Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Svk/41/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Poľnohospodárske družstvo Podlužany, so sídlom 956 52 Podlužany, IČO: 00 205 567, právne zastúpený: CREDIS Law s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, 2) F.. S. D., K. XXX, XXX XX K., 3) S. L., K. XXX, XXX XX K., 4) Obec Podlužany, Podlužany 72, 956 52 Podlužany, 5) Mesto Bánovce nad Bebravou, Námestie Ľ. Štúra 1/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, 6) Z. S., K. XXX, XXX XX K., 7) K. L., J. XXXX/X, XXX XX G. J. G., v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. OU-TN-OOP3-2021/001824-017 z 18.8.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -365 z 18.4.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca ako navrhovateľ predložil dňa 8.8.2018 listom z 1.8.2018 Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zámer navrhovanej činnosti „Kravín - pôrodnica“, s.č. 375 - prestavba na halu pre ošípané“, ktorá bude slúžiť na ustajnenie a chov hospodárskych zvierat v celkovom počte 682 chovných ošípaných vo váhovej kategórii 30 - 130 kg (ďalej len „zámer“ alebo „navrhovaná činnosť“), ktorý v júli 2018 vypracovala spoločnosť EnvIdeal, s.r.o., na vykonanie zisťovacieho konania podľa zákona EIA.

2. Prvostupňový orgán vydal dňa 26.9.2018 rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívy občanov Podlužian žalovaný rozhodnutím z 14.12.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 26.9.2018 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

3. Prvostupňový orgán dňa 7.5.2019 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívny občanov Podlužian a Obce Podlužany žalovaný rozhodnutím z 16.8.2019 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 7.5.2019 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

4. Prvostupňový orgán dňa 27.12.2019 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Občianskej iniciatívy občanov Podlužian, Obce Podlužany, Združenia domových samospráv, Z. S. a Mesta Bánovce nad Bebravou žalovaný rozhodnutím z 2.7.2020 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 27.12.2019 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

5. Prvostupňový orgán dňa 12.1.2021 vydal rozhodnutie, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Na odvolanie Združenia domových samospráv, Občianskej iniciatívy občanov Podlužian, Z. S. a Obce Podlužany žalovaný rozhodnutím z 11.5.2021 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu z 12.1.2021 a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BN-OSZP-2021/000308-193 z 31.5.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 3 písm. k), § 53 ods. 1 písm. c) a § 56 písm. b) zákona EIA po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona EIA rozhodol, že navrhovaná činnosť „Kravín - pôrodnica“, s.č. 375 - prestavba na halu pre ošípané“, uvedená v predloženom zámere (spracovateľ EnvIdeal, s.r.o.) ktorej navrhovateľom je žalobca, sa bude posudzovať podľa zákona EIA.

7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2021/001824-017 z 18.8.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

8. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) včas podanou na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol zamietnuť, pričom nasledovala replika žalobcu a duplika žalovaného, v ktorých títo zotrvali na svojich tvrdeniach a tieto rozvíjali.

10. Ďalší účastníci konania navrhli žalobu zamietnuť.

11. Krajský súd rozsudkom č. k. -365 z 18.4.2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

12. Krajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým tým, že:

- k namietanej arbitrárnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia uviedol, že o svojvôli pri výklade a aplikácii právneho predpisu orgánom aplikácie práva by bolo možné uvažovať, ak by sa správne orgány natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam. Takouto vadou ale rozhodnutie žalovaného postihnuté nie je (bod 78 odôvodnenia),

- keďže za každým rozhodnutím prvostupňového orgánu v preskúmavanej veci, ktoré obsahovalo výrok o tom, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA, nasledovalo zrušujúce rozhodnutie žalovaného s príslušnými pokynmi prvostupňovému orgánu, ako má ďalej konať, nie je možné pri takomto procesnom priebehu administratívneho konania hovoriť o legitímnom očakávaní žalobcu, že finálne rozhodnutie v jeho veci bude obsahovať ním očakávaný výrok, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona EIA a preto ani nedošlo k porušeniu princípu právnej istoty a zásady legitímnych očakávaní (bod 79 odôvodnenia),

- ak niektorý z dotknutých orgánov špecializovanej štátnej správy nenamietal voči záverom štúdie alebo odborného posudku, neznamená to bez ďalšieho, že štúdia alebo posudok netrpia nedostatkami,

ktoré by mal žalovaný prehliadať, resp. ktoré by nemal právo a zároveň povinnosť podriadiť voľnému hodnoteniu dôkazov (bod 80 odôvodnenia),

- kompletná zbierka súhlasných vyjadrení dotknutých orgánov ešte neznamená automatický právny nárok žiadateľa na to, aby sa navrhovaná činnosť neposudzovala podľa zákona EIA. Takéto vnímanie by odsúvalo prvostupňový orgán a žalovaného do pozícií štatistov, ktorých úlohou by bolo v zisťovacom konaní len zozbierať stanoviská oslovených a dotknutých orgánov a subjektov a oznámiť výsledok, kto je za a kto proti a podľa toho vydať rozhodnutie podľa § 29 ods. 2 a 11 zákona EIA. Správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať z úplného a presného poznania veci (bod 81 odôvodnenia),

- z vykonaného dokazovania je možné vyvodiť skutkové závery tak, ako ich ustálili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach, rovnako tak aj na ne nadväzujúce právne úvahy. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň dal odkaz na znenie a (ďalej len „“) (bod 82 odôvodnenia),

- poukázal na zistenia žalovaného k rozptylovej štúdii, podľa ktorej údaje o priemernej rýchlosti a smere veterného prúdenia, ktoré boli podkladom pri modelovaní rozptylu znečisťujúcich látok, pochádzajú z meteorologickej stanice Trenčín - Biskupice. Na smer a rýchlosť veterného prúdenia pritom pôsobia najmä lokálne podmienky, a to tvar reliéfu. Nie je preto možné stotožňovať lokálne podmienky meteorologickej stanice Trenčín - Biskupice, ktorá je lokalizovaná v relatívne otvorenej Považskej kotline, s tými podmienkami, ktoré má obec Podlužany nachádzajúca sa v údolí rieky Bebrava desiatky kilometrov od referenčnej meteorologickej stanice. Pričom rozdielny je nielen samotný tvar reliéfu, ale aj jeho lokalizácia voči prevládajúcemu západnému a severozápadnému veternému prúdeniu v oblasti. V rozptylovej štúdii chýba informácia o vyhodnotení frekvencie inverzných stavov atmosféry, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu atmosféry a teda nie je možné určiť, akým spôsobom bola odvodená trieda stability atmosféry pre danú oblasť ako mierne labilná. Rozptylová štúdia bola aplikovaná na tzv. vysoké zdroje, ktoré predstavujú komíny. Avšak predmetom hodnotenia boli výduchy vo výške 5,5 m nad terénom a podzemná hnojovicová nádrž, kde zdroj emisií je umiestnený na zemskom povrchu. Nie je zrejmé, či metóda výpočtu zohľadňovala aj túto skutočnosť (bod 84 odôvodnenia),

- žalovaný správne zdôraznil, že každý vplyv navrhovanej činnosti sa má preskúmať kumulatívne s vplyvom už existujúcich alebo schválených činností. V prípade hodnotenia imisií je nevyhnutné sa zameriavať nielen na špecifické imisie spôsobené chovom hospodárskych zvierat, skladovaním hnojovice a vykurovaním, ale aj na imisie vznikajúce vplyvom nárastu dopravy a tieto komplexne posúdiť. Takisto aj v prípade hluku nie je možné vnímať a posudzovať izolovane informáciu o náraste hluku z dopravy o 0,5 dB, ale je treba to posúdiť kumulovane s existujúcim stavom (bod 85 odôvodnenia),

- nesúhlasil s námietkami žalobcu, že sa správne orgány nechali dotlačiť do vydania svojich rozhodnutí neustálymi pripomienkami neodbornej či laickej verejnosti, pričom poukázal na to, že účasť verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa opatrení v oblasti životného prostredia je garantovaná Aarhuským dohovorom a transponovaná do národnej legislatívy zákonom EIA, ktorý predstavuje jeden zo základných pilierov prístupu verejnosti k ochrane životného prostredia (bod 86 odôvodnenia).

III.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

13. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa teda preto, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Sťažovateľ súčasne požadoval priznať mu plnú náhradu trov konania.

14. V sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal nasledovné skutočnosti:

- vo vzťahu k arbitrárnosti krajský súd len konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nevykazovalo známky svojvôle pri výklade a aplikácii právneho predpisu, avšak nespresnil a neuviedol, z akého dôvodu dospel k predmetnému záveru. Ak krajský súd nedal žiadne odpovede a ani nevysvetlil svoje úvahy, výsledkom ktorých mal byť záver, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nevykazovalo známky arbitrárnosti, potom on sám spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, a teda aj arbitrárne. Jednoduché tvrdenie, že nejaké rozhodnutie nie je arbitrárne neznamená riadne a náležité odôvodnenie,

- v čase od vydania prvého rozhodnutia prvostupňového orgánu z 26.9.2018, ktorým rozhodol že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, až po vydanie v poradí piateho prvostupňového rozhodnutia z 31.5.2021, nedošlo k žiadnej zmene akýchkoľvek takých okolností stavu

prípadu, že by nebolo možné zo strany žalobcu legitímne očakávať, že po prvotnom doplnení a odstránení vytýkaných vád sa zámer nebude posudzovať podľa zákona EIA. Sťažovateľ mal preto objektívne legitímne očakávanie, že vo veci bude rozhodnuté tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ak by správne orgány dôsledne aplikovali zásady správneho konania, konkrétne zásadu rýchlosti a hospodárnosti, zásadu materiálnej pravdy, zásadu materiálnej rovnosti, žalovaný by už v prvom odvolacom rozhodnutí vytkol všetky nedostatky a nekonal by čiastkovo postupným vytýkaním vždy iného údajného nedostatku,

- že bol počas celej doby prebiehajúceho konania vystavený dlhodobej právnej neistote, pretože legitímne očakával po obdržaní súhlasných stanovísk dotknutých orgánov, že žalovaný nebude môcť vydať štyri zrušujúce rozhodnutia, v ktorých vždy vytkne iné nedostatky,

- správny výklad by mal byť ten, podľa ktorého správny orgán je povinný akceptovať súhlasné, resp. nesúhlasné stanoviská iných štátnych orgánov, ktoré vo svojej oblasti posudzujú odborné činnosti a v rámci voľnej úvahy by správny orgán nemal takéto závery spochybňovať. Ak pripustíme opak, potom správny orgán by svoj nesúhlas so stanoviskom odborného správneho orgánu mal riadne odôvodniť a to minimálne dôkazom vyššej sily, ako je napríklad znalecký posudok vyhotovený príslušným odborníkom. K tomu však nedošlo, hoci v rámci svojich zákonných kompetencií mohol dať správny orgán vyhotoviť vlastné znalecké posudky, odborné stanoviská, ak nesúhlasil so závermi napríklad akustickej štúdie,

- nesúhlas so záverom krajského súdu, že „ani kompletná zbierka súhlasných vyjadrení dotknutých orgánov ešte neznamená automatický právny nárok žiadateľa na to, aby sa navrhovaná činnosť neposudzovala podľa zákona EIA“, keďže „správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať z úplného a presného poznania veci.“ Ak by totiž správny orgán skutočne rozhodoval v rámci uvedených intencií, nebol by podľa sťažovateľa povinný zohľadňovať pri rozhodovaní žiadne stanoviská a nepostupoval by v súlade s § 29 ods. 3 zákona EIA,

- na účely vyhodnotenia potenciality nárastu hluku dal vypracovať akustickú štúdiu, ktorá zohľadnila aktuálny stav ako aj stav potencionálny súvisiaci s navrhovanou činnosťou žalobcu, v rámci ktorej bol posudzovaný vplyv dopravy ako aj prevádzkový hluk z technologických zariadení navrhovanej haly pre ošípané. Akustická štúdia vo svojom závere konštatovala, že prevádzkovaný hluk z technologických zariadení navrhovanej haly pre ošípané v najbližšej obytnej zóne nepresahuje prípustnú hodnotu hluku stanovenú pre referenčné intervaly deň, večer a noc. Z uvedeného jasne vyplýva, že akustická štúdia sa zaoberala všetkými možnými aspektami hluku či už z dopravy alebo aj zo samotnej činnosti. Akustická štúdia bola preto vypracovaná komplexne a posúdila všetky vplyvy na zvýšenie hluku, dokonca predikovala najvyššie možné hodnoty decibelov- najnepriaznivejší možný stav, ktorý môže vzniknúť v súvislosti s činnosťou žalobcu. Zo strany krajského súdu došlo iba k jednoduchému prevzatiu argumentácie žalovaného bez zhodnotenia a zohľadnenia a vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu, v dôsledku čoho bolo odôvodnenie rozsudku v tejto časti arbitrárne,

- nespochybňuje, že verejnosť má právo zúčastňovať sa procesu, avšak ich pripomienky by mali byť vecné a konkrétne a založené na serióznych a pravdivých informáciách, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa arbitrárnosti súdnych rozhodnutí.

15. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a ďalší účastníci konania 1), 2) a 6), ktorí sa stotožnili s napadnutým rozsudkom a zotrvajúc vo svojich predošlých vyjadreniach navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť.

IV.

Právny názor kasačného súdu

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca ako sťažovateľ v lehote včas [ v znení účinnom do 30.6.2023], preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom bol vedený nasledovnými právnymi úvahami.

17. Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o tom, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona EIA.

18. Pri posudzovaní dôvodnosti sťažovateľom uplatneného dôvodu kasačnej sťažnosti týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci podľa bol pritom kasačný súd s odkazom na viazaný sťažnostnými bodmi.

19. Sťažnostné body potom kasačný súd podľa obsahu rozdelil na tie, ktoré sa týkali:

A. arbitrárnosti napadnutého rozsudku, B. nehospodárneho postupu žalovaného, C. odchýlenia sa od súhlasných stanovísk.

A. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku

20. Úvodom kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľom namietaná arbitrárnosť napadnutého rozsudku v zásade spadá pod dôvod kasačnej sťažnosti upravený v týkajúci sa porušenia práva na spravodlivý proces a nie pod nesprávne právne posúdenie veci podľa , ktoré ako dôvod kasačnej sťažnosti uplatnil sťažovateľ.

21. Keďže však hranica medzi arbitrárnosťou súdneho rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť a nesprávnym právnym posúdením môže byť v praxi veľmi tenká alebo nejasná, kasačný súd podrobil napadnutý rozsudok prieskumu v zmysle uplatneného sťažnostného bodu.

22. Podľa názoru kasačného súdu sa však krajský súd náležite vysporiadal so všetkými žalobnými bodmi a preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ s právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozsudku nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, neznamená, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca totiž nemá nárok na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31.8.2004).

23. Inými slovami tým, že krajský súd posúdil vec inak, než sa domáhal sťažovateľ, nemohol byť sťažovateľ dotknutý vo vzťahu k princípom legality a právnej istoty. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nedostatočného, či arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku.

24. Kasačný súd zároveň nezistil, že by pripomienky verejnosti v danej veci boli nedostatočne vecné a konkrétne v takom rozsahu, že by to malo dopad na arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Javí sa totiž ako logické a pochopiteľné, že zámer spočívajúci v zmene existujúcej stavby na halu pre ošípané, ktorá má slúžiť na chov 682 ošípaných, vyvolá u verejnosti obavy z možného negatívneho dopadu na životné prostredie.

B. Nehospodárny postup žalovaného

25. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že žalovaný skutočnosti, ktoré vytkol vo svojom rozhodnutí, mohol poznať už pri vydaní svojho prvého odvolacieho rozhodnutia z 14.12.2018, tak kasačný súd akcentuje zásadu jednotnosti konania. S odkazom na znenie zákona o EIA účinné v rozhodnej dobe, t.j. v čase vydania rozhodnutia žalovaného, sa na zisťovacie konanie vzťahoval o správnom konaní (správny poriadok). Prvostupňové a odvolacie konanie preto tvorili jeden celok. Sťažovateľom namietaná skutočnosť, že prvostupňový orgán najprv štyrikrát rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA, je preto právne irelevantná. Táto skutočnosť v žiadnom prípade nemohla založiť legitímne očakávanie sťažovateľa, že vo veci bude rozhodnuté takýmto (ním želaným) spôsobom. Podstata viacstupňového konania je totiž založená na procesnej a inštančnej pyramíde, kde orgán vyššieho stupňa zaväzuje svojim právnym názorom orgán nižšieho stupňa a nie naopak. Tomu

nakoniec zodpovedá aj znenie vety za bodkočiarkou v § 59 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je prvostupňový orgán po vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

26. Zároveň samotná skutočnosť, že žalovaný už v prvom odvolacom rozhodnutí nevytkol všetky nedostatky, ale tieto vytýkal postupne, nemôže mať za následok záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Jedná sa totiž o otázku účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti rozhodovania, ktorú správne súdy v zmysle v konaní o všeobecnej správnej žalobe nie sú oprávnené posudzovať.

C. Odchýlenie sa od súhlasných stanovísk

27. Základným cieľom posudzovania vplyvov na životné prostredie je uplatňovanie zásad ochrany životného prostredia už v štádiu prípravy strategických dokumentov a projektov prostredníctvom komplexného posúdenia ich vplyvov na životné prostredie, ktoré umožní zapojenie širokého okruhu subjektov vrátane verejnosti počas celého procesu posudzovania vplyvov, až do schválenia strategického dokumentu alebo vydania konečného rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti.

28. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je zisťovacie konanie upravené v § 29 zákona EIA, v ktorom sa určí, či navrhovaná činnosť bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Pri tomto určovaní sa v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnej dobe jednak (i) primerane použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, (ii) pričom sa prihliada aj na písomné stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA.

29. Zo znenia § 29 ods. 3 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnej dobe je teda zrejmé, že stanoviská nie sú jediným podkladom pre rozhodnutie o tom, či navrhovaná činnosť bude alebo nebude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA. Okrem písomných stanovísk totiž príslušný orgán primerane zohľadňuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré sa týkajú: (i) povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, (ii) miesta vykonávania navrhovanej činnosti, (iii) významu a vlastností očakávaných vplyvov.

30. Tretie kritérium spočívajúce vo význame a vlastnostiach očakávaných vplyvov sa pritom posudzuje vo vzťahu k predchádzajúcim dvom kritériám, pričom všetky kritéria sú bližšie konkretizované množstvom podkritérií. Z normatívneho vymedzenia kritérií a podkritérií je zrejmý určitý stupeň pravdepodobnosti posudzovaných skutočností ako aj ich spoločné kumulatívne posudzovanie. Takéto posudzovanie spojené s prihliadaním na písomné stanoviská sa následne premieta do správnej úvahy príslušného orgánu, v ktorej tento vyjadrí záver, čí navrhovaná činnosť bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA.

31. To znamená, že aj v prípade, že všetky písomné stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA v znení účinnom v rozhodnej dobe boli súhlasné, nevznikla žalovanému povinnosť rozhodnúť v tom zmysle, že sťažovateľom navrhovaná činnosť nebude predmetom posudzovania podľa zákona EIA. Aj kasačný súd zdôrazňuje, že príslušný orgán bol povinný s odkazom na § 32 ods. 1 správneho poriadku presne a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom je zrejmé, že vzhľadom na kritériá vymedzené v prílohe č. 10 zákona EIA a doručené písomné stanoviská bol povinný posudzovať vec komplexne. Presne takéto komplexné posúdenie veci vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného, ktorý svoju správnu úvahu o potrebe posúdenia navrhovanej činnosti z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA aj náležite odôvodnil.

32. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že žalovaný alebo prvostupňový orgán mali v prípade nestotožnenia sa so súhlasným písomným stanoviskom zabezpečiť dôkaz vyššej sily v podobe znaleckého posudku, je táto námietka právne irelevantná. Jednak s odkazom na § 34 ods. 4 správneho poriadku sa na zisťovacie konanie vzťahuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, v zmysle ktorej jednotlivé dôkazy nemajú svoju normatívne určenú silu alebo váhu a príslušný orgán ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje, že takýto žalobný bod nebol v žalobe obsiahnutý a preto naň nemožno v zmysle prihliadať ani v kasačnej sťažnosti.

33. Vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na akustickú štúdiu. Samotná akustická štúdia nebola v žiadnom prípade pre žalovaného záväzným podkladom, od ktorej záverov sa nemohol odchýliť.

Akustická štúdia predstavovala len podklad písomného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne. V otázke akustickej štúdie žalovaný poukázal na skutočnosť, že už aktuálna záťaž spôsobená hlukom z dopravy na fasáde bytového domu č. XXX a zároveň 7,5 m od osi vozovky cesty č. III/1843 bez realizácie zámeru navrhovanej činnosti prekračuje , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Ďalej žalovaný zvýraznil potrebu vnímania kumulatívneho navýšenia hluku v nadväznosti na nárast dopravy a pravdepodobný negatívny dopad na zdravie obyvateľov a pohodu života. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že tieto skutočnosti už boli v akustickej štúdii zohľadnené, tak kasačný súd opätovne poukazuje na to, že posudzovaný zámer sa týka zmeny existujúcej stavby na halu pre ošípané, ktorá má slúžiť na chov 682 ošípaných. Je logické, že pri takomto zámere nemožno celkový budúci akustický dopad presne kvantifikovať.

34. V zmysle prílohy č. 10 zákona EIA sa vo vzťahu k významu a vlastnostiam očakávaných vplyvov (bod III.) však zohľadňujú kritéria týkajúce sa pravdepodobnosti (III.1.), komplexnosti (III.4.) a kumulácie (III.7.). Presne tieto kritéria zohľadnil v tomto smere aj žalovaný a kasačný súd sa s jeho postupom stotožnil. V tejto súvislosti možno poukázať aj na vyjadrenie obce Podlužany - ďalšieho účastníka 4), v zmysle ktorého empirické skúsenosti z iných obcí, kde je chov ošípaných, vypovedajú o šírení kvikotu prasiat stovky metrov od objektov, kde sú ustajnené, čo pôsobí stresujúco na obyvateľstvo. Ani vo vzťahu k vyhodnoteniu akustickej štúdie preto kasačný súd nezistil nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu.

V.

Záver

35. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený dôvod kasačnej sťažnosti sťažovateľa v zmysle . Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa ako nedôvodnú zamietol.

36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a ods. 1 tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to:

- sťažovateľovi s odkazom na a contrario z dôvodu jeho neúspechu v konaní,

- žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože mu zo zákona (vo všeobecnosti) nepatrí ( ) a kasačný súd nezistil prítomnosť výnimočných dôvodov pre opačný postup,

- ďalším účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť ( ).

37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.