Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sfk/45/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mesto Krupina, so sídlom: Svätotrojičné námestie 4/4, 963 01 Krupina, IČO: 00 320 056, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 90, 831 04 Bratislava, IČO: 42 124 182, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Správy zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania projektu s ITMS2014+ kódom 302041K690 zo dňa 28. novembra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.

- 461 zo dňa 18. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde 1. Správnou žalobou podanou 30.01.2023 sa žalobca domáhal, aby správny súd preskúmal zákonnosť opatrenia žalovaného - Správy zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania projektu s názvom Revitalizácia medziblokových priestorov sídliska Majerský rad v Meste Krupina, kód ITMS2014+ 302041K690 zo dňa 28.11.2022, ktorým žalovaný na základe vykonanej administratívnej kontroly podľa o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) skonštatoval porušenie ustanovení o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) žalobcom pri vyhodnocovaní predložených ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky. V správe preto žalovaný uplatnil finančnú opravu vo výške 25% zo sumy 562.560,41 EUR, teda výdavkov týkajúcich sa predmetného verejného obstarávania v súlade s bodom 20 Prílohy č. 1 k Metodickému pokynu CKO č. 5, verzia 8 pre zákazky vyhlásené podľa zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho mal žalobca vrátiť sumu 140.640,10 EUR. 2. Žalobca mal konkrétne postupovať v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní, keď nevyhodnocoval predložené ponuky podľa stanovených požiadaviek na predmet zákazky vo výzve a v súťažných podkladoch, a požadoval od jednotlivých uchádzačov v rámci vysvetľovania ponúk predloženie dokladov, ktorých predkladanie vôbec nebolo upravené, resp. bolo odlišne upravené v súťažných podkladoch, čím porušil princíp transparentnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca tiež porušil princíp rovnakého zaobchádzania podľa 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v procese vyhodnotenia ponúk akceptoval ponuku uchádzača M-SILNICE SK s.r.o. napriek skutočnosti, že tento uchádzač nepredložil žalobcom požadované dokumenty, v dôsledku nepredloženia ktorých bol vylúčený Sayrus s. r. o. Z dôvodu, že konanie žalobcu sa vzťahuje na ponuku

uchádzača M-SILNICE SK s.r.o. ako úspešného uchádzača, porušenia zákona o verejnom obstarávaní mohli mať podľa žalovaného vplyv na výsledok verejného obstarávania. 3. Správny súd napadnutým uznesením správnu žalobu odmietol podľa ustanovenia (ďalej len „“). Odmietnutie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté opatrenie je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty žalovaného alebo iného orgánu verejnej správy. Týmto opatrením bolo len konštatované porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho bola uplatnená finančná oprava. Ak žalobca nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe opatrenia žalovaného (v ňom obsiahnutej výzve na vrátenie časti finančného príspevku), žalovaný podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“), ktorý začne konanie podľa zákona o verejnom obstarávaní (konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy), v ktorom je žalobca oprávnený uplatňovať prostriedky obrany ustanovené zákonom. V prípade, že ÚVO v tomto konaní zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, vydá o svojich zisteniach rozhodnutie, kde tieto zistenia skonštatuje ( zákona o verejnom obstarávaní). Ak by žalobca s rozhodnutím ÚVO nesúhlasil, je oprávnený nechať toto rozhodnutie pri splnení zákonom ustanovených podmienok preskúmať správnym súdom ( zákona o verejnom obstarávaní). 4. Za predpokladu, že ÚVO zistí porušenie zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa a o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a správny orgán vydá rozhodnutie o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie, čím autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu. Žalobca sa voči takémuto rozhodnutiu môže brániť využitím riadnych opravných prostriedkov a následne sa domáhať preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom, pričom predmetom súdneho prieskumu bude aj posúdenie zákonnosti predmetného opatrenia žalovaného, ako predbežného rozhodnutia. V štádiu zaslania správy z administratívnej kontroly nedochádza k uloženiu povinnosti žalobcovi. Na podporu tohto právneho posúdenia odkázal správny súd na rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. zo dňa 28.06.2022, sp. zn. zo dňa 27.05.2022, sp. zn. zo dňa 18.11.2021 v obdobných veciach, ktorými boli zamietnuté kasačné sťažnosti proti uzneseniam o odmietnutí správnej žaloby. 5. Správny súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že predmetné opatrenie žalovaného nie je vykonateľný právny titul, ktorý by si žalovaný mohol u žalobcu uplatniť. Navyše z administratívneho aktu, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, nie je možné zistiť zákonné ustanovenie, podľa ktorého bola táto sankcia uložená. Zákon o verejnom obstarávaní ani takýto druh administratívnej sankcie (finančná oprava) neupravujú. Takýto druh sankcie (s prihliadnutím na to, že sa kontrola týkala zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.03.2018, uzatvorenej podľa ) vymedzuje II. Konanie na kasačnom súde 6. Žalobca (sťažovateľ) podal proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté ; a . 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: · nestotožnil sa s tvrdením správneho súdu, že napriek záverom z administratívnej kontroly a udeleniu finančnej korekcie nejde o zásah do práv žalobcu. K uvedenému analogicky poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. zo dňa 22.07.2022, · stotožnil sa s tým, že žalovaný vykonal vlastnú kontrolu, konštatoval vlastné zistenia a udelil žalobcovi finančnú korekciu, avšak nesúhlasil s tým, že predmetná správa z kontroly je opatrením, keďže nepozná vykonanie takejto administratívnej kontroly zo strany žalovaného a ani následný postup, v ktorom by malo nasledovať ešte nejaké správne konanie, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie, · ustanovuje, že k začatiu správneho konania má prísť len na základe právoplatného rozhodnutia ÚVO, pričom po vydaní takéhoto rozhodnutia žalobca dobrovoľne nevráti finančný príspevok alebo jeho časť žalovanému na základe žiadosti žalovaného na vrátenie tohto príspevku. Až vtedy môže byť začaté správne konanie, účelom ktorého je, aby žalovaný ako poskytovateľ disponoval exekučným titulom voči žalobcovi ako prijímateľovi a aby si vedel následne cez exekučné konanie vymôcť vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Nejde o konanie, v ktorom správny orgán skúma porušenie zákona o verejnom obstarávaní,

· nepozná taký procesný postup, aký sa stal v prípade žalobcu a podanej žaloby. Zákon nepozná postup, že po právoplatnom rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie žalovaný vykoná opätovnú administratívnu finančnú kontrolu procesu verejného obstarávania ako kontrolu nezávislú na rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie, a že na základe takejto vlastnej administratívnej finančnej kontroly udelí žalobcovi ako kontrolovanému prijímateľovi pokutu v percentuálnej výške z poskytnutého nenávratného finančného príspevku, · správny súd sa mýli, ak v napadnutom uznesení tvrdí, že po administratívnej finančnej kontrole má žalovaný začať správne konanie v zmysle a . Toto tvrdenie si správny súd doslova vymyslel, pretože nepochádza z , ani zo žiadneho iného zákonného právneho predpisu, · správou o kontrole dochádza k zásadnému zásahu do práv a právneho postavenia žalobcu, pretože v dôsledku tejto správy žalobca stratil nárok na 25% z ceny realizovaného projektu, pričom do dnešného dňa, čiže už viac ako pol roka, má žalobca pozastavené aj vyplatenie ďalšej (zostávajúcej) časti nenávratného finančného príspevku, · odkazy správneho súdu na rozhodnutia kasačného súdu neobstoja, keďže v daných prípadoch išlo o všeobecnú správnu žalobu a žalovanými boli aj rôzne žiadosti o vrátenie peňažných prostriedkov a správy o zistených nezrovnalostiach. Žalobca však podal žalobu vo veci správneho trestania. Správny súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobcovi žalovaný udelil administratívnu sankciu za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Je teda nepochybné, že ide o žalobu vo veci správneho trestania, · ani jedno ustanovenie , na ktoré poukazuje správny súd - , až a neobsahuje ani žiadne zmocňovacie ustanovenie pre žalovaného, aby si vydal, ako centrálny koordinačný orgán, nejaký metodický pokyn s prílohou, na základe ktorého bude správne trestať prijímateľov nenávratného finančného príspevku, · uznesenie správneho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, nakoľko sa nevysporiadal so značným množstvom argumentácie žalobcu v podanej žalobe. 8. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa . Okrem toho žalobca navrhol, aby kasačný súd prerušil konanie podľa a inicioval konanie o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“). Konkrétne navrhol, aby ÚS SR posúdil súlad Metodického pokynu CKO č. 5, verzia 8 a aj jeho prílohy č. 1 s v znení neskorších právnych predpisov (zásada žiaden trest bez zákona) a subsidiárne na vydanie Metodického pokynu CKO č. 5, verzia 8 a aj jeho prílohy č. 1 s , a tiež súlad ustanovení 3.3.7.1 bod 6, bod 16 a 3.3.7.2.3 bod 15 Systému riadenia EŠIF, verzia 12 so základnou právnou zásadou prekážky skôr rozhodnutej veci (res iudicata) ako súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle alebo ods. 2 v znení neskorších predpisov a subsidiárne aj súlad týchto ustanovení Systému riadenia EŠIF, verzia 12 s ustanoveniami , ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 9. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnymi závermi správneho súdu v napadnutom uznesení. Dodal, že Správa zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania je výsledkom opätovnej administratívnej finančnej kontroly v súlade s relevantnými ustanoveniami Systému riadenia EŠIF, ver. 12, ktorý bol vypracovaný na základe a , s ktorého záväznosťou žalobca súhlasil v článku 1 ods. 1.3 písm. d) a článku 6 ods. 6.16 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP-Z-302041K690-431-16 (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a v článku 1 ods. 3 Všeobecných zmluvných podmienok zmluvy. Nesúhlasil, že sa na správnu žalobu vzťahujú ustanovenia o žalobách vo veciach správneho trestania a odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ“) vo veci (C-261/14), v zmysle ktorého sa nejedná o správne trestanie, ale o správny akt, ktorý sa aj v zmysle Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev nepovažuje za trest. Navyše ustanovenie nepoužíva pojem ako sankcia, pokuta, penále a podobne, ale používa pojem finančná oprava. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 10. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas v zmysle ustanovení , a . 11. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že správny súd sa v napadnutom uznesení správne vysporiadal s procesom uskutočňovania finančnej opravy, ktorú uskutočňuje riadiaci orgán (respektíve poskytovateľ) na základe kontroly u prijímateľa počas ktorej zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.

12. Nenávratné finančné prostriedky sú prijímateľovi (žalobcovi) poskytované na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú uzatvára s poskytovateľom podľa ustanovení v znení neskorších predpisov. Uzatvorením tejto zmluvy prijímateľ jednak pristupuje k podmienkam obsiahnutým v zmluve, ale aj k všeobecným zmluvným podmienkam k nej pripojenými, ktoré ďalej odkazujú na všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú podmienky a právne vzťahy vznikajúce poskytnutím nenávratných finančných prostriedkov. 13. Počas kontroly verejného obstarávania vykonávanej u prijímateľa poskytovateľ skutočne vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, keďže ako riadiaci orgán žalobcovi zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplýva z ustanovenia 14. Výstup z kontroly verejného obstarávania je správa z kontroly obsahujúca žiadosť o vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti podľa , ktorý je individuálnym správnym aktom, u ktorého ale absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Inými slovami ide o výzvu na (dobrovoľné) plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti. 15. Pokiaľ však prijímateľ (žalobca) dobrovoľne nevráti vyžiadané finančné prostriedky tak v ustanoveniach , a , , respektíve upravuje administratívny postup (konanie), ktorým bude prijímateľovi rozhodnutím uložená vymáhateľná povinnosť finančné prostriedky vrátiť a prípadne aj sankcia za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. V takomto nadväzujúcom administratívnom konaní má prijímateľ možnosť jednak obhájiť svoj postup pri verejnom obstarávaní, ako aj uplatňovať riadne opravné prostriedky, či sa domáhať súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 16. Pre úplnosť považuje kasačný súd za vhodné dodať, že ak prijímateľ dobrovoľne na základe výzvy nevráti príspevok alebo jeho časť, riadiaci orgán sa môže v zmysle domáhať vrátenia príspevku nielen cestou administratívneho konania, ale aj prostredníctvom civilnej žaloby podanej na súd podľa . 17. S odkazom na odsek 15. tohto uznesenia sa kasačný súd zhoduje so správnym súdom v otázke neprípustnosti správnej žaloby žalobcu v správnom súdnictve podľa , z dôvodu, že správny akt (Správa zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania obsahujúca výzvu na vrátenie časti poskytnutého príspevku podľa ), ktorého prieskumu sa žalobca domáha má predbežný charakter, ktorý nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu a preto je podľa vylúčený zo súdneho prieskumu. Tento záver potvrdzuje aj dlhodobo ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu napr. uznesenia sp. zn. zo 14.02.2017; sp. zn. z 28.06.2022, sp. zn. z 27.05.2022. 18. Sťažnostné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie správneho súdu v napadnutom uznesení. Žalobcov analogický odkaz na uznesenie kasačného súdu zo dňa 22.07.2022 je nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že tento vychádza z úplne iného skutkového stavu, a síce kedy správna žaloba smerovala proti rozhodnutiu ÚVO o porušení ustanovení a zákona o verejnom obstarávaní. 19. K námietke, že v dôsledku vydania predmetnej správy o kontrole dochádza k obmedzeniu subjektívnych práv žalobcu (údajné žalobcovi pozastavené vyplatenie zostávajúcej časti nenávratného finančného príspevku) kasačný súd uvádza, že túto žalobca ničím relevantným nepodložil. Táto skutočnosť navyše ani nevyplýva z predmetnej správy o vykonanej kontrole. Žalobca teda v svojej argumentácii len spočinul na nepodloženom tvrdení, v dôsledku čoho nie je možné uznať dôvodnosť takejto námietky. Navyše sa jedná o skutočnosť, ktorá nebola namietaná v správnej žalobe (resp. v lehote na jej podanie) a preto nie je možné ju uplatniť v konaní pred kasačným súdom v zmysle . 20. K námietke ohľadom Metodického pokynu, podľa ktorého postupoval žalovaný pri kontrole a následnej finančnej oprave kasačný súd uvádza, že je nedôvodná. Metodický pokyn nie je ani podzákonným právnym predpisom, ale je len vnútorným aktom, ktorý bližšie precizuje postup zamestnancov žalovaného pri výkone kontrol u prijímateľov nenávratných finančných prostriedkov. Metodický pokyn vychádza z ustanovení Zmluvy, Všeobecných zmluvných podmienok a ďalších nadväzujúcich dokumentov (napr. Systému riadenia EŠIF), ku ktorým sa žalobca dobrovoľne zaviazal a tiež relevantných právnych predpisov. Vydaním Metodického pokynu a ani tým, že v jeho intenciách postupujú zamestnanci žalovaného tiež nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval prípustnosť súdneho prieskumu. 21. Kasačný súd sa nestotožňuje so žalobcom, že sa v prejednávanej veci jedná o žalobu vo veciach správneho trestania. Jednak z dôvodu, že v prejednávanej veci absentuje dotyk na subjektívnych právach žalobcu a tiež s poukazom na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-260/14 a C-261/14,

v zmysle ktorého sa finančné opravy členských štátov v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania považujú za správne opatrenia v zmysle článku 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95. Článok 4 ods. 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 ustanovuje, že opatrenia ním upravené sa nepovažujú za tresty. 22. Záverom kasačný súd uvádza, že nevzhliadol splnenie podmienok na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov ÚS SR, tak ako navrhoval žalobca. Metodický pokyn a ani Systém riadenia EŠIF nie sú podzákonnými právnymi predpismi (nariadenie vlády, či všeobecne záväzný právny predpis ministerstva alebo ostatných ústredných orgánov štátnej správy) v zmysle , keďže neoplývajú všeobecnou záväznosťou a preto posudzovanie ich súladu s nespadá do právomoci ÚS SR. Z toho dôvodu kasačný súd návrh na prerušenie konania podľa zamietol. IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov 23. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a preto ju v zmysle zamietol. 24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s a tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal z dôvodu neúspechu vo veci. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože to nie je možné spravodlivo požadovať napriek tomu, že bol v konaní úspešný. 25. Toto uznesenie prijal senát kasačného súdu jednomyseľne. Kasačný súd sa zhoduje so správnym súdom v otázke neprípustnosti správnej žaloby žalobcu v správnom súdnictve podľa , z dôvodu, že správny akt (Správa zo štandardnej ex-post kontroly verejného obstarávania obsahujúca výzvu na vrátenie časti poskytnutého príspevku podľa ), ktorého prieskumu sa žalobca domáha má predbežný charakter, ktorý nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu a preto je podľa vylúčený zo súdneho prieskumu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.