Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Svk/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, , 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23558/2020/SV/62516 zo dňa 02.10.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.: -109 zo dňa 16.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta. II. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.: -109 zo dňa 16.02.2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie 1. Stavebný úrad mesta Skalica (ďalej „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SÚ-2019/1012-SÚ-2020/99 zo dňa 13.02.2020 (ďalej „rozhodnutie stavebného úradu“) v územnom konaní podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodol o umiestnení stavby „IBV ZIP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“ na pozemkoch v k. ú. D. KN-C parc. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a na pozemku v k. ú. D. KN- E parc. č. 3275 (ďalej „stavba”) navrhovateľa W.. C. J. (ďalej „navrhovateľ). 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý však nebol účastníkom predmetného územného konania. Žalobca v odvolacom konaní argumentoval, že mu postavenie účastníka konania prináleží z dôvodu, cit: „úrad nesprávne uvádza, že predmetnému stavebnému konaniu nepredchádzalo zisťovacie konanie; zisťovacie konanie bolo začaté (<https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/obytná- zona-ibv-zip-skalica>), avšak nebolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Úrad teda rozhodol v rozpore s správneho poriadku na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu.“ O jeho postavení účastníka konania rozhodoval Okresný úrad Trnava, ktorý procesným rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/02416-002 zo dňa 14.07.2020 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v predmetnom územnom konaní. 3. Proti tomuto rozhodnutiu okresného úradu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že mu účastníctvo prináleží z titulu, že v zisťovacom konaní podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) podal ako zainteresovaná verejnosť stanovisko. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) žalobou napadnutým rozhodnutím č. 23558/2020/ zo dňa 02.10.2020 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo rozhodnutie okresného úradu. Žalovaný konštatoval, že žalobcovi postavenie účastníka preskúmavaného konania o umiestnení stavby

nevyplýva z ustanovenia , stavebného zákona, ani z osobitného predpisu podľa stavebného zákona, ktorým je Žalovaný poukázal na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ k návrhu priložil stanovisko dotknutého orgánu - Okresného úradu Skalica - odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI-OSZP-2019/000712-002 zo dňa 06.09.2019 (ďalej „stanovisko dotknutého orgánu“), že navrhovaná činnosť vo veci umiestňovanej stavby nepodlieha posudzovaniu podľa , nakoľko nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 tohto zákona. II. Konanie pred správnym súdom 4. Žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Tvrdil, že postavenie účastníka nielen zisťovacieho konania, ale aj všetkých následných mu vzniklo podaním odôvodneného stanoviska okresnému úradu a ďalší priebeh zisťovacieho konania je v tomto smere irelevantný. K stanovisku dotknutého orgánu namietal, že zisťovacie konanie bolo začaté (https:// www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/obytná-zona-ibv-zipskalica), avšak nebolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania. Konajúci úrad rozhodol v rozpore s správneho poriadku na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu a žalobca je účastníkom územného konania o umiestnenie stavby „IBV ZlP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“. 6. Ďalej poukazoval na potrebu širšieho výkladu správneho poriadku a namietal, že bol ukrátený na svojich právach a rozsiahlo poukazoval na rôzne predpisy národného aj európskeho práva, ktoré majú svedčiť o tom, že postupom správneho orgánu mu bolo upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa ako aj právo na spravodlivý proces. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke, že zisťovacie konanie bolo začaté, avšak nebolo skončené rozhodnutím zo zisťovacieho konania, uviedol, že žalobca uvádza iné konanie, ako o ktorom stavebný úrad vydal územné rozhodnutie v merite veci, t. j. nejedná sa o to isté konanie. Žalobcom uvádzané konanie bolo zastavené rozhodnutím príslušného správneho orgánu, Okresného úradu Skalica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-SI- OSZP-2020/000067-029 zo dňa 27.02.2020. Vo vzťahu k námietke napádajúcej nepriznanie postavenia účastníka konania žalovaný zotrval na svojej argumentácii z rozhodnutia. 8. Správny súd napadnutým rozsudkom žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. V odôvodnení uviedol, že správne orgány konštatovali nesplnenie podmienok podľa a správneho poriadku v spojení s a stavebného zákona na priznanie postavenia účastníka konania v predmetnom územnom konaní. Podľa súdu vychádzali zo skutočnosti, že skôr začaté zisťovacie konanie, v ktorom žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti uplatnil svoje stanovisko, bolo zastavené príslušným správnym orgánom na základe späťvzatia oznámenia o navrhovanej činnosti navrhovateľom, t. j. skončilo bez rozhodnutia vo vzťahu k potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona o EIA. Zároveň podľa súdu správne orgány brali do úvahy, že predložený návrh - stavba nepodlieha posudzovaniu podľa , pričom túto skutočnosť považovali za preukázanú na základe stanoviska dotknutého orgánu. 10. Súd za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že postavenie účastníka v územnom konaní možno odvodiť od práv zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré vyplývajú z Aarhuského dohovoru, z , ako aj z ustanovenia správneho poriadku. 11. Súd uviedol, že v územnom konaní stavebný zákon pre účely tohto konania výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa a správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom pod čiarou na ustanovenia až , teda aj zainteresovanej verejnosti, ktorej vzniklo postavenie účastníka konania podľa tohto zákona, napr. podaním odôvodneného stanoviska k zámeru podľa v spojení s tohto zákona. 12. Podľa súdu nastala procesná situácia, ktorá zabránila tomu, aby v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bolo meritórne rozhodnuté vo veci potencionálneho vplyvu navrhovanej stavby na životné prostredie príslušným správnym orgánom. Navrhovateľ zámeru navrhovanej činnosti vzal späť návrh na začatie zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť a správny orgán nemal inú možnosť než podľa zisťovacie konanie zastaviť. Ust. výslovne nevyžaduje na zastavenie

konania súhlas ostatných účastníkov konania a ani neuvádza, že v takto skončenom konaní zostali ich procesné práva účastníkov povoľovacích konaní podľa osobitných predpisov zachované. 13. Ďalej poukázal na ust. stavebného zákona (Osobitné ustanovenia k územnému konaniu, stavebnému konaniu a kolaudačnému konaniu a náležitostiam rozhodnutí vydaným v týchto konaniach), ktoré rieši vzťah územného konania a konaní podľa Uzavrel, že zodpovedanie právoplatným rozhodnutím nevyriešenej právnej otázky o potrebe posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie sa stáva pre konajúci stavebný úrad predbežnou otázkou, bez vyriešenia ktorej nemôže rozhodnúť vo veci územného konania a ani nie je oprávnený urobiť si o tejto otázke predbežný úsudok. 14. V prejednávanom prípade stavebný úrad nepostupoval podľa stavebného nepodal. Pokiaľ žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, prípadne mal záujem o navrhovanú činnosť, ako aj o účasť v povoľovacích konaniach k predmetnej činnosti, mohol využiť postup podľa a podať na príslušný orgán návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým sa určí, či podlieha posudzovaniu navrhovaná činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v tejto prílohe k 15. Správny súd uzavrel, že žalobcovi v predmetnom územnom konaní nesvedčí postavenie účastníka konania podľa stavebného zákona v spojení s správneho poriadku, ktoré podľa názoru žalobcu malo byť založené prejavením jeho záujmu o navrhovanú činnosť úkonom podľa , pretože výsledkom právoplatne skončeného zisťovacieho konania jeho zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie zisťovacieho konania, nebolo právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci samej, t. j. rozhodnutie vo vzťahu k otázke potreby posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Správny súd sa ďalej uzavrel, že postavenie účastníka predmetného územného konania nemožno vyvodiť ani zo všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení správneho poriadku. III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko žalovaného a) kasačná sťažnosť 16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Žiadal konanie prerušiť a predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ (ďalej „SDEÚ“) a rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 17. Dôvodom predloženia prejudiciálnej otázky mal byť výklad, či späťvzatie návrhu na začatie konania podľa , po tom, čo zainteresovaná verejnosť uplatnila odôvodnené stanovisko, spôsobuje zánik účastníctva v nasledujúcich povoľovacích konaniach a či účelového nevykonanie posudzovania vplyvov na životnom prostredí je v súlade so Smernicou EIA. 18. Sťažovateľ dôvod nesprávneho právneho posúdenia podľa v znení neskorších predpisov (ďalej „“) videl najmä v nesprávnych záveroch súdu o účinkoch späťvzatia návrhu navrhovateľa na začatie zisťovacieho konania a s tým súvisiacom vplyve na jeho účastníctvo v následnom povoľovacom konaní. Poukazoval na skutkové okolnosti prípadu a argumentoval, že konanie navrhovateľa je účelové a obchádzajúce zákon. Takýmto postupom dochádza k vylúčeniu verejnosti, ktorá uplatnila odôvodnené stanovisko. Súd pochybil pri výklade a , ,, stavebného zákona v spojení v stavebného zákona. Podľa sťažovateľa je pre jeho účastníctvo v konaní právne irelevantné, že zisťovacie konanie bolo z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti namietal výklad stavebného zákona, ako aj správneho poriadku. b) stanovisko žalovaného 19. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že sťažovateľ len opakuje žalobné námietky, s ktorými sa správny súd riadne vysporiadal. IV. Konanie pred kasačným súdom 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho súdu je potrebné zrušiť z dôvodu zmätočnosti jeho odôvodnenia v takej miere, že neumožňuje kasačnému súdu preskúmať kasačné dôvody. Po oboznámení sa s rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu a súvisiacim spisovým materiálom kasačný súd konštatuje, že závery správneho súdu a následne aj kasačná argumentácia nereflektujú skutkové okolnosti prejednávanej veci. 21. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vychádzajú zo skutočnosti, ktorá je zrejmá aj zo spisového materiálu, a to, že navrhovateľ k návrhu umiestňovanej stavby „IBV ZIP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“ priložil stanovisko dotknutého orgánu, že navrhovaná činnosť vo veci

umiestňovanej stavby nepodlieha posudzovaniu podľa , nakoľko nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 tohto zákona. 22. Pokiaľ sťažovateľ v odvolaní, ako aj v žalobnej argumentácii uvádzal, že podal v procese posudzovania vplyvov podľa odôvodnené stanovisko a navrhovateľ vzal následne návrh späť, v dôsledku čoho bolo zisťovacie konanie zastavené, zo spisového materiálu je zrejmé, že tieto okolnosti sa týkajú iného zisťovacieho konania vo veci iného návrhu iného navrhovateľa (pozn. ide o zámer „Obytná zóna IBV ZIP, Skalica“ navrhovateľa P.P.Education, s.r.o.). Na skutočnosť, že sťažovateľ uvádza iné konanie, upozorňoval navrhovateľ v priebehu správneho konania (č. l. 38 administratívneho spisu prvostupňového orgánu), ako aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 33). 23. Záver správneho súdu o tom, že správne orgány vychádzali zo skutočnosti, že skôr začaté zisťovacie konanie, v ktorom žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti uplatnil svoje stanovisko, bolo zastavené na základe späťvzatia oznámenia, a súčasne, že brali do úvahy, že predložený návrh nepodlieha posudzovaniu na základe stanoviska dotknutého orgánu, je zmätočný, keďže v sebe kumuluje okolnosti týkajúce sa dvoch rôznych zámerov. 24. Kasačný súd poukazuje na ust. , stanovujúce požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za nedostatočné a zmätočné vzhľadom na to, že administratívnym spisom je preukázané, že v prejednávanej veci nedošlo k späťvzatiu návrhu na začatie zisťovacieho konania. Argumentácia správneho súdu o účinkoch späťvzatia návrhu na začatie zisťovacieho konania je teda pre dané územné konanie a účastníctvo sťažovateľa v ňom irelevantná. Na zmätočnú argumentáciu správneho súdu reagoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Za tejto situácie je potrebné, aby sa vec vrátila do štádia konania pred správnym súdom, ktorý pri svojich záveroch bude vychádzať z administratívneho spisu a svoje závery bude formulovať vo vzťahu k prejednávanej veci. 25. Návrh na predloženie prejudiciálnej otázky v kasačnom konaní kasačný súd zamietol, nakoľko zodpovedanie navrhovaných otázok nebolo pre rozhodnutie veci kasačným súdom potrebné. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa ustanovenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní vychádzať zo skutočnosti, že navrhovateľ k návrhu umiestňovanej stavby „IBV ZIP, miestne komunikácie s napojením na Mallého ulicu“ priložil stanovisko dotknutého orgánu, že navrhovaná činnosť vo veci umiestňovanej stavby nepodlieha posudzovaniu podľa , nakoľko nespĺňa kritériá uvedené v prílohe č. 8 tohto zákona a zohľadniť túto skutočnosť pri vysporiadaní sa so žalobnou argumentáciou. 27. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd ( ). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a zmätočné vzhľadom na to, že administratívnym spisom sú preukázané iné okolnosti, než z akých vychádzal vo svojich záveroch správny súd. Na túto zmätočnú argumentáciu reagoval sťažovateľ svojimi námietkami. Za tejto situácie je potrebné, aby sa vec vrátila do štádia konania pred správnym súdom, ktorý pri svojich záveroch bude vychádzať z administratívneho spisu a svoje závery bude formulovať vo vzťahu k prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.