Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-93-2021.pdf
PDF · 176.72 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/93/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom U. XX, U., zastúpeného C. U. s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom M. XXX, U. Q., IČO XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30. apríla 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.11.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 8.040,03 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014.
2. Žalobca v žalobe namietal, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporou, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť.
3. Podľa žalobcu závery rozhodnutia o skutkovom stave veci sú v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním a s administratívnym spisom. Žalovaný sa buď vôbec nevysporiadal alebo veľmi stroho a skratkovito sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Ohľadom spolupráce so spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o., IČO XX XXX XXX uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na celom obchodovaní sa obohatili najmä manželia Y., pričom on platil za tovar na platobné miesto, ktoré mu určil konateľ uvedenej spoločnosti. Ohľadom spolupráce so spoločnosťou A., s.r.o., IČO XX XXX XXX žalobca uviedol, že s L. B. jednal na základe jeho uistenia o tom, že je obchodným zástupcom tejto spoločnosti, predložil žalobcovi na videnie zmluvu o dobrovoľníckej činnosti vykonávanej pre túto spoločnosť a písomné plnomocenstvo podpísané konateľom spoločnosti. Pravdivosť uvedených tvrdení správca dane nespochybnil, avšak správanie žalobcu vyhodnotil ako neopatrné a vyvodil zodpovednosť bez preukázaného zavinenia. Uvedené je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a Najvyššieho súdu SR s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/81/2017
zo dňa 04.06.2020, pričom k uvedenému rozporu sa žalovaný v rozhodnutí nevyjadril. Poukázal na to, že v januári 2014 nemohol vedieť, že spoločnosť A., s.r.o. nepodá riadnu účtovnú závierku za rok 2013, nemohol si overiť skutočnosť, či prokurista tejto spoločnosti vykonáva akúkoľvek činnosť za spoločnosť, komunikoval len s jedinou kontaktnou osobou za spoločnosť, a to L. B., pričom sa nezaoberal otázkou, či tento je alebo nie je zapísaný ako štatutár spoločnosti a nemal si ako overiť, či jediný zapísaný konateľ spoločnosti je alebo nie je osobou bez domova. Rovnako nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, či táto spoločnosť vedie riadne účtovníctvo a či bude v roku 2017 riadne spolupracovať so správcom dane. Podľa žalobcu je potrebné vyhodnocovať všetky tieto skutočnosti v časovej súvislosti s ohľadom na informácie, s ktorými mohol žalobca disponovať v priebehu roka 2014. Podľa žalobcu žalovaný nevyhodnotil komplexne a objektívne vyprodukované dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Závery prvostupňového orgánu považoval za nelogické a vo svojich konštatovaniach zjavne rozporné. Žalobca nemal možnosť overiť si počty zamestnancov spoločnosti A., s.r.o. a nemal možnosť vedieť, že táto spoločnosť pravdepodobne nevykonáva reálne obchodnú činnosť. V januári 2014 žalobca nemohol reálne zistiť, akých dodávateľov má táto spoločnosť a považoval za neprijateľné použiť na uvedený záver vyjadrenia žalobcu z roku 2018, kedy povedal, že tovar mu vozili autá poľského a českého dodávateľa. Žalobca v rozhodujúcom čase nevedel a ani nemohol vedieť o tom, že uvedená spoločnosť má pri svojom podnikaní podvodné úmysly. Poukázal na to, že pán Gajdoš ako konateľ spoločnosti A., s.r.o. je na konanie za spoločnosť oprávnený a na uvedenej skutočnosti nič nemení to, že aktuálne nie je zastihnuteľný. Úvahy správca dane o špekulatívnosti prevodu obchodného podielu v tejto spoločnosti nepreukazujú skutočnosť, že by žalobca mal vedieť alebo vedel o podvodných úmysloch tejto spoločnosti v čase obchodnej spolupráce. Správca dane v prvom vyrubovacom konaní konštatoval, že celý obchodný reťazec vymyslel, koordinoval a na vlastný prospech zneužíval pán B., resp. pán Y., ale v tomto štádiu konania správca dane ako aj žalovaný uvádzajú, že žalobca je zodpovedný za to, že do obchodného reťazca mal byť vložený tzv. „missing trader“. S. v napadnutom rozhodnutí nereagoval na skutočnosť, že správcovi dane sa nepodarilo ani v rámci opakovaného vyrubovacieho konania vykonať všetky úkony a dôkazy, ktoré predtým odvolací orgán označil za potrebné a rozhodujúce pre vydanie zákonného a zrozumiteľného rozhodnutia. Žalobca z verejne dostupných zdrojov nemohol ani pri vynaložení maximálnej opatrnosti v čase uzatvárania kontraktu so spoločnosťami A., s.r.o. a H.T.A. Y. P., s.r.o. zistiť, že má ísť o nejaké podvodnícke spoločnosti, o práve konať za spoločnosť A., s.r.o. ho predložením plnomocenstva ubezpečil pán B., tento mu každý týždeň zaslal aktuálny cenník, žalobca podpísal a zaslal objednávku a keď tovar obdržal, zaplatil zaň dohodnutú cenu, pričom spoločnosť A., s.r.o. ho nikdy nekontaktovala s výzvou na úhradu dlhu. Rovnako všetky úhrady v prospech spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o. boli vždy v poriadku. Žalobca poukázal na to, že v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného a v nich prezentovanej argumentácii sú značné nedostatky a medzery, ktoré majú za následok nezrozumiteľnosť a arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. za obdobie 2. štvrťroku 2014 neuviedla žiadne zdaniteľné plnenie pre žalobcu a za obdobie 3. štvrťrok 2014 nepodala spoločnosť kontrolný výkaz DPH vôbec, teda zdaniteľné plnenia pre žalobcu nepriznala a daň z preverovaných obchodných transakcií neodviedla. Dodanie tovaru od dodávateľa H.T.A. Y. P., s.r.o. nebolo touto spoločnosťou potvrdené, žalobca tvrdil, že subdodávateľom mala byť spoločnosť B. U. s.r.o., ktorý však spoluprácu so spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o. poprel. Správca dane ďalej poukázal na to, že z dokazovania vyplýva záver správcu dane, že reálnymi dodávateľmi tovaru (mäso) pre žalobcu boli dodávatelia z Českej republiky a Poľska a daňový subjekt A., s.r.o. bol do reťazca umelo vložený za účelom daňovej optimalizácie u žalobcu. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že spoločnosť A., s.r.o. vystupovala pri obchodných transakciách s deklarovaným subdodávateľom A. spol. s r.o. len ako sprostredkovateľ obchodu, pričom mala pre subdodávateľa „zháňať“ odberateľov v tuzemsku, za čo bola spoločnosti A., s.r.o. vyplácaná provízia za sprostredkovanie - spoločnosť A., s.r.o. teda nebola reálnym dodávateľom tovaru, ale len sprostredkovateľom obchodu. Spoločnosť A., s.r.o. tvrdené nadobudnutie tovaru od zahraničných dodávateľov „samozdanila “, pričom z dodaní tovaru tuzemským odberateľom jej vznikli vysoké daňové povinnosti, ktoré si ponižovala prostredníctvom pokladničných dokladov, ktoré sú nepreskúmateľné. Podľa žalovaného žalobca pristupoval k výberu svojich dodávateľov s ľahkovážnosťou, svojich dodávateľov si žiadnym spôsobom nepreveril, neoveroval, či jednal s oprávnenou osobou konať za dodávateľské spoločnosti a vystavil sa tak riziku postihnutia plnenia daňovým podvodom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v prípade spoločnosti A., s.r.o. bol tovar vozený českými a poľskými dodávateľmi do prevádzkových priestorov žalobcu. L. B., s ktorým mal žalobca komunikovať, bol v tom čase bývalým konateľom spoločnosti, pričom s novým konateľom F.
Y. sa žalobca nikdy nestretol a nikdy s ním nejednal. Žalobca vedel identifikovať českých a poľských subdodávateľov, od ktorých si mohol tovar priamo objednať. Vložením spoločností A., s.r.o. a H.T.A. Y. P., s.r.o. sa navýšili jednotkové ceny dodávaného tovaru, nakoľko deklarovaní zahraniční subdodávatelia neposkytovali zľavy za odobraté množstvá tovaru. Preto mohol žalobca nakupovať priamo za ceny, ktoré boli poskytnuté spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P., s.r.o.. Ak by žalobca obchodoval s deklarovanými zahraničnými dodávateľmi priamo, nezískal by daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, nakoľko by musel zdaniteľné plnenie „samozdaniť “. Žalobca síce kúpil tovar za vyššie jednotkové ceny, avšak ceny si ponížil odpočítaním DPH z uvedených transakcii, teda v konečnom dôsledku bola cena pre žalobcu výhodnejšia, ale len vďaka neoprávnene odpočítanej DPH, na ktorú by inak nemal nárok, ak by tovar nakúpil priamo v zahraničí. K spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o. správca dane uviedol, že bývalí konatelia spoločnosti odmietli vypovedať, nepredložili požadované účtovníctvo spoločnosti, čím nebola potvrdená spolupráca so žalobcom. Spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. v kontrolných výkazoch DPH nedeklarovala dodanie zdaniteľných plnení žalobcovi, žalobcom tvrdený subdodávateľ spoločnosť B. U., s.r.o. poprel spoluprácu so spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o.. Ohľadom opatrnosti a obozretnosti žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca, pokiaľ by si overil svojich obchodných partnerov, tak už v roku 2014 mohol vedieť, že spoločnosť A., s.r.o. nie je spoľahlivým obchodným partnerom, keď bývalý konateľ spoločnosti pán B. previedol obchodný podiel na pána Y. cca 4 mesiace po založení spoločnosti, pričom naďalej vystupoval v mene tejto spoločnosti a vykonával všetky činnosti konateľa. S. uviedol, že sa s pánom Y., konateľom spoločnosti A., s.r.o. nepoznal a v roku 2014 nevedel, že je konateľom spoločnosti. Žalobca tvrdil, že mu pán B. dal k nahliadnutiu zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, pričom možno súhlasiť so záverom správcu dane, že na základe uvedenej zmluvy mohol mať žalobca pochybnosti o tom, že pán B. sa po prevode obchodného podielu zmluvou zaviazal vykonávať všetky činnosti, akoby bol naďalej konateľom, a to bezodplatne. Podľa žalovaného je rozporné tvrdenie žalobcu, že sa o pánovi Y. dozvedel až v roku 2017, pričom tvrdil, že v roku 2014 mu mal pán B. predložiť k nahliadnutiu zmluvu o dobrovoľníckej činnosti. Žalobca sa vyjadril, že spoločnosť A., s.r.o. si nepreveroval, nemal o nej žiadne informácie a jednal iba s pánom B.. Z dokladov zaslaných správcovi dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií vyplýva, že dodávateľská spoločnosť A., s.r.o. bola pri predmetných obchodných transakciách na základe uzatvorenej zmluvy len sprostredkovateľom pre subdodávateľskú spoločnosť A., spol. s r.o.. Teda spoločnosť A., s.r.o. mala pre uvedeného subdodávateľa vyvíjať aktivity za účelom uzatvorenia obchodných transakcií s tretími stranami, za čo jej bola vyplácaná provízia. Zároveň spoločnosť A., s.r.o. tým, že deklarovala nákup tovaru a následne predaj tovaru (a nie jeho sprostredkovanie) získala aj obchodnú maržu z rozdielu medzi predajnou a nákupnou cenou a umožnila tuzemským odberateľom čerpať daňovú výhodu v podobe odpočítania DPH. V prípade, ak by spoločnosť A., s.r.o. bola len sprostredkovateľom a tuzemskí odberatelia by nakupovali tovar priamo od českej spoločnosti A., spol. s r.o., nákup by museli „samozdaniť“ a nezískali by daňovú výhodu vo forme odpočítania DPH z deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný preto súhlasil so záverom správcu dane, že žalobca si bol vedomý spôsobu priebehu obchodnej spolupráce, nakoľko tovar bol vozený zahraničnými dodávateľmi priamo do prevádzkových priestorov žalobcu, ktorý za tovar platil priamo zahraničným vodičom. Nákup tovaru od tuzemského dodávateľa A., s.r.o. umožnil žalobcovi získať daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, čím bola cena ešte nižšia, než keby deklaroval nákup tovaru priamo od českého dodávateľa. Žalovaný ďalej uviedol, že podkladom napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie správcu dane zo dňa 09.11.2020 a súvisiaci spisový materiál, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako aj správca dane za základ svojho rozhodnutia, nie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, má v nich oporou a zistenie skutkového stavu bolo postačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalovaný sa vo svojom v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní a relevantnými v danej veci. Žalovaný uviedol, že komplexne a objektívne vyhodnotil správcom dane vyprodukované dôkazy, a to jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a uviedol dôvody, pre ktoré potvrdil súvisiace rozhodnutie správcu dane a konštatoval, že správca dane v danej veci preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom.
5. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) žalobca uviedol, že indície ako napr. uzavretie dobrovoľníckej zmluvy, osoba oprávnená na disponovanie s bankovým účtom, prevod obchodného podielu a pod. nemožno vyhodnocovať tak, že mali žalobcovi indikovať rizikovosť obchodného partnera. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora, a to rozsudok vo veci C-430/19 zo dňa 04.06.2020 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/81/2017 zo dňa 04.06.2020. Žalobca spochybnil správnosť vyhodnotenia dôkazov a zisteného skutkového stavu, podľa neho správca dane ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedokázali skryť svoju predpojatosť. Trval na tom, že o existencii indícií, ktoré
by mohli naznačovať podvodné úmysly jeho obchodných partnerov, sa dozvedela až v priebehu daňovej kontroly a následných úkonov správcu dane.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) žalovaný uviedol, že na základe výsledkov správcom dane vykonaného dokazovania a súvisiaceho administratívneho spisu možno súhlasiť so závermi prijatými správcom dane, že reálnymi dodávateľovi tovaru (mäso) pre žalobcu boli dodávatelia z Českej republiky a Poľska a daňový subjekt A., s.r.o. bol do reťazca umelo vložený za účelom daňovej optimalizácie u žalobcu; žalobca pristupoval k výberu svojich dodávateľov s ľahkovážnosťou, svojich dodávateľov si žiadnym spôsobom nepreveril, neoveroval, či jednal s oprávnenou osobou konať za dodávateľské spoločnosti a vystavil sa tak riziku postihnutia plnenia daňovým podvodom; žalobca si bol vedomý spôsobu priebehu obchodnej spolupráce, nakoľko tovar bol vozený zahraničnými dodávateľmi priamo do prevádzkových priestorov žalobcu, tento za tovar platil priamo zahraničným vodičom; nákup tovaru práve od tuzemského dodávateľa A., s.r.o. umožnil žalobcovi získať daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, čím bola cena ešte nižšia, než keby deklaroval nákup tovaru priamo od českého dodávateľa.
7. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:
8. Rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXX/XXXX zo dňa 09.11.2020 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel v sume 8.040,03 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správca dane neuznal žalobcovi v deklarovanom rozsahu nárok na odpočet DPH z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX od dodávateľa A., s.r.o. za dodávku tovaru (mäsa) a z faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX od dodávateľa H.T.A. Y. P., s.r.o. za dodávku tovaru (mäsa).
9. Správca dane vyšiel zo zistenia, že v priebehu daňovej kontroly neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že deklarované obchody boli reálne uskutočnené práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Správca dane mal za preukázané, že deklarovaní dodávatelia A., s.r.o. a H.T.A. Y. P., s.r.o. boli len formálnymi dodávateľmi, tovar bol reálne dodaný zahraničnými dodávateľmi a spoločnosti A., s.r.o. H.T.A. Y. P., s.r.o. boli do reťazca vložené za účelom daňovej optimalizácie u žalobcu. Konateľa spoločnosti A., s.r.o. p. Y. sa správcovi dane vypočuť ako svedka nepodarilo. Správca dane zistil, že sa jedná o osobu bez domova, ktorá činnosť konateľa spoločnosti A., s.r.o. nikdy reálne nevykonávala. S uvedenou osobou sa žalobca nikdy nestretol, ani pán S. ako prokurista tejto spoločnosti a ani subdodávatelia. Za túto spoločnosť však ďalej konal bývalý konateľ L. B., ktorý bol naďalej jediným disponentom bankového účtu, spoločnosť si po prevode obchodného podielu neplní svoje povinnosti, nemá reálne sídlo, nepreberá poštové zásielky, nespolupracuje so správcom dane, preto správca dane považoval prevod obchodného podielu za účelový. Svedok p. S., prokurista spoločnosti A., s.r.o. sa od deklarovaných obchodných vzťahov medzi spoločnosťou A., s.r.o. a žalobcom dištancoval, nevedel k nim uviesť žiadne konkrétne informácie. Na funkcii prokuristu sa dohodol s p. B., ktorý na to nebol oprávnený. Pre uvedenú spoločnosť mal uskutočniť iba jeden obchod, ktorý nevyšiel, preto mu bola funkcia prokuristu ukončená. Svedka L. B. sa správcovi dane nepodarilo vypočuť, spoločnosť A., s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila doklady, je nekontaktná, má virtuálne sídlo. V roku 2014 evidovala spoločnosť A., s.r.o. dvoch zamestnancov, p. S. s ročným príjmom 1.288,19 eur a p. P. s ročným príjmom 283,23 eur. Uvedená spoločnosť mala k 31.01.2020 nedoplatky 214.320,10 eur, od svojho vzniku nepodala žiadnu účtovnú závierku. Z uvedených skutočností nadobudol správca dane pochybnosti o reálnom vykonávaní jej ekonomickej činnosti. Táto spoločnosť nemala za celý rok 2014 uvedených žiadnych tuzemských dodávateľov. Z kontrolného výkazu za január až marec 2014 vyplýva, že spoločnosť neuviedla žiadne nákupy tovaru od zahraničných dodávateľov. V mesiacoch apríl až november 2014 deklarovala nadobudnutie tovaru od zahraničných dodávateľov A., spol. s r.o., Q. Q. a B.. Za január až november XXXX uviedla kumulatívnu hodnotu nákupov cez elektronické registračné pokladnice vo výške základu dane 977.969,66 eur a 20% dane vo výške 165.745,39 eur. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2017 uviedol, že F. Y. nepozná, nikdy sa s ním nestretol a so
spoločnosťou A., s.r.o. jednal prostredníctvom p. B., ktorý vystupoval ako obchodný zástupca tejto spoločnosti. Správca dane poukázal na to, že L. B. nebol zamestnancom spoločnosti A., s.r.o. a ani jej konateľom, avšak za túto spoločnosť vystupoval, mal organizovať obchody s mäsom, ako jediný mal prístup k účtu uvedenej spoločnosti, prijímal objednávky, organizoval prepravu, zúčastňoval sa pri preberaní mäsa, odovzdával faktúry a doklady o úhrade. Napriek veľkému objemu dodávaného mäsa za rok 2014 uvedeným dodávateľom žalobca nemal s ním uzavretú písomnú zmluvu, túto spoločnosť si neoveroval a nemal o nej žiadne informácie. Okrem faktúr a dokladov o úhrade žalobca nedisponuje inými dokladmi. Dokladmi o preprave nedisponuje z dôvodu, že prepravu neriešil a neplatil za ňu. Rovnako nedisponuje dokladmi o nahlásení obchodovania s mäsom príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Úhrady preverovaných faktúr mal vykonávať žalobca alebo p. U. v závislosti od toho, kto preberal tovar . U. sa v hotovosti priamo p. B. pri preberaní tovaru, ktorý mal následne vložiť peniaze na účet spoločnosti A., s.r.o.. Uvedené je však v rozpore s vyjadrením subdodávateľa A., spol s r.o., podľa ktorého za tovar platili odberatelia spoločnosti A., s.r.o. (teda žalobca) priamo šoférom spoločnosti A., spol s r.o.. S. tvrdil, že faktúry mu osobne odovzdal p. B. alebo ich poslal po šoférovi, ktorý doviezol mäso. Nakoľko bolo zistené, že tovar mal byť vozený priamo z Českej republiky a z Poľska k žalobcovi, nie je zrejmé, ako mohol p. B. odovzdávať faktúry žalobcovi prostredníctvom šoférov, ktorí boli zamestnancami deklarovaných subdodávateľov. Správca dane získal informácie v rámci správy daní týkajúce sa spoločnosti A. spol. s r.o., pričom bolo zistené, že tovar bol dodaný vždy priamo skutočným konečným odberateľom (žalobcovi), ktorí tovar prevzali priamo na svojich prevádzkach, priamo koneční spotrebitelia za tovar aj zaplatili šoférom (zamestnancom spoločnosti A. spol. s r.o.). Z vyjadrenia konateľa spoločnosti A. spol. s r.o. vyplýva, že v rámci spoločnosti A., s.r.o. jednal s p. B., ktorého poznal ako štatutárneho konateľa spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o.. Fakturácia prebiehala, ale cez firmu A., s.r.o., na ktorú spoločnosť A., spol s r.o. vystavila faktúry. Český správca dane nemal pochybnosti o tom, že deklarovaný tovar fyzicky existoval, že bol na Slovensko prepravený, že osoby, ktoré boli uvedené na sprievodných dokladoch, tovar skutočne prevzali, ale správca dane mal pochybnosti o tom, že deklarovaný odberateľ bol skutočným odberateľom tovaru, tzn. či nešlo o spoločnosť, ktorá podnikateľskú činnosť fakticky nevykonávala, plnila rolu tzv. „missing tradera“. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti A. s.r.o. vyplýva, že ho kontaktoval L. B. za účelom spolupráce. Tovar bol spoločnosti A., s.r.o. dodaný do predom dohodnutých miest plnenia, ktorými boli prevádzkarne zákazníkov spoločnosti A., s.r.o.. Vo všetkých prípadoch bol tovar odovzdaný osobe oprávnenej za A., s.r.o. na prevzatie, ktoré bolo potvrdené a za tovar bolo spoločnosťou A., s.r.o. zaplatené. Uvedené vyjadrenie podľa správcu dane potvrdzuje skutočnosť, že tovar bol vozený priamo od dodávateľa z Českej republiky k žalobcovi, pričom spoločnosť A., s.r.o. nebola reálnym odberateľom tovaru v tuzemsku. Z tohto pohľadu sa podľa správcu dane stráca podstata a reálna úloha podnikateľského subjektu A., s.r.o., ktorý mal nakupovať a predávať tovar. Naopak sa javí, že jedinou úlohou tejto spoločnosti bolo formálne preukázať nadobudnutie tovaru z iného členského štátu tak, aby mohlo byť následne formálne preukázané dodanie tovaru pre slovenského platiteľa s DPH, ktorú si koneční odberatelia odpočítali neoprávnene. Žalobca teda nakupoval predmetný tovar, ktorý mu bol dodaný priamo spoločnosťou A., spol. s r.o., za ktorý priamo zaplatil dodávateľovi A., spol. s r.o..
- V ďalšom vyrubovacom konaní sa správca dane opätovne pokúsil vypočuť svedka F. Y., avšak bezúspešne. Svedok L. B. síce potvrdil obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou A., s.r.o., avšak sa vyjadroval zmätočne a v niektorých prípadoch nepravdivo a účelovo. Svedok predložil správcovi dane zmluvu o výkone dobrovoľníckej činnosti zo dňa 22.11.2013, v ktorý deň bola v obchodnom registri zverejnená zmena konateľa a v rovnaký deň bol do funkcie prokuristu ustanovený U. S.. Svedok uviedol, že dôvodom prevodu obchodného podielu bola finančná odmena, avšak na základe zmluvy o dobrovoľníckej činnosti vykonával všetky činnosti bezodplatne. Správca dane poukázal na to, že F. Y. nemal dispozičné právo k účtu spoločnosti A., s.r.o. a jediným disponentom tohto účtu bol naďalej L. B.. Svedok B. tvrdil, že U. S. spoznal už ako prokuristu alebo zamestnanca spoločnosti A., s.r.o. a nič s ním nedohadoval, pričom U. S. uviedol, že do funkcie prokuristu ho ustanovil L. B. a s F. Y. sa nikdy nestretol a nevedel, že je konateľom spoločnosti A., s.r.o.. Tvrdenie svedka, že z dôvodu nákupu tovaru vo veľkých množstvách dokázali stlačiť cenu dole bolo nepravdivým, nakoľko dodávatelia neposkytovali množstevné zľavy.
- Správca dane zistil, že spoločnosť A., s.r.o. zastúpená L. B. mala s dodávateľom A., spol. s r.o. uzatvorenú zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 01.08.2014. U. u dodávateľa A., spol. s.r.o. bolo zistené, že spoločnosti A., s.r.o. boli vyplácané provízie za sprostredkovanie tovaru a zároveň boli na spoločnosť A., s.r.o. vystavované priamo faktúry za predaj mäsa a mäsových výrobkov. Správca dane mal zato, že jediným cieľom prefakturácie cez spoločnosť A., s.r.o. bolo umožniť tuzemským
odberateľom odpočítanie DPH z nadobudnutých tovarov od tuzemského dodávateľa, na ktoré by v prípade deklarovania dodanie priamo z Českej republiky nemali nárok.
- konateľka subdodávateľa Q. Q. potvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou A., s.r.o., ktorá vznikla v októbri 2013. Konateľov spoločnosti nepoznala. Uvedená spoločnosť neprijala žiadnu províziu za uskutočnenie predaja mäsa. Dodanie tovaru prebiehalo tak, že objednávka bola zadaná telefonicky a následne vodič dodal tovar s dokladmi do štyroch predajní spoločnosti A., s.r.o., kde tovar prevzal zamestnanec odberateľa. Skutočné miesto dodania bolo aj na predajni A. - U.. Faktúry boli uhradené v hotovosti, ktorú prijal vodič vozidla. Konateľka sa nevedela vyjadriť k tomu, kto uskutočnil platbu za tovar. Množstevná zľava nebola poskytnutá. Spoločnosť vystavovala spoločnosti A., s.r.o. niekoľko faktúr denne za ten istý tovar. Väčšina faktúr vystavená uvedenou spoločnosťou pre odberateľa A., s.r.o. nie je podpísaná a niektoré faktúry neobsahovali ani podpis ani pečiatku.
- konateľka subdodávateľa B. B. L. i T. B. - kowalcyk Sp. J.a potvrdila obchodnú spoluprácu so spoločnosťou A., s.r.o., nevedela však identifikovať osoby, ktoré jednali pri uzatváraní obchodov, nepoznala konateľa spoločnosti A., s.r.o. ani osoby L. B., T. Q. ani T. U.. Faktúry vystavené pre spoločnosť A., s.r.o. prevzal vodič a doručil ich spolu s tovarom (hydinové mäso a klobásky). Spoločnosti A., s.r.o. nebola vyplatená žiadna provízia za sprostredkovanie predaja. Nespomínala si od koho bola platba za tovar prijatá. Z odpovede poľského správcu dane vyplýva, že miesto vykládky tovaru bolo miesto skutočného odberateľa na P., t.j. predajňa žalobcu v U.. Táto spoločnosť vystavovala niekoľko faktúr denne za ten istý tovar rovnakému odberateľovi. Ani jedna faktúra vystavená uvedenou spoločnosťou pre odberateľa A., s.r.o. nie je podpísaná žiadnou osobou za odberateľa. -konateľ subdodávateľa A. spol. s r.o. potvrdil realizáciu intrakomunitárnych plnení medzi spoločnosťou a odberateľom A., s.r.o. v roku 2014. P. A., spol. s r.o. navštívil zástupca spoločnosti A., s.r.o. pán Y. a ponúkol sa, že by im sprostredkoval obchody so spoločnosťou A., s.r.o.. Následne uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu, na ktoré boli uvedené miesta vykládok tovaru na Slovensku. Referentka dojednávala obchody najskôr s p. Y. a následne s p. B.. Po uzavretí konkrétnej kúpnej zmluvy na určitý tovar spoločnosť A., spol. s r.o. tovar prepravila na P. do miest určených zástupcom spoločnosti A., s.r.o.. Napriek tomu, že tovar pri jednej dodávke bol dodávaný do viacerých miest, tak kupujúcim bola spoločnosť A., s.r.o., za ktorú jednal p. Y. a p. B.. Faktúry boli vystavované s každou dodávkou, boli odoslané zároveň s tovarom, vodič ich osobne odovzdal p. Y. alebo p. B., ktorí s ním tovar rozvážali na ním určené miesta. Miesta vykládky určoval v prípade spoločnosti A., s.r.o. p. B. s p. Y., ktorý sa toho tiež osobne zúčastňovali. Faktúry boli platené prevažne v hotovosti, peniaze preberal vodič, ktorý viezol tovar na miesto určenia, odovzdával mu ich p. Y. alebo p. B.. Množstevné zľavy spoločnosť neposkytovala. L. Q. bolo svedkovi známe, pretože so spoločnosťou Q. v súčasnej dobe spoločnosť A., spol. s r.o. obchoduje, avšak v roku 2014 a 2015 uvedenú osobu nepoznal. Správca dane získal od českej finančnej správy zmluvu o nevýhradnom obchodnom zastúpení zo dňa 01.08.2014 uzavretú medzi spoločnosťou A., spol. s r.o. (zastúpený) a spoločnosťou A., s.r.o. zastúpenou L. B. (obchodný zástupca). Na základe uvedenej zmluvy mala spoločnosť A., s.r.o. pre deklarovaného subdodávateľa A., spol. s r.o. vykonávať činnosť obchodného zástupcu, t.j. hľadať odberateľov a dodávateľov, s ktorými by následne uzavrela kúpnu zmluvu a za takto vykonanú činnosť bola spoločnosti A., s.r.o. vyplácaná provízia. Správca dane uviedol, že p. B. vykonával činnosť sprostredkovateľa rovnakým spôsobom počas celého roka 2014 a 2015.
- dodávateľ žalobcu spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. dňa 23.08.2014 zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom bola spoločnosť T. G. s.r.o., I. XX XXX XXX, ktorá zanikla dňa 08.11.2016 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť R. s.r.o., IČO XX XXX XXX, ktorá bola dňa 09.11.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra. Správcovi dane sa nepodarilo vykonať výsluch bývalých konateľov spoločností T. G. s.r.o. a R. s.r.o. ani výsluch konateľov H.T.S. Y. P., s.r.o.. Konatelia spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o. A. a W. Y. zaslali správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že využívajú svoje právo odoprieť výpoveď z dôvodu neprivodenia si nebezpečenstva trestného stíhania, nedisponujú žiadnymi účtovnými ani inými dokladmi spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o.. Z odpovede Tatra banky a.s. vyplýva, že úhrady faktúr v roku 2014, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. a ktoré boli uhradené na iné účty ako účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, neboli uhradené spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o.. P. H.T.A. Y. P., s.r.o. v kontrolných výkazoch v roku XXXX neuviedla žiadnych odberateľov, teda ani žalobcu.
- spoločnosť A., spol. s r.o. dodávala mäso slovenským odberateľom vrátane spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o., a to obvykle v každý pracovný deň. Miestom dodania boli prevádzkarne a obchody na rôznych v miestach na Slovensku. Vodič (zamestnanec A., spol. s r.o.) podľa obdržaných pokynov rozviezol tovar na určené miesta a okamžite inkasoval finančnú hotovosť od skutočných odberateľov a tieto finančné čiastky po návrate odovzdal do pokladne spoločnosti A., spol. s r.o., ktorá následne vystavila príjmový
pokladničný doklad. Český správca dane v odpovedi jednoznačne uviedol, že spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. v daných obchodných vzťahoch plnila len funkciu „missing tradera“. Doklady sprevádzajúce sporné obchodné transakcie boli vytvorené len účelovo, na podporu krytia podvodného správania a účelom reťazca bolo znižovať cenu a získať pre skutočného odberateľa (žalobcu) neoprávnenú cenovú a daňovú výhodu.
- žalobca vo svojej výpovedi dňa 07.09.2017 uviedol, že k faktúram má iba doklady o úhrade. Za tovar platil v hotovosti p. Y., ktorý mu mäso doviezol osobne na prevádzku a pri ďalšej dodávke mu odovzdal pokladničný doklad z predchádzajúcej dodávky. Za žalobcu konal väčšinou on alebo p. U. a za spoločnosť H.T.A. Y. P., s.r.o. konal vždy p. Y.. So spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o. nemal uzavretú žiadnu písomnú zmluvu, spoločnosť si neoveroval, nemal o nej žiadne informácie, vybral si ju hlavne na základe dobrej a výhodnej cenovej ponuky, s p. Y. jednal väčšinou telefonicky a následne osobne pri prevzatí tovaru. So spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o. spolupracoval do augusta 2014. K preprave nemá žiadne doklady, túto neriešil, neplatil za ňu. Tovarom bolo mäso z Česka, od spoločnosti B., s.r.o. a po skončení spolupráce so spoločnosťou H.T.A. Y. P., s.r.o. nadviazal spoluprácu priamo so spoločnosťou B., s.r.o..
- v ďalšom vyrubovacom konaní sa správca dane pokúsil opätovne vypočuť konateľa spoločnosti T. G. s.r.o. L. F., ktorý však dňa 12.12.2017 zomrel. P. W. Y. sa správcovi dane vypočuť opätovne nepodarilo, svedok A. Y. opätovne písomne správcovi dane oznámil, že využíva svoje právo odoprieť výpoveď z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania.
- správca dane z vyjadrenia žalobcu a informačného systému F. zistil, že dodávateľ H.T.A. Y. P., s.r.o. v zdaňovacom období január až december 2014 mal nadobúdať tovar od zahraničných dodávateľov spoločností B. plus s.r.o. a A., spol. s r.o.. -z odpovede českej finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť B. plus s.r.o. v zdaňovacom období 2. a 3. štvrťrok 2014 nedodávala tovar spoločnosti H.T.A. Y. P. s.r.o.. P. H.T.A. Y. P. s.r.o. neprijala tržby v zmysle sporných faktúr na svoj podnikateľský účet, žalobca vykonal úhrady na účet, ktorý spoločnosti H.T.A. Y. P. s.r.o. nepatrí. B. subdodávateľa A., spol. s r.o. uviedol, že kontakt so spoločnosťou H.T.A. Y. P. s.r.o. nadviazal podobne ako so spoločnosťou A., s.r.o., p. Y. pri návšteve spoločnosti prejavil záujem o dodávky mäsa na Slovensko. Uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu. Faktúry boli vystavované s každou dodávkou, tieto boli odoslané zároveň s tovarom a vodič ich osobne odovzdal p. Y., ktorý s ním tovar rozvážal. Dopravu vykonávala spoločnosť A., spol. s r.o. vlastnými vozidlami. Hotovosť za tovar preberal vodič od p. Y., nevedel uviesť, ako prebiehalo odovzdanie hotovosti. Spoločnosť neposkytovala množstevné zľavy.
- k námietkam žalobcu po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním správca dane uviedol, že svedka F. Y., L. F., W. Y. a A. Y. nebolo možné vypočuť z objektívnych dôvodov, k výpovedi svedka p. B. poukázal na nelogické a rozporuplné vyjadrenia svedka. Správca dane zdôraznil, že bolo popreté dodanie tovaru deklarovaným subdodávateľom B. U. s.r.o., ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu dodávať tovar spoločnosti H.T.A. Y. P. s.r.o.. Poukázal na skutočnosť, že F. Y. sa stal konateľom spoločnosti A., s.r.o. dňa 24.10.2013, čo bolo zverejnené voči tretím stranám 22.11.2013 a ihneď potom mal s touto spoločnosťou uzavrieť L. B. zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, na základe ktorej mal bezodplatne vykonávať všetky úkony, dojednávať obchody a vystavovať faktúry. Správca dane mal za to, že možným dôvodom konania L. B. bolo „zbavenie sa zodpovednosti“ za podvodné aktivity spoločnosti A., s.r.o.. L. B. aj naďalej vykonával činnosti prináležiace do pôsobnosti konateľa spoločnosti, bol jediným disponentom účtu, dojednával obchody, prijímal úhrady a objednávky, ale oficiálne za spoločnosť nekonal. P. dane požadoval od žalobcu, aby pristupoval k výberu dodávateľov s dostatočnou obozretnosťou a aby si overil, kto je osobou oprávnenou konať za spoločnosť A., s.r.o.. Žalobca tieto skutočnosti neskúmal a dodávateľa si žiadnym spôsobom nepreveril, čím sa vystavil riziku postihnutia plnenia podvodným konaním. Správca dane poukázal na to, že F. Y. nikdy nevykonával činnosť konateľa, za spoločnosť nekonal, nerealizoval platby, neprijímal objednávky napriek tomu, že bol jediným konateľom tejto spoločnosti. Podľa správcu dane je nelogické, aby spoločnosť A., spol. s r.o. vyplácala províziu spoločnosti A., s.r.o. za sprostredkovanie obchodu a zároveň deklarovala dodanie tovaru priamo spoločnosti A., s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť A., s.r.o. sprostredkovala sama seba a nie obchodných partnerov v tuzemsku. U deklarovaných zahraničných dodávateľov bolo zistené, že títo neposkytovali spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. množstevné zľavy. Žalobca uvádzal, že pre obchodnú spoluprácu s dodávateľmi A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. sa mal rozhodnúť kvôli výhodnejším cenám. Zároveň však vedel presne identifikovať zahraničných dodávateľov, pričom s niektorými z nich začal neskôr obchodovať aj priamo. Je logické, že vložením spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o.došlo k navýšeniu jednotkových cien dodávaného tovaru, nakoľko ekonomický podnikajúci subjekt nepredá tovar za rovnakú cenu ako ho obstaral. V prípade, ak by žalobca obchodoval s deklarovanými zahraničnými dodávateľmi priamo, nezískal by daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, nakoľko by
musel zdaniteľné plnenia samozdaniť. Podľa správcu dane tak žalobcovi v konečnom dôsledku nešlo o nižšie jednotkové ceny, nakoľko tovar mohol nakúpiť priamo u českých a poľských dodávateľov, ale išlo mu o získanie daňovej výhody v podobe odpočítania dane deklarovaním nadobudnutia tovaru od tuzemských dodávateľov. Žalobca síce kúpil tovar za vyššie jednotkové ceny, avšak ceny si ponížil odpočítaním DPH z uvedených transakcií. Tak bola cena pre žalobcu výhodnejšia, ale len vďaka neoprávnene odpočítanej DPH, na ktorú by inak nemal nárok, ak by tovar nakúpil priamo v zahraničí. Správca dane poukázal na to, že ak by si žalobca preveril spoločnosť A., s.r.o. v obchodnom registri zistil by, že L. B. je bývalým konateľom uvedenej spoločnosti a v čase vzniku obchodnej spolupráce mala v spoločnosť sídlo v U. s konateľom F. Y. s trvalým pobytom v P.. Žalobca sa s F. Y. nikdy nestretol, nepoznal ho v roku 2014 a ani nevedel, že je konateľom uvedenej spoločnosti. Podľa správcu dane malo byť žalobcovi podozrivé, že L. B. ako bývalý konateľ sa hneď po prevode obchodného podielu zmluvou o dobrovoľníckej činnosti zaviazal vykonávať všetky činnosti, akoby bol naďalej konateľom spoločnosti, a to bezodplatne. Spoločnosť A., s.r.o. tým, že deklarovala nákup tovaru a následne jeho predaj (a nie jeho sprostredkovanie), získala aj obchodnú maržu z rozdielu medzi predajnou a nákupnou cenou a umožnila tuzemským odberateľom čerpať daňovú výhodu v podobe odpočítania DPH. V prípade, ak by bola spoločnosť A., s.r.o. len sprostredkovateľom, museli by tuzemskí odberatelia nakupovať tovar priamo od českej spoločnosti A., spol. s r.o., pričom by nákup museli samozdaniť a nezískali by daňovú výhodu. Z verejne dostupných zdrojov bolo zistené, že v rokoch 2012 a 2013 bola spoločnosť H.T.A. Y. P. s.r.o. v zlej ekonomickej situácii, z čoho bolo zrejmé, že sa nejedná o spoľahlivého obchodného partnera. Spoločnosť H.T.A. Y. P. s.r.o. neuviedla žalobcu ako svojho odberateľa v kontrolovanom období a dodanie tovaru poprel subdodávateľ spoločnosť B. U. s.r.o.. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť H.T.A. Y. P. s.r.o. nebola reálnym dodávateľom žalobcu.
- Správca dane mal za to, že žalobca si bol vedomý toho, akým spôsobom obchodná spolupráca prebiehala a že spoločnosť A., s.r.o. bola len formálnym dodávateľom mäsa (uvedeným na faktúre), tovar bol dovážaný zahraničnými dodávateľmi do prevádzkových priestorov žalobcu v U., za tovar platil priamo zahraničným vodičom. Správca dane mal za to, že získal dostatočné dôkazy umožňujúce prijať záver, že daňový subjekt A., s.r.o. bol len formálnym dodávateľom, tovar žalobcovi reálne nedodal a jeho úlohou bolo umožniť žalobcovi čerpanie daňovej výhody v podobe odpočítania dane, na ktoré by inak nemal nárok.
10. Voči rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 09.11.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane s tým, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 8.040,03 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky ako nedôvodné a stotožnil sa so závermi správcu dane v jeho rozhodnutí.
11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a § 105 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).
12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.
18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17). 24. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
28. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.
29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávatelia A., s.r.o. H.T.A. Y. P. s.r.o. dodali žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach v deklarovanom rozsahu je opodstatnený. Dodávatelia A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o., u ktorých došlo k porušeniu princípu neutrality R. sú spoločnosťami nedôveryhodnými a problematickými. Bolo pochybením na strane žalobcu, že si nepreveroval skutočnosť, či dodávatelia A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. boli personálne, technicky, odborne, materiálne, alebo inak spôsobilí na realizáciu príslušných dodaní, a teda či mohli takéto dodania skutočne aj vykonať. Žalobca si nijak nepreveroval, či jedná s osobou oprávnenou konať za spoločnosť A., s.r.o., o osobe konateľa zapísaného v obchodnom registri nemal vedomosť, spoliehal sa na L. B. predloženú zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, ktorý mal takto bezodplatne pre spoločnosť A., s.r.o. vykonávať všetky činnosti prináležiace konateľovi spoločnosti, hoci bol bývalým konateľom tejto spoločnosti, ktorú previedol v roku 2013 na F. Y.. Žalobca si rovnako nepreveroval spoločnosť H.T.A. Y. P. s.r.o., ktorá bola v rokoch 2012 a 2013 v zlej ekonomickej situácii (v rokoch 2012 a 2013 vykazovala stratu, v roku 2013 aj zápornú pridanú hodnotu a záporné vlastné imanie a polovicu vykázaných záväzkov tvorili záväzky zo sociálneho poistenia a daňové záväzky), uvedenú spoločnosť si nijak nepreveroval a spoluprácu so žalobcom nepotvrdili konatelia spoločnosti H.T.A. Y. P. s.r.o., ktorí využili právo odoprieť výpoveď, úhrady sporných faktúr neboli vykonané na účet tejto spoločnosti a žalobcom tvrdený subdodávateľ spoločnosti H.T.A. Y. P. s.r.o. spoločnosť B. U. s.r.o. dodanie tovaru
poprel. Všetci subdodávatelia spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. zhodne uviedli, že spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. neposkytovali množstevné zľavy, tovar dodávali priamo do prevádzky žalobcu zahraničnými vozidlami a úhrady za dodávaný tovar preberali vodiči na mieste dodania. Uvedené potvrdil aj žalobca s tým, si na svojej prevádzke od L. B. prevzal tovar, ktorý doviezli šoféri z Poľska s tým, že vedel, že sa jednalo o mäso z firmy B. alebo Q. a od p. Y. si na prevádzke prevzal mäso z Česka podľa žalobcu od spoločnosti B., s.r.o., ktoré mu doviezol p. Y. ako zástupca spoločnosti H.T.A. Y. P., s.r.o.. Žalobca si nijak nepreveroval osoby a podnikateľské subjekty, ktoré boli uvádzané na sporných faktúrach ako dodávateľ, pričom mal vedomosť o subdodávateľoch, t.j. o spoločnostiach, ktoré reálne tovar dodali (české a poľské spoločnosti). Žalobca mal vedomosť o pôvode tovaru, t.j. vedel, že tovar pochádza od konkrétnych zahraničných dodávateľov, napriek tomu tento tovar nenakupoval priamo od nich, ale od spoločností A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o., ktoré mali tovar dovezený na prevádzku žalobcu zahraničnými vodičmi prevziať a obratom na prevádzke žalobcu odovzdať žalobcovi prostredníctvom L. B. a p. Y.. Z uvedeného je zrejmé, že transakcie prostredníctvom spoločnosti A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. nemali žiadnu ekonomickú podstatu, tieto spoločnosti dodávanému tovaru nepridali žiadnu hodnotu, iba obratom formálne prefakturovali tovar dodaný zahraničnými dodávateľmi priamo do prevádzky žalobcu. Žalobca si bol vedomý toho, že tovar dovážaný od zahraničných dodávateľov na jeho prevádzke preberal p. B. a p. Y., ktorí mu takto prevzatý tovar na jeho prevádzke aj obratom odovzdávali. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvodne pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru práve dodávateľmi A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach. Vzhľadom k tomu, že cena nakúpeného tovaru od spoločností A., s.r.o. a H.T.A. Y. P. s.r.o. bola síce vyššia oproti jednotkovým cenám tovaru od zahraničných dodávateľov, avšak ponížením ceny odpočítaním DPH bola v konečnom výsledku cena pre žalobcu výhodnejšia, ako aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, je podľa správneho súdu záver správcu dane ako aj žalovaného, že uvedené transakcie boli deklarované s cieľom získania výhody upravenej zákonom v podobe odpočítania DPH, ako dôvodný. Ak by žalobca nadobudol tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna a bol by uplatnený prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu daň priznal a zároveň by si daň odpočítal, avšak účelovým zapojením tuzemských dodávateľov bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez zaplatenia dane bola vytvorená situácia, pri ktorej žalobca získal daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, na ktorú by inak nedosiahol. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.
30. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ nie je dôvodná. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH v danej veci nie je v žiadnom prípade v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Naopak, Súdny dvor EÚ opakovane skonštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
31. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými
skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
32. Krajský súd záverom považuje za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
33. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
34. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.
35. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). V Trenčíne dňa 12. januára 2022