Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Svk/8/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu: G.Á. L., X.. XX.XX.XXXX, L. K. G. XXXX/XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s. r. o., sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2021/044698-004 z 19.07.2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. -81 zo dňa 30. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -81 z 30. marca 2023 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ- OKAP-2021/044698-004 z 19. júla 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.06.2021 žiadosť podľa zákona číslo o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ), o sprístupnenie informácií: uznesenia zo dňa 26.05.2021 v zmysle, ktorého bolo zastavené trestné stíhanie vo veci, lebo opísaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

2. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28.06.2021, prvostupňový správny orgán čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu a to s poukazom na ustanovenia , , a . Vo výroku predmetného uznesenia bolo uvedené, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo vydané voči žalobcovi. Ďalej bolo uvedené, že prvostupňový správny orgán nesprístupňuje žalobcovi všetky informácie, ale len čiastočne a to z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby v zmysle , .

3. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, žalovaný rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný v podstate zopakoval dôvody prvostupňového správneho rozhodnutia. Zopakoval, že prvostupňový správny orgán sprístupnil informácie len sčasti, po anonymizovanie osobných a citlivých údajov, z dôvodu ochrany

osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby podľa , .

II.

Konanie pred správnym súdom

4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhoval aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež sa domáhal 100 % náhrady trov konania.

5. Žalobca dôvodil, že žalovaný odkazuje na a to napriek tomu, že výsluch svedkov nie je písomnosť osobnej povahy, nejedná sa o podobizeň, obrazovú snímku a ani o obrazový alebo zvukový záznam, a teda ani neexistuje legitímny dôvod na utajenie jeho obsahu. Výsluch svedka podľa názoru žalobcu, nie je prejavom osobnej povahy takéhoto svedka. Žalobca ďalej poukazoval na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 24.11.2009 a sp. zn. zo dňa 29.02.2016. Poukazuje tiež na . V replike k vyjadreniu žalovaného ešte žalobca uviedol, že uznesenia o zastavení trestného stíhania sa na základe žiadosti podľa v zásade zverejňujú. Súhlasil s tým, že vo výpovedi svedka sa môžu nachádzať niektoré jeho osobné údaje a je ich nevyhnutné zneprístupniť, avšak nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že je potrebné zneprístupniť celú výpoveď svedka ako prejav osobnej povahy. Uvedené pritom vyplýva aj z čiastočne zverejneného uznesenia, kde sa na strane 1 nachádza výpoveď svedka poškodeného a kde sú zneprístupnené len údaje ako meno poškodeného, mená iných osôb a konkrétne sídlo pobočky banky. Nie je pritom zrejmé, na základe akej úvahy žalovaného, výpoveď jedného svedka netvorí prejav jeho osobnej povahy a zverejní ju celu len bez osobných údajov a výpoveď iného svedka už je prejavom jeho osobnej povahy a túto začierni celú, teda nielen osobné údaje svedka.

6. Správny súd, napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

7. Správny súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v prejednávanom prípade je podstatnou procesnou okolnosťou skutočnosť, že v predmetnom trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie voči žalobcovi, pričom práve uznesenie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, tak práve týmto rozhodnutím bolo voči žalobcovi zastavené trestné stíhanie. V tejto súvislosti správny súd s poukazom na v spojení so zákonnou úpravou obmedzenia sprístupnenia informácie podľa zdôrazňuje, že postup správnych orgánov bol správny.

8. Podľa názoru správneho súdu postup správnych orgánov bol v predmetnej veci správny, pokiaľ žalobcovi sprístupnil požadované informácie po vylúčení informácií, ktoré sú chránené až v spojení s .

9. O trovách konania rozhodol správny súd podľa .

III.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a to z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, ďalej že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

11. Sťažovateľ zopakoval v kasačnej sťažnosti dôvody uvedené v správnej žalobe. Opätovne zdôrazňoval s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20.08.2014, že najvyšší súd označil za správny postup povinného, ktorý vo veci sprístupnenia uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania zneprístupniť len údaje v rozsahu meno a priezvisko vyšetrovateľa, mená a priezviská sudcov a prokurátorov, ktorý vo veci vypovedali ako svedkovia.

Predmetom zneprístupnenia teda neboli celé svedecké výpovede, ale len mená a priezviská jednotlivých svedkov.

12. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza tzv. dovolacie dôvody podľa , pričom poukazuje na právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudky krajských súdov. Zdôrazňuje, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, aké práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb - svedkov by boli ohrozené v prípade zverejnenia ich výpovedí.

13. Sťažovateľ tiež uvádza, že správny súd neuviedol a ani netvrdil, že by výsluch svedkov bol písomnosťou osobnej povahy, podobizeň, obrazová snímka alebo obrazový alebo zvukový záznam a teda ani neexistuje legitímny dôvod na utajenie jeho obsahu.

14. Sťažovateľ vyčíta správnemu súdu, že zákon o ochrane osobných údajov bol v roku 2018 nahradený novým právnym predpisom číslo 18/2018 s účinnosťou od roku 2018. Správny súd teda na toto konanie aplikoval neexistujúci právny predpis, keďže žiadosť o sprístupnenie informácie bola podaná v roku 2016 a správny súd nesprávne aplikoval neexistujúci právny predpis a to .

15. Napokon sťažovateľ opätovne uvádza, že nie je zrejmé na základe akej úvahy žalovaného a správneho súdu výpoveď jedného svedka netvorí prejavy osobnej povahy a zverejní ju ale bez osobných údajov a výpoveď iného svedka už je prejavom jeho osobnej povahy a túto začierni celú, teda nielen osobné údaje svedka. Toto nijako správny súd neodôvodnil, a preto jeho rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.

16. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa a navrhol rozsudok správneho súdu potvrdiť. Zotrval na svojej predchádzajúcej právnej argumentácii.

IV.

Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“), preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v .

18. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s .

19. So zreteľom na , , (v znení účinnom do 30. júna 2023) kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

20. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

V.

Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

21. Predmetom kasačného konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o čiastočnom sprístupnení informácie žiadateľovi (sťažovateľovi) - uznesenia o zastavení trestného stíhania, z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby podľa , .

22. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v druhom odseku výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. KRPZ-TT-OKAP-2021/003938-006 zo dňa 28.06.2021 je nesprávne uvedené, že „uznesenie zo dňa 26.05.2021, ČVS:ORP-235/O1-TT-TT-2021, v zmysle ktorého bolo

zastavené trestné stíhanie voči žiadateľovi“. Ako vyplýva z uznesenia o zastavení trestného stíhania nachádzajúceho sa v administratívnom spise, trestné stíhanie nebolo zastavené voči sťažovateľovi, ale bolo zastavené vo veci. Táto vada výroku nebola odstránená ani v odvolacom konaní a pretavila sa aj v konaní pred správnym súdom (bod 22. napadnutého rozsudku).

23. Nosnou kasačnou námietkou sťažovateľa bola skutočnosť, že žalovaný nesprístupnil celé svedecké výpovede, resp. v jednom prípade sprístupnil celú svedeckú výpoveď, okrem údajov ako meno poškodeného, mená iných osôb a konkrétne sídlo pobočky banky. Nie je preto podľa sťažovateľa zrejmé, na základe akej úvahy žalovaný výpoveď jedného svedka vyhodnotil tak, že ju zverejnil celú (len bez osobných údajov) a výpoveď iného svedka je už prejavom jeho osobnej povahy a túto začiernil celú (teda nie len jeho osobné údaje).

24. Podľa názoru kasačného súdu, táto kasačná námietka sťažovateľa je dôvodná. Pokiaľ žalovaný postavil právne odôvodnenie čiastočného sprístupnenia informácie sťažovateľovi výlučne ustanovením , , t. j. ochrana osobných údajov fyzickej osoby, neobstojí, že nesprístupnil sťažovateľovi celú svedeckú výpoveď. Taktiež nie je zrejmé a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nijako nevyplýva, prečo v jednom prípade sprístupnil sťažovateľovi celú svedeckú výpoveď (okrem osobných údajov svedka, ktoré vyčiernil) a v druhom prípade svedeckú výpoveď nesprístupnil vôbec (túto celú začiernil).

25. Správny súd sa nielenže nevysporiadal s touto námietkou sťažovateľa, ktorá bola uvedená už v správnej žalobe, ale aj vec nesprávne právne posúdil, keď v napadnutom rozsudku aplikoval ustanovenie , ktoré nebolo aplikované ani v prvostupňovom správnom rozhodnutí, ani v rozhodnutí žalovaného.

26. Ako už bolo kasačným súdom uvedené, žalovaný rozhodol o čiastočnom nesprístupnení informácie výlučne len s odkazom na , . Kasačný súd má zhodne so sťažovateľom za to, že ustanovenie , tohto zákona, hovorí o ochrane osobných údajov fyzickej osoby, pričom obsah celej svedeckej výpovede nenapĺňa definíciu osobných údajov, takže nemôže byť týmto ustanovením (, ) chránený.

27. Kasačný súd prisvedčil aj kasačnej námietke ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže tento okrem zmätočnosti neodstránenia vady výroku rozhodnutia žalovaného (bod 22. tohto rozsudku), sa nevysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa v správnej žalobe a taktiež nijako nereagoval na sťažovateľom označenú judikatúru najvyššieho súdu a krajského súdu.

28. Záverom kasačný súd poukazuje na nesprávnu formuláciu kasačnej sťažnosti, keď od str. 4 kasačnej sťažnosti, sťažovateľ aplikuje ustanovenia o dovolacom konaní, čo je v zmysle neprípustné. Podľa tohto ustanovenia , sa primerane na konanie pred správnym súdom použijú len ustanovenia prvej a druhej časti , teda v žiadnom prípade nie dovolacieho konania (ide o štvrtú časť ). Uvedená nesprávnosť kasačnej sťažnosti, však nemala vplyv na dôvodnosť ostatných dôvodov kasačnej sťažnosti.

V.

Záverečné zhodnotenie a rozhodnutie o trovách konania

29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a trpí aj vadou nepreskúmateľnosti ( ), podľa zistení kasačného súdu trpí napadnuté rozhodnutie žalovaného rovnakými vadami ( ). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa a rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu ( ).

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom ( ). O výške náhrady trov

konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.