Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-31-2021.pdf
PDF · 74.43 KB
Case nature
Subarea
7S/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: Brock Metals s.r.o., so sídlom Heydukova 1, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 800 011, právne zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100168290/2021 zo dňa 01.02.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.03.2021 bola Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená správna žaloba žalobcu Brock Metals s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100168290/2021 zo dňa 01.02.2021, ktorým tento na základe zákona 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č. 101141221/2020 zo dňa 07.07.2020, ktorým mu bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 247 890,60 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 29.03.2021 navrhol, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého výroku rozhodnutia žalovaného by mu hrozila závažná ujma, hospodárska škoda, aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca má za to, že v predmetnej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby proti výroku rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalobca podáva na správny súd právne perfektnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, rozhodnutie žalovaného je právoplatné a vykonateľné voči žalobcovi, pričom rozhodnutím Daňového úradu Košice, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR správca dane určil rozdiel dane v sume 26 740,25 eur, núteným výkonom rozhodnutia žalovaného už samotným začatím exekúcie hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, finančná škoda aj iný ťažko napraviteľný následok spočívajúci v zadlžení žalobcu a preto v danom prípade
možno považovať túto sumu za likvidačnú, pričom povinnosťou jej úhrady by bol znemožnený chod a podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý potrebuje finančné prostriedky využiť v podnikateľskej činnosti, pričom tieto prostriedky slúžia najmä na úhradu faktúr pre obchodných partnerov. Ak finančné prostriedky nebude mať k dispozícii dostane sa do omeškania s platením dodávateľských faktúr a tým i do možnej platobnej neschopnosti, čím mu hrozí škoda, či už hospodárska alebo finančná. Dodal, že nie je možné od žalobcu žiadať, aby si zobral pôžičku, ktorá je navyše pre podnikateľské subjekty menej výhodná. Žalobca je toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom nakoľko fungovanie Finančného riaditeľstva SR, resp. Daňového úradu Košice ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko ich fungovanie a činnosť nie je finančne závislá od okamžitej úhrady určeného rozdielu dane od žalobcu, rovnako nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko v prípade, že by správny súd nevyhovel správnej žalobe a nezrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné, bola by táto čiastka do štátneho rozpočtu odvedená. V závere žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného nie je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nakoľko nejde o rozhodnutie podľa § 7 SSP, rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonností správnych rozhodnutí.
3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe priznať odkladný účinok.
4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 29.03.2021 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 25.06.2021. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva závažný dopad rozhodnutia žalovaných daňových orgánov, na fungovanie žalobcu a žalovaný nevidí dôvody na priznanie odkladného účinku predmetnej žaloby vo veci žalobou napadnutých rozhodnutí.
5. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
6. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu (§ 187 ods. 3 SSP). Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť preto prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.
9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP. Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného)
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého výroku rozhodnutia žalovaného by mu hrozila závažná ujma, hospodárska škoda, aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
11. Tvrdenia žalobcu o možnej platobnej neschopnosti, je podložené len jeho hypotetickou úvahou o možnom následku v prípade exekvovania vyrubenej dane avšak žalobca ani túto hrozbu bližšie nešpecifikoval. Zároveň má súd za to, že túto hrozbu ujmy žalobca ani bližšie neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby (nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu tak, ako to súd uviedol vyššie s poukazom na príslušné rozhodnutie. Žalobca v kontexte ním tvrdenej ujmy ani žiadnym spôsobom neozrejmil súdu aká je jeho finančná situácia a aké sú jeho majetkové pomery a akým konkrétnym spôsobom by táto hrozba ujmy dopadla na jeho terajšiu majetkovú situáciu. Samotné tvrdenie žalobcu o zásadnej ujme, ktorá hrozí ich spoločnosti tak okrem tohto hypotetického tvrdenia nebolo ničím bližšie osvedčené a preto má súd za to, že takéto samotné tvrdenie žalobcu bez ďalšieho nie je právne významným dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie ani kasačná sťažnosť nie sú prípustné (§ 152 ods. 1 a contrario, § 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).