Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sk/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: Z.. J. X., Q.. XX. G. XXXX, W. XXX, U. U., zastúpeného: JUDr. Jana Berecová Titková advokátka, Dubová 2B, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 14. marca 2019, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -107 z 29. apríla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že rozhodnutím z 12. mája 2015 žalobcovi priznala starobný dôchodok od 23. apríla 2015. Pre nárok naň zohľadnila obdobia dôchodkového poistenia od 4. februára 1993 až do roku 2015 v celkovej dĺžke 8113 dní (t. j. 22 rokov a 83 dní). Žalobca bol síce účastný na dôchodkovom zabezpečení aj pred 4. februárom 1993, no toto obdobie sa mu na základe Zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení (oznámenie č. ) považovalo za obdobie zabezpečenia v Českej republike. Keďže žalobca splnil podmienku pre nárok na starobný dôchodok v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov aj bez zohľadnenia českého obdobia poistenia, starobný dôchodok bol určený v súlade s nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ako tzv. nezávislá dávka podľa slovenských právnych predpisov. Rozhodnutím z 25. augusta 2015 mu Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala aj starobný dôchodok podľa českých právnych predpisov. Pretože žalobca nesplnil podmienky pre tento dôchodok len podľa týchto predpisov, zohľadnila česká správa tak obdobie českého dôchodkového poistenia od roku 1968 do 3. februára 1993 v trvaní 8914 dní, ako aj obdobie slovenského poistenia v trvaní 8113 dní. Priznaný český starobný dôchodok potom určila pomerne podľa doby poistenia ako tzv. paušálnu dávku v zmysle nariadenia 883/2004. 2. Žalobca hneď 14. januára 2016 požiadal o priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa v znení účinnom do 31. decembra 2019. Zdôraznil, že súčet oboch priznaných starobných dôchodkov je nižší než starobný dôchodok, ktorý by žalobcovi patril, ak by sa celé obdobie dôchodkového poistenia považovalo za slovenské a zhodnotilo sa podľa Žalovaná túto žiadosť zamietla rozhodnutím z 12. februára 2016. Žalobca ju znova zopakoval 19. novembra 2018, no tentokrát ju žalovaná zamietla rozhodnutím ústredia z 28. novembra 2018. Na odôvodnenie uviedla, že do 31. decembra 1992 získal len 24 rokov a 120 dní

dôchodkového zabezpečenia, teda menej než 25 rokov vyžadovaných pre priznanie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Napriek odvolaniu žalobcu generálny riaditeľ žalovanej preskúmavaným rozhodnutím zo 14. marca 2019 potvrdil toto rozhodnutie. V odôvodnení zopakoval, že citované ustanovenie jasne vyžaduje získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993, žalobca však získal len 24 rokov a 120 dní. Samotný starobný dôchodok mu bol priznaný právoplatne a proti jeho sume sa žalobca nebránil, preto nemožno hovoriť o rozdielnom zaobchádzaní. 3. Žalobca v správnej žalobe odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej podľa neho vyplýva, že žalovaná má v takýchto prípadoch priamo aplikovať . Súčet slovenského a českého starobného dôchodku žalobcu je o 120 € mesačne nižší než suma starobného dôchodku, na ktorú by mal nárok, ak by sa celé obdobie dôchodkového poistenia považovalo za slovenské obdobie. Správny súd však napadnutým rozsudkom č. k. -107 zamietol túto správnu žalobu. V zhode so žalovanou uviedol, že žalobca nesplnil podmienku získania 25 rokov dôchodkového poistenia pred 1. januárom 1993 podľa K judikatúre, ktorú žalobca citoval a podľa ktorej mala žalovaná priznať doplatok k starobnému dôchodku priamo podľa , správny súd poznamenal, že pochádza ešte z obdobia pred zavedením vyrovnávacieho príplatku. Ten bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2016 práve na vyrovnanie rozdielu, ktorý vznikol v dôchodkoch kvôli rozdeleniu bývalej ČSFR. Ustanovenie je kogentné a nemožno ho modifikovať výkladovými pravidlami. K námietke žalobcu o nerovnom zaobchádzaní poukázal správny súd na to, že medze práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ustanovil zákonodarca a súdy ich nemôžu meniť. Citované ustanovenie vychádzalo aj z požiadaviek judikatúry Súdneho dvora (osobitne rozsudku z 22. júna 2011, C-399/09, Landtová). Časť judikatúry, ktorú žalobca citoval, považoval správny súd za nepoužiteľnú, pretože sa týkala iných dávok alebo iných skutkových okolností. Zmenu účinnú od 1. januára 2020 považoval tiež za nepodstatnú kvôli prechodnému ustanoveniu cit. zák. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zrušia rozhodnutia žalovanej. Opätovne zdôraznil, že doby dôchodkového poistenia získal počas existencie Československa a jeho následné rozdelenie mu nemôže byť na ujmu. Napriek tomu sa s ním zaobchádza horšie ako s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorých zamestnávatelia mali sídlo tu, čo je v rozpore s a . Zamestnanie pre českého zamestnávateľa nebolo „klasickým“ zamestnaním v cudzine. Žalobca upozornil, že niektoré rozsudky najvyššieho súdu, na ktoré odkazoval, boli vydané podľa stavu účinného od 1. januára 2016, teda po zavedení vyrovnávacieho príplatku. V nich najvyšší súd zotrval na svojich skorších názoroch, že rozdiely v dôchodkových nárokoch musí žalovaná vyrovnať priamou aplikáciou a . 5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože jej rozhodnutia i rozsudok správneho súdu sú správne. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body ( v spojení s ). 7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými zamietla žiadosť žalobcu podanú v roku 2018 o výplatu tzv. vyrovnávacieho príplatok podľa Hneď skraja treba uviesť, že podľa cit. zák. sa podmienky nároku na vyrovnací príplatok a jeho výplatu za obdobie pred 1. januárom 2020 posudzujú podľa cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2019. Podľa cit. zákona v znení účinnom do tohto dňa mal poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, nárok na vyrovnávací príplatok, ak (okrem iného) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Podľa cit. zák. je československé obdobie dôchodkového poistenia doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. V prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu žalobca získal pred týmto dňom 24 rokov a 120 dní zamestnania a náhradných dôb podľa o sociálnom zabezpečení, resp. skorších predpisov, teda menej než 25

rokov československého obdobia dôchodkového poistenia. Nesplnil teda základnú podmienku nároku na vyrovnávací príplatok podľa cit. 8. Žalobca sa v správnej žalobe, ale aj kasačnej sťažnosti snažil naďalej dovodzovať, že takéto závery odporujú a a nerešpektujú zásadu rovnosti v dôchodkovom zabezpečení na celom území vtedajšieho Československa. Uvedenými otázkami sa medzičasom zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. z 11. septembra 2024 (vyhláseným pod č. ), ktorým nevyhovel návrhu tunajšieho súdu (pôvodne najvyššieho súdu) na vyslovenie nesúladu už cit. Ústavný súd uzavrel, že toto ustanovenie nie je v rozpore s a . Právnu konštrukciu 25 „federálnych“ rokov plus jeden rok „post-federálny“ považoval za rozumnú, racionálnu, pretože jej idea vychádza zo vzťahu medzi dobou zabezpečenia a vekom odchodu do dôchodku. Osoby, ktoré získali potrebnú dobu zabezpečenia (poistenia), sú v tzv. čakateľstve s tým, že na získanie plného nároku na starobný dôchodok už im stačí len dosiahnutie dôchodkového veku. Podľa a bolo základnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok získanie aspoň 25 rokov zamestnania. Len táto skupina osôb mohla nadobudnúť silnejšie očakávanie, že vzhľadom na získanie tejto doby už za federácie môže mať (po dovŕšení príslušného dôchodkového veku podľa uvedeného ustanovenia) nárok na starobný dôchodok tak, akoby stále pokračovala federácia. Z totiž nevyplýva všeobecné pravidlo, že rozdelenie federácie nemôže byť nikomu na ujmu. Zmena štruktúry štátov, vznik nových štátov, nevyhnutne ovplyvňuje aj pozície obyvateľov nástupníckych štátov. Okrem toho ústavný súd nezistil, že by samotný starobný dôchodok federálnych dôchodcov bol taký nízky, že by to signalizovalo extrémnu disproporcionalitu, resp. zásah do samotného jadra práva na primerané zabezpečenie v starobe. 9. Podľa platí, že právny názor obsiahnutý v rozhodnutí ústavného súdu o súlade právnych predpisov je pre súd, ktorý podal návrh na konanie, záväzný. Z toho plynie, že pre súd nie je záväzný len výrok takéto rozhodnutia (nálezu), ale aj právne dôvody, na ktorých je založený. Z citovanej časti odôvodnenia nálezu je zrejmé, že ústavný súd nepovažoval podmienku vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ktorej musel poistenec pred 1. januárom 1993 získať aspoň 25 rokov poistenia (zabezpečenia) podľa československých predpisov o sociálnom zabezpečení, za rozpornú s a , pretože z týchto ustanovení nevyplýva žiadna požiadavka na celkom rovnaké zaobchádzanie s oboma skupinami starobných dôchodcov (tí, čo celú dobu poistenia získali v Slovenskej republiky, a tí, čo ju získali sčasti v Českej, sčasti v Slovenskej republike). Týmto právnym názorom je viazaný aj tunajší súd, čo okrem iného znamená, že je nutné odmietnuť argumentáciu žalobcu o tom, že by z týchto ustanovení takéto nároky vyplývali a že by mu ich žalovaná mala priznať priamou aplikáciou (proti zneniu ). Tým sú zároveň v rovine záväznosti prekonané aj názory vyslovené v niektorých starších rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré žalobca odkazoval. Vzhľadom na túto viazanosť tak kasačný súd musel vychádzať z názoru, že podmienky vyrovnacieho príplatku sú upravené v cit. ustanovení a že ak ich žalobca nesplnil, nepatrí mu nárok naň. Zo skutkového stavu je pritom zrejmé, že nesplnil už základnú podmienku aspoň 25 rokov poistenia pred 1. januárom 1993. Žalovaná tak nepochybila, ak jeho žiadosť o vyrovnávací príplatok zamietla. IV. Záver 10. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle , a tak ju podľa rozsudkom ( ) zamietol. 11. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal. 12. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.