zástupkyňa matky (advokátska kancelária, ktorá ju zastupovala) vykonala v odvolacom konaní jeden účelný úkon právnej pomoci, keď podala voči odvolaniu otca písomné vyjadrenie, za čo prináleží odmena 83,62 eur a k tomu režijný paušál podľa vyhlášky č. vo výške 10,87 eur. Keďže advokátska kancelária zastupujúca matku je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa citovanej vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 18, eur. Matke tak odvolací súd priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia vzniknutých v odvolacom konaní celkovo v sume 113,39 eur a uložil otcovi maloletého zaplatiť ich k rukám právnej zástupkyne matky do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).