Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sfk/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom: Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, reg. v Slovenskej advokátskej komore pod č. 4148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.: -145, takto:

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. novembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 100676037/2020 z 12. marca 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 109.655,40 EUR. Žalobcovi nepriznal odpočet DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti Focus JP s.r.o. (ďalej len „deklarovaný dodávateľ“). Daňovou kontrolou bolo podľa správcu dane preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100250207/2021 z 12. februára 2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, v ktorej v súlade s v účinnom znení (ďalej len „“) požiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej veci. 4. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“) tak, že ju 30. novembra 2022 rozsudkom, č. k. -145 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) v súlade s ako nedôvodnú zamietol.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov 5. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej okrem nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) namietal tiež porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočniť jeho procesné práva ( ).

6. V súvislosti s namietaným nesprávnym procesným postupom žalobca poukázal na svoju žiadosť na str. 3 správnej žaloby o nariadenie pojednávania v predmetnej veci, napriek ktorej ústne pojednávanie nebolo nariadené. Správny súd nenariadenie ústneho pojednávania ani nijako neodôvodnil. 7. Argumentoval, že podľa nie je možnosťou ale povinnosťou predsedu senátu nariadiť vo veci pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Nenariadenie ústneho pojednávania, ktoré je vyjadrením ústavného práva podľa v účinnom znení (ďalej len „“) a zásady bezprostrednosti a ústnosti konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. októbra 2019 publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 18/2021), považuje žalobca za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle . Žalobca v nadväznosti na uvedené poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. apríla 2004 definujúce slovné spojenie „odňatie možnosti konať pred súdom“ a navrhol rozsudok správneho súdu spolu s rozhodnutím žalovaného a prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 20. apríla 2023 tak, že zotrval na svojich právnych záveroch a s rozsudkom správneho súdu sa stotožnil. Kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v . 10. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 11. So zreteľom na , , účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený. 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

13. Kasačný súd skôr ako pristúpil k meritórnemu posúdeniu rozsudku správneho súdu, zaoberal sa námietkou porušenia práva na spravodlivý proces. Námietku vyhodnotil ako dôvodnú. 14. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca v súlade s požiadal o nariadenie ústneho pojednávania. Zo súdneho spisu je zároveň zrejmé, že ústne pojednávanie sa neuskutočnilo. 15. V spise absentuje akákoľvek informácia o predvolaní účastníkov konania podľa (resp. ich zástupcov), či zápisnica z ústneho pojednávania. Absentuje akýkoľvek záznam o tom, že by žalobca svoju žiadosť vzal späť alebo akékoľvek iné odôvodnenie správneho súdu, ktoré by nenariadenie ústneho pojednávania vysvetľovalo. 16. Naopak, na č. l. 139 súdneho spisu sa nachádza zoznam vecí na verejné vyhlásenie rozsudku, vyvesený na úradnú tabuľu informujúci o tom, že 30. novembra 2022 bude v predmetnej veci vyhlásený rozsudok v súlade s (t. j. bez nariadenia ústneho pojednávania). O nenariadení pojednávania svedčí aj zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku na č. l. 141, v zmysle ktorej bol rozsudok vyhlásený taktiež bez nariadenia ústneho pojednávania. Z vyššie uvedeného mal kasačný súd za preukázané, že správny súd napriek vôli žalobcu výslovne prejavenej v správnej žalobe, nenariadil ústne pojednávanie. 17. Nenariadenie ústneho pojednávania napriek žiadosti účastníka konania uvedenej v správnej žalobe je porušením povinnosti správneho súdu ustanovenej v , a teda nesprávnym procesným postupom. 18. Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že následkom žiadosti o ústne pojednávanie uvedenej v správnej žalobe je povinnosť, nie oprávnenie správneho súdu pojednávanie nariadiť. Vyplýva to v prvom rade z doslovného znenia predmetného ustanovenia, ktoré používa slovné spojenie „predseda senátu nariadi ...“ vyjadrujúce imperatív. 19. Rovnaký výklad poskytuje tiež odborná literatúra, v zmysle ktorej: Ohľadom povinného nariadenia súdneho ústneho pojednávania sú nastavené dve základné axiómy, ktoré vždy budú viesť k jeho nariadeniu, a to žiadosť aspoň jedného z účastníkov [] a v prípadoch stanovených

zákonom []. (BARICOVÁ, Jana, ŠORL, Robert. [Nariadenie pojednávania]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 592.). V zmysle uvedeného je zrejmé, že správny súd sa dopustil nesprávneho procesného postupu. 20. Vzhľadom na skutočnosť, že nie každý nesprávny procesný postup automaticky smeruje k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , kasačný súd preskúmal tiež intenzitu predmetného nesprávneho postupu a dospel k záveru, že ide o postup znemožňujúci účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. 21. Ústne pojednávanie je vyjadrením zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré majú nie len ústavnoprávne vyjadrenie ( SR), ale vychádzajú tiež z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené zásady samozrejme nie sú absolútne a konanie pred správnym súdom obsahuje i prvky písomnosti, avšak v prejednávanej veci nariadenie ústneho pojednávania správnemu súdu výslovne prikazovalo ustanovenie . 22. Kasačný súd poukazuje aj na svoj skorší rozsudok sp. zn. z 20. decembra 2022, v ktorom zdôraznil, že: zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu, resp. žalobné námietky jeho právnemu zástupcovi. 23. Zhrňujúc uvedené vyššie kasačný súd dospel k záveru, že nenariadením ústneho pojednávania napriek včasnej žiadosti, správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nebolo umožnené, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, aby mohol predniesť žalobu ústne a bezprostredne, vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a realizovať ďalšie jeho práva spojené s prítomnosťou na ústnom pojednávaní, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie a meritórne posúdenie správneho súdu, kasačný súd vzhliadol za predčasné zaoberať sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Úlohou správneho súdu tak v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky na rozhodnutie a verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania ( v spojitosti s ) a v prípade ak dôjde k jeho nariadeniu, vec opätovne právne posúdiť.

IV.I Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

25. Podľa ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie ... Kasačný súd vzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že rozsudok správneho súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, preto rozhodol v súlade s citovaným ustanovením. 26. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v súlade s . 27. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 28. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Nenariadenie ústneho pojednávania napriek včasnej žiadosti účastníka konania je porušením povinnosti správneho súdu ustanovenej v , a teda nesprávnym procesným postupom, ktorý znemožňuje účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.