Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cdo-151-2022.pdf
PDF · 91.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cdo/151/2022
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ F. A., narodeného XX. Y. XXXX a 2/ M. A., narodenej XX. P. XXXX, oboch X. S., P. XXX/XX a zastúpených Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom, Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20B, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej splnomocnenkyňou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 9Csp/40/2019, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2022 sp. zn. 6CoCsp/54/2021, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. februára 2022 sp. zn. 6CoCsp/54/2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. mája 2021 č. k. 9Csp/40/2019 - 109 I. určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 5550504312 z 31. mája 2014 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným (keď už, tak „žalovanou“ a celkom správne „právnou predchodkyňou žalovanej“, nakoľko tu ide o tú akciovú spoločnosť, ktorá ani nebola pôvodnou veriteľkou, ale jej právnou nástupkyňou, ako bude uvedené i neskôr - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) je bezúročný a bez poplatkov a II. obom žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení); § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. f/ a § 11 ods. 1 písm. b/ a ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej tiež len „ZoSÚ“) a § 52 OZ (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal za to, že žalovaná bola v spore vecne (tzv. pasívne) legitimovaná ako jedna z dvoch právnych nástupkýň pôvodnej veriteľky Consumer Finance Holding, a.s., zaniknutej výmazom z obchodného registra ešte pred začatím konania, prisvedčiť ale nešlo jej námietke nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení a ani tento nebolo potrebné preukazovať, nakoľko možnosť domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru vyplýva priamo z právneho predpisu (zo ZoSÚ). Sporným medzi stranami bolo, či zmluva obsahovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tu podľa súdu prvej inštancie (na rozdiel od množstva iných údajov) prvú z takýchto náležitostí zmluva neobsahovala vôbec a druhú len vo forme označenia „5/2024“, to za situácie, keď medzi oboma bolo treba v súlade so zákonom rozlišovať a nie je úlohou spotrebiteľa z rôznych všeobecných obchodných podmienok alebo iných príloh zmluvy odvodzovať, kedy zmluva končí či kedy má zaplatiť poslednú splátku.
2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 22. februára 2022 sp. zn. 6CoCsp/54/2021 na odvolanie žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil a obom žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Okrem plného stotožnenia
sa tiež s dôvodmi súdu prvej inštancie, pojatými ním do odôvodnenia jeho rozsudku a konštatovaní o dostatočne zistenom skutkovom stave veci aj o použití správneho právneho predpisu, ktorý súd prvej inštancie tiež správne vyložil a aplikoval, dodal, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice 2008/48/ES, ktorá ustanovuje za povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie dĺžky trvania zmluvy. Správny bol predovšetkým záver súdu prvej inštancie, že ním uvádzané a podľa neho v zmluve chýbajúce náležitosti stotožňovať nejde a hoci podľa odvolacieho súdu by v prípade termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru aj údaj v tvare „5/2024“ šlo považovať (v spojení s ďalšími náležitosťami zmluvy) za dostatočne určitý, v prejednávanej veci takému nazeraniu bránilo to, že predložená a tiež súdom prvej inštancie oboznámená zmluva neobsahovala prílohy, resp. podmienky uvádzané žalovanou a takto ani údaje o splatnosti jednotlivých splátok (vrátane prvej) a žalovaná nepreukázala ani to, že listiny, na ktoré poukazovala, boli žalobcami podpísané a týmto známe už v čase uzavretia zmluvy.
3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka“). Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. f/ aj § 421 písm. a/ CSP, poukazujúc pritom aj na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dôvodov dovolania (1VCdo/1/2018). Tzv. zmätočnostnou vadou v podobe porušenia práva dovolateľky na spravodlivý proces podľa nej nižšie súdy zaťažili konanie tým, že napriek predloženiu ňou (v prílohe podania zaslaného ešte súdu prvej inštancie zo 16. septembra 2019) úplnej zmluvy i s prílohami, potvrdzujúcej tvrdenia žalovanej, závery nižších súdov sú v zjavnom rozpore s nimi a z obsahu spisu nie je zrejmé ani, či dokazovanie takýmito listinami bolo vykonané a ak nie, prečo (pričom dovolateľka z elektronického spisu zistila opatrenie dokumentu v tomto jedinom prípade - na rozdiel od ostatných dokumentov - príznakom „nevytvorený“). Nesprávne právne posúdenie veci za cenu odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom tkvelo v nesprávnej odpovedi na otázku nutnosti osobitného uvedenia v zmluve o spotrebiteľskom úvere oboch náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, hoci najvyšší súd v rámci uznesenia z 27. apríla 2022 sp. zn. 1Cdo/167/2021 vyslovil presný opak, majúc za to, že pri eurokonformnej interpretácii úpravy, o ktorej je reč, táto vyjadruje len požiadavku na uvedenie doby či dĺžky trvania zmluvy; pričom tej obsah zmluvy žalobcov s právnou predchodkyňou žalovanej zodpovedal, žalobcovia v čase pred začatím konania ani nepopierali podpis zmluvy či svoje oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami a dokonca sami argumentáciu zo žaloby spochybnili predložením splátkového kalendára. Navrhla zrušenie rozsudkov oboch nižších súdov s vrátením veci na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
4. Žalobcovia dovolací návrh nepodali.
5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech boli vydané rozhodnutia oboch nižších súdov (§ 424 CSP) a to za splnenia i zákonných podmienok jej zastúpenia aj spísania dovolania na to určenou osobou [§ 429 ods. 1 CSP v spojení s čl. I §§ 12 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona (v znení neskorších zmien a doplnení)], prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) a dospel k záveru, že dovolanie treba považovať za prípustné aj dôvodné.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.
7. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).
8. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa práve odcitovaného ustanovenia nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017).
Dovolací súd preto aj v tomto prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k tvrdenej vade zmätočnosti.
9. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP je, že k nej došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere (intenzite), že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním zásadne rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (v tejto súvislosti porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
10. Žalovaná dovolaním namietala, že k výskytu tzv. zmätočnostnej vady uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP došlo pre rozpor záverov nižších súdov, týkajúcich sa obsahu zmluvy, s listinami, na ktoré poukazovala a ktoré tiež predložila už súdu prvej inštancie, pričom povaha rozporu tu vyvolávala dokonca pochybnosti o tom, či navrhované dokazovanie vôbec bolo vykonané a z vlastného šetrenia dovolateľky v elektronickom súdnom spise vyplynulo, že prinajmenšom časť listín označených ako dôkazy sa jeho súčasťou (rovnako ako ani súčasťou tzv. fyzického spisu v prejednávanej veci) prinajmenšom do času rozhodovania odvolacieho súdu nestala.
11. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 1 a 3 CSP); ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP); ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť a ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 129 ods. 1 až 3 CSP); prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP); súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP); dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 CSP).
12. Citované ustanovenia (popri celom rade iných) potvrdzujú, v bežnom sporovom konaní súd nepreberá za strany dôkaznú iniciatívu a v tomto sa s účinnosťou od 1. júla 2016 (teda od nadobudnutia účinnosti súboru zákonov reprezentujúcich rekodifikáciu slovenského civilného procesu, do ktorého okrem CSP patria i Civilný mimosporový poriadok, t. j. zákon č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z., i tento v znení neskorších zmien a doplnení a napokon tiež zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) odráža celková (nová) koncepcia civilného sporového procesu a princípy v ňom uplatňované (princípy kontradiktórnosti konania a arbitrárneho poriadku, princípy dispozičný a prejednací). Okrem toho, že zákonodarca takto sledoval aj cieľ posilnenia zodpovednosti strán za výsledok konania a zvýšenie miery procesných povinností predovšetkým na strane iniciátora konania (žalobcu), nemôže byť pochybností o tom, že ustanovenia normujúce povinnosti žalobcu a rámcujúce jeho postup v spore sa musia primerane (čo aj len za pomoci analógie) uplatniť i na jeho procesného
súpera. Rešpektovanie práva na spravodlivý proces na oboch stranách sporu pritom evidentne vyžaduje ingerenciu súdu v každom prípade neúplnosti či nedostatočnosti podania a/alebo dôkazov podanie sprevádzajúcich a to samozrejme nie v smere obrazného vodenia strany za ruku (t. j. jej navádzaním na to, ako má v spore postupovať a aké dôkazy označovať, navrhovať a prípadne aj predkladať), ale ako povinnosť súdu postarať sa o odstránenie tých nejasností (neúplností) podaní reprezentujúcich buď procesný útok alebo procesnú obranu, ktoré spravidla nejde vysvetliť inak, než opomenutím, a ktorých existencia spôsobuje zjavný nesúlad medzi tvrdeniami strany a dôkazmi ponúkanými na preukázanie ich pravdivosti.
13. Pri riadení sa práve priblíženými východiskami potom rozhodne nemohlo byť bez významu, že žalovaná v prejednávanej veci síce argumentácii žalobcov zo žaloby o neuvedení v zmluve o spotrebiteľskom úvere tých náležitostí, ktorých nedostatok zákon sankcionuje následkom v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru oponovala (po prvý raz už v rámci vyjadrenia k žalobe zo 16. septembra 2019) a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení označila ako dôkaz úplnú zmluvu s prílohami, spis však z dôvodu dovolaciemu súdu nateraz neznámeho v čase zaoberania sa vecou nižšími súdmi obsahoval len torzo zmluvy (č. l. 33 a 34 spisu), v ktorom chýbali práve časti majúce potvrdzovať obranu žalovanej. Hoci je pravdou, že úplnosť dôkazov je vecou unesenia dôkazného bremena a súd obvykle na medzerovitosť na tomto poli nemá povinnosť upozorňovať, toto neplatí v prípadoch vykazujúcich znaky druhovej totožnosti s tentoraz posudzovanou vecou, v ktorých nie je zrejmý dôvod nepredloženia dôkazu (resp. jeho nezaloženia v spise a logicky preto i jeho následného nevykonania súdom) ako celku a rovnako ani to, či strana takýmto deficitom dotknutá (u ktorej nastal) o tom, t. j. o spomínanej nedostatočnosti v argumentácii a ňou spôsobenom rozpore medzi vlastným podaním a dôkazmi vôbec vie. Bez ohľadu na to, či k opisovanej situácii príde v dôsledku opomenutia strany alebo technických príčin (napríklad pre predloženie dôkazu za pomoci elektronických prostriedkov vo formáte znemožňujúcom súdu ďalej s ním pracovať a s týmto sa oboznámiť), za minimum v záujme zachovania procesných štandardov definujúcich právo na spravodlivý proces má byť považované poskytnutie možnosti chybu (ak k nej pravda prišlo na strane sporu) napraviť.
14. Súd prvej inštancie ale v intenciách vyššie uvedeného nepostupoval a ak žalovaná aj v odvolacom konaní zotrvala na skoršej argumentácii o neexistencii žalobcami vytýkaného nedostatku zmluvy, poukazujúc na tie jej časti (články), ktoré podľa súdu prvej inštancie (a inak oboch nižších súdov) neboli súčasťou spisu, bol to práve odvolací súd, ktorý sa mal pokúsiť do problému vniesť jasno či prinajmenšom urobiť dotaz na žalovanú, z akého dôvodu nebola pri dokazovaní predložená zmluva ako celok (na čom nič nemenilo ani poskytnutie predbežného právneho posúdenia na pojednávaní pred rozhodnutím v prvej inštancii a ani nesúhlas žalovanej s takýmto posúdením, oboje pre prílišnú všeobecnosť formulácií, znemožňujúcu prijať záver, či tam uvedené konštatovania majú byť výsledkom oboznámenia sa so zmluvou naozaj trpiacou nedostatkom náležitostí alebo nemožnosťou oboznámenia sa so zmluvou ako celkom pre jej nepredloženie - v tejto súvislosti porovnaj č. l. 102 a 102 p. v. spisu). Ak tak však neurobil, ale prakticky bez ďalšieho sa stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie a so záverom o neunesení dôkazného bremena žalovanej, tejto bolo treba prisvedčiť, že zaťažil konanie neskôr dovolaním vytýkanou vadou tzv. zmätočnosti.
15. Za tohto stavu - daného osobitne individuálnymi okolnosťami - malo odmietnutie obrany žalovanej znaky procesne nesprávneho postupu súdu prvej inštancie, „pridupľovaného“ odvolacím súdom a znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To bol ten dôvod, pre ktorý na dovolanie bolo treba nazerať ako na prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP a zároveň aj ako na dôvodné - tu vzhľadom na opodstatnenosť námietky z dovolania, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k procesnej vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
16. Za opísaného stavu veci tak vylúčený bol iný postup, než rozhodnutie spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia dovolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 a § 450 CSP (keďže tu nešlo o prípad nemožnosti zjednania nápravy inak než zrušením rozhodnutí oboch nižších súdov) a to bez ohľadu na to, že akceptovať už nešlo ďalšiu časť dovolania - tu rozumej v časti, v ktorej sa prípustnosť dovolania opierala o úpravu z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, v tomto prípade z jednoduchého dôvodu rozhodnutia najvyššieho súdu rozhodnutím označeným za výraz jeho ustálenej rozhodovacej praxe až po rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci (kedy tak nielenže bol vylúčený odklon, ale odvolací súd ani nemohol mať povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozsudku s odlišným názorom, ktorý
samozrejme nepoznal). Z rovnakého dôvodu a v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu je tu potom aj absencia stanoviska k právnej otázke nastolenej dovolaním, ku ktorej takto patrí prvý raz vyjadriť sa odvolaciemu súdu (po zrušení jeho prvého rozsudku logicky tiež s vyporiadaním sa i s názorom dovolacieho súdu, ktorým bol vyslovený celkom opačný než ním vyslovený názor).
17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.