Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/84/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J. J., narodený XX. H. XXXX, bytom W. XX, XXX XX. X., právne zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26604-2/2023-BA zo dňa 04. júla 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 24. apríla 2024, č. k. -72, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 24. apríla 2024, č. k. -72, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26604-2/2023-BA zo dňa 04. júla 2023, ktorým táto zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710226723-GC04/23 zo dňa 17. apríla 2023 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text ,,... zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané dlžné poistné za obdobie január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 2 897,94 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 11 855,70 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 3 128,52 Eur, spolu v sume 17 882,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha s uvedením čísla rozhodnutia, označenia žalobcu a rozpis platieb poistného. 2. Správny súd vo svojom odôvodnení, k námietke žalobcu k neurčitému a nezrozumiteľnému výroku, ktorý je v rozpore s ustanovením prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje rozpis dlžnej sumy poistného s osobitným uvedením sumy poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity s tým, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Príloha bola žalobcovi doručená spolu s rozhodnutím a je nezameniteľným spôsobom označená číslom rozhodnutia, uvedením variabilného symbolu a názvom odvádzateľa, teda žalobcu, podľa názoru správneho súdu spĺňa požiadavku určitosti. Neuvedenie pečiatky a podpisu zodpovednej

osoby na prílohe rozhodnutia nepredstavuje taký zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, aby z tohto dôvodu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Navyše správny súd uviedol, že pokiaľ by aj prvostupňové právne rozhodnutie bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, či už pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov, je to druhostupňový správny orgán, ktorý takéto pochybenie môže odstrániť, keďže platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového správneho konania a druhostupňového správneho konania, a teda prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvorí jeden celok (na porovnanie rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 31. januára 2024, bod 35). 3. K námietke nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorá žalobcovi listom zo dňa 3. januára 2017 oznámila, že na základe toho, že mu 31. decembra 2016 zaniká oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a o sociálnom poistení (ďalej len ,,“), dňom 30. decembra 2016 mu zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Tu správny súd uviedol, že v predmetnom liste sa zároveň uvádza, že uvedené sa žalobcovi oznamuje na základe dostupných údajov a v prípade, že žalobca ako účastník konania naďalej vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v a a , ktoré je platné alebo je len pozastavené aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, mal tieto skutočnosti v lehote 8 dní od doručenia oznámenia preukázať. V rámci vlastnej rozhodovacej činnosti, pri šetrení poistnej role Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov žalobcovi oznámila, že od 25. decembra 2012 do 25. decembra 2022 mal aktívne oprávnenie na podnikanie - licenciu na nákladnú dopravu č. 9/2012/05497, ktorá nahrádza oprávnenie na podnikanie, z toho dôvodu mu povinné sociálne poistenie z dôvodu ukončenia živnostenského oprávnenia zaniknúť nemalo. Žalobca bol požiadaný, aby sa dostavil na pobočku vo veci došetrenia oprávnenia - licencie na nákladnú dopravu. Žalobca sa vo veci došetrenia oprávnenia na pobočku nedostavil. Správny súd poukázal na ust. , v zmysle ktorého bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť nesplnil, nemožno preto orgánu verejnej správy nižšieho stupňa vyčítať nesprávny úradný postup. 4. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný za obdobie január 2017 až september 2017 odvádzať poistné v sume 272,03 Eur mesačne, za obdobie október 2017 až december 2017 odvádzať poistné v sume 1 678,13 Eur mesačne, za obdobie január 2018 až jún 2018 poistné v sume 1 733,25 Eur mesačne. Žalobca aj napriek zániku živnostenského oprávnenia bol držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti v zmysle Námietka žalobcu, že od 30. decembra 2016 nevykonával žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nie je právne relevantná, keďže žalobca bol aj naďalej po 30. decembri 2016 držiteľom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v . písm. b) a a zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, či žalobca aj reálne vykonával činnosť, na základe povolenia na nákladnú dopravu je podľa správneho súdu právne irelevantná. Dobrovoľné vykonávanie, resp. nevykonávanie zárobkovej činnosti nie je pre posúdenie trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a s tým spojenej odvodovej povinnosti rozhodujúce, ak je fyzická osoba držiteľom povolenia, licencie, resp. iného oprávnenia, na základe ktorého má objektívne možnosť vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Skutočnosť, že žalobca dňa 31. decembra 2016 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, nemá vplyv na jeho právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, pretože až do 25. decembra 2022 bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy č. 9/2012/05497, ktoré nie je podmienené existenciou živnostenského oprávnenia. 5. V závere správny súd zhrnul skutočnosti, a teda, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný správne posúdil otázku povinnosti žalobcu zaplatiť dlžné poistné, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre vznik povinnosti platiť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe získaných podkladov a vo veci rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v o sociálnom poistení, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

6. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v písm.?f) a . 7. Dôvodnosť kasačnej sťažnosti, založenej na ust. , vidí žalobca v tom, že správny súd sa nevysporiadal vo svojom rozsudku so všetkými skutočnosťami, významnými pre rozhodnutie o správnej žalobe žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa správny súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal len s niektorými argumentmi žalobcu a ďalšie ponechal bez akéhokoľvek povšimnutia, teda žalobcovi nedal odpovede na otázky, významné pre rozhodnutie o jeho žalobe. 8. Žalobca ďalej uvádza, že v správnej žalobe poukázal na to, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedené spoločne poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pričom nebolo možné zistiť, čo predstavuje poistné na starobné poistenie a čo povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Žalobca poukázal na to, že ani žalovaná neodstránila tento nedostatok prvostupňového rozhodnutia, keďže jej zmena spočívala len v tom, že z výroku rozhodnutia vypustila text ,, zákona v znení neskorších predpisov“, pričom ostatný text výroku napadnutého rozhodnutia ponechala nezmenený. S touto skutočnosťou sa správny súd nijakým spôsobom nevysporiadal. 9. Nesprávny úradný postup, ktorý žalobca namietal a ktorý spočíval v tom, že konaním Sociálnej poisťovne bol uvedený do omylu, spočívajúceho v tom, že mu zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (body 54 až 60) zaoberal len oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov z 3. januára 2017, v ktorom mu táto oznámila, že mu dňom 30. decembra 2016 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Správny súd, zaoberajúc sa len týmto aspektom nesprávnosti úradného postupu žalovanej, nevenoval podľa žalobcu žiadnu pozornosť ďalším skutočnostiam, uvedeným v správnej žalobe, ktoré poukazovali na to, že oznámenie žalovanej z 3. januára 2017 bolo súčasťou komplexu úkonov, ktoré možno bez pochybností kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. Takýmto ďalším úkonom je skutočnosť, kedy Sociálna poisťovňa listom z 20. januára 2017 oznámila žalobcovi, že mu vrátila poistné na sociálne poistenie, pričom sa odvolala na ust. , ktorý ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu. Podľa žalobcu rovnakým mlčaním prešiel správny súd aj ďalší aspekt nezákonnosti postupu Sociálnej poisťovne, ktorá si neplnila svoju povinnosť podľa ust. , keďže od 3. januára 2017 mu neoznamovala ani zmenu vymeriavacieho základu, ani výšku poistného na nemocenské poistenie a starobné poistenie. 10. Žalobca považuje dôvod kasačnej sťažnosti podľa za naplnený tak nesprávnosťou posúdenia nepreskúmateľnosti rozhodnutia v dôsledku jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti vo vzťahu k tzv. neoddeliteľnej prílohe, ako aj z hľadiska nesprávnosti posúdenia zodpovednosti žalovanej za nesprávny úradný postup, dôsledkom ktorého nemôže byť predpísanie poistného žalobcovi. 11. Žalobca považuje právny názor správneho súdu, podľa ktorého príloha prvostupňového rozhodnutia umožňuje toto rozhodnutie považovať za určité a zrozumiteľné napriek tomu, že skutočnosti, podstatné pre rozhodnutie, a to výška príspevkov na jednotlivé druhy poistenia za jednotlivé obdobia, za ktoré bolo poistné predpísané, je obsiahnutá len v listine, ktorá napriek označeniu ,,neoddeliteľná príloha“ nemá žiadne znaky neoddeliteľnosti, a na druhej strane, neobsahuje nič, čo by túto listinu robilo nezameniteľnou s inou, teda prinajmenšom odtlačok pečiatky orgánu, ktorého súčasťou rozhodnutia má byť táto neoddeliteľná príloha a podpis osoby, ktorá túto prílohu spracovala. V podobe, ako táto listina tvorí ,,neoddeliteľnú prílohu“, ju možno kedykoľvek s iným obsahom vytlačiť. Pokiaľ teda správny súd považoval takúto listinu za súčasť rozhodnutia, ktorá ho robí zrozumiteľným, podľa žalobcu nie je možné považovať toto právne posúdenie za správne. Na podporu svojho tvrdenia žalobca označil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. mája 2019, podľa ktorého prílohu administratívneho rozhodnutia nemožno považovať za súčasť výrokovej časti rozhodnutia, aj keď na ňu výrok odkazuje. 12. Ďalšie nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom vidí žalobca v nesprávnom právnom posúdení nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne. Ako už žalobca uviedol v predchádzajúcej časti kasačnej sťažnosti, poisťovňa svojím oznámením zo dňa 3. januára 2017 výslovne odkázala na ust. , z ktorého vyplýva jej povinnosť oznamovať samostatne zárobkovo činnej osobe údaje, týkajúce sa poistného na základe údajov, vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa žalobcovi zároveň vrátila poistné za jeden deň mesiaca december 2016, ako zaplatené bez právneho dôvodu, a v ďalšom období, až do roku 2023, nesplnila svoju povinnosť oznamovať žalobcovi výšku poistného na nemocenské poistenie a starobné poistenie. Napriek tomu, správny súd, hodnotiac

izolovane len oznámenie z 3. januára 2017, akcentoval skutočnosť, že v tomto oznámení je uvedená aj poznámka, že v prípade, že žalobca naďalej disponuje oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti podľa a , , je povinný ,,túto povinnosť preukázať.“ Zároveň však, v tej istej časti oznámenia z 3. januára 2017 je uvedené, že túto povinnosť má žalobca vtedy, ak takéto oprávnenie je platné ,,aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia“. Ako vyplýva z citovanej časti oznámenia, na rozdiel od kategorického konštatovania, že žalobcovi ,,dňa 30. decembra 2016 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby“, je text v poslednej časti oznámenia nezrozumiteľný, keďže na jednej strane obsahuje formuláciu, že žalobcovi poistenie zaniklo (,,aj po dátume zániku“), na druhej strane žiada žalobcu oznámiť platnosť oprávnenia na vykonávanie činnosti, uvedenej v ust. a , Keďže žalobca disponoval oprávnením - licenciou na nákladnú dopravu, neexistoval žiaden právny dôvod na oznámenie o zániku povinného poistenia zo strany Sociálnej poisťovne. Rovnako podľa žalobcu neexistoval žiaden dôvod na vrátenie poistného a takisto neexistoval žiaden zákonný dôvod na to, aby mu Sociálna poisťovňa neoznámila v roku 2017 výšku poistného na jednotlivé druhy poistenia a rovnako, aby tak nepostupovala v roku 2018. 13. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti zhrnul, že naďalej zotrváva na názore, že v predmetnej veci došlo zo strany Sociálnej poisťovne opakovane k nesprávnemu úradnému postupu, kedy bez toho, aby na to sťažovateľ dal akýkoľvek podnet alebo dôvod, zo svojho vlastného rozhodnutia Sociálna poisťovňa ho považovala za osobu, ktorej zaniklo povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Túto skutočnosť mu oznámila. Poistné, uhradené podľa Sociálnej poisťovne bez právneho dôvodu mu vrátila a v roku 2017 a 2018 mu neoznámila výšku poistného, ktoré je povinný uhrádzať. Žalobca na takýto postup nedal žiaden dôvod, ani žiaden podnet. Ak v dôsledku oznámenia o zániku poistného a v dôsledku vrátenia poistného a neoznámenia mu výšky preddavkov konal tak, ako by mu povinné poistné skutočne zaniklo, a teda nevykonal úkony k zrušeniu licencie na nákladnú dopravu (žalobca túto činnosť po 31. decembri 2016 nevykonával), nemôže byť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Sociálnej poisťovne postihnutý povinnosťou úhrady poistného, ktorá by mu nikdy nevznikla, nebyť nesprávneho úradného postupu žalovanej. 14. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnuté rozhodnutie správneho súdu, vyhovel žalobe žalobcu a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. 15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne vyjadrila podaním zo dňa 10. júla 2024. Uviedla, že žalobca neuviedol v kasačnej sťažnosti také námietky, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia žalovanej. Naďalej zastáva názor, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupovala v súlade so , pričom konala len v medziach predmetného zákona. V súvislosti s námietkou žalobcu na nesprávny úradný postup žalovanej, v dôsledku čoho bol postihnutý povinnosťou úhrady poistného, poukázala žalovaná na to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatnej zárobkovo činných osôb vzniká ex lege, a to za podmienok ustanovených na vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, toto poistenie vznikne, resp. zanikne bez potreby akýchkoľvek ďalších úkonov. Ak by žalovaná aj pripustila, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie by trvalo aj naďalej, a to na základe zákona. Žalovaná má za to, že oznámenie, ktorým podľa žalobcu Sociálna poisťovňa nesprávne oznámila zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, nie je nezrozumiteľné, tak ako poukazuje žalobca. Je názoru, že ak žalobca tvrdí, že oznámenie je nezrozumiteľné alebo mätúce, mal právo sa informovať priamo v pobočke Sociálnej poisťovne alebo aj telefonicky ohľadom jeho nezrozumiteľnosti. Žalobca však proti uvedenému oznámeniu nijako nenamietal a na výzvu v ňom uvedenú taktiež nereagoval. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa po tom, ako oznámila žalobcovi, že mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo, následne vrátila žalobcovi poistné, ktoré v tom čase považovala za preplatok a ďalej už neoznamovala žalobcovi zmenu vymeriavacieho základu a výšku odvodovej povinnosti, bolo len logickým následkom oznámených skutočností. Opakovane žalovaná uvádza, že bolo aj povinnosťou žalobcu plniť si oznamovacie povinnosti vo vzťahu k Sociálnej poisťovni a oznamovať jej všetky relevantné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na výkon jeho práv a povinností podľa Taktiež bolo vo výlučnej dispozícii žalobcu zrušiť alebo aj ponechať v platnosti licenciu na nákladnú dopravu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na všeobecnú právnu zásadu práva patria bdelým, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, aká suma predstavuje poistné na starobné poistenie a aká suma predstavuje príspevky na starobné

dôchodkové sporenie, žalovaná uviedla, že z výroku rozhodnutia vyplýva, že povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa predpisujú v prípade, že adresát rozhodnutia je takýmto sporiteľom alebo nie je. Ako to bolo v prípade žalobcu, ak ním nie je celá predpísaná suma, predstavuje sumu poistného na starobné poistenie. Prílohu napadnutého rozhodnutia považuje žalovaná za dostatočne identifikovanú a nie je možné ju zameniť. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná stotožnila s právnymi závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom rozsudku a navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná ( ), a má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa a postupom podľa bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. 14. 15. 16. 17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. IV. Aplikovaná právna úprava

22. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu v?Košiciach č.? k. -72 z 24. apríla 2024, ktorý postupom podľa zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 26604-2/2023-BA zo dňa 04. júla 2023, ktorým táto zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2710226723- GC04/23 zo dňa 17. apríla 2023 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustila text ,,... zákona v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňovým rozhodnutím bolo Sociálnou poisťovňou, pobočka Prešov, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané dlžné poistné za obdobie január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017, december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018, máj 2018, jún 2018 poistné na nemocenské poistenie v sume 2 897,94 Eur, poistné na starobné poistenie v sume 11 855,70 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 3 128,52 Eur, spolu v sume 17 882,16 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha s uvedením čísla rozhodnutia, označenia žalobcu a rozpis platieb poistného. 23. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovné:

- z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31. decembra 2016;

- z rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vyplýva, že žalobcovi bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy, ktoré platilo od 25. decembra 2012 do 25. decembra 2022;

- Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, dňa 3. januára 2017 oznámila žalobcovi zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. V závere oznámenia Sociálna poisťovňa požiadala žalobcu, že v prípade, že naďalej žalobca vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona, ktoré je platné alebo je len pozastavené aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, aby uvedené v lehote do 8 dní odo dňa doručenia oznámenia preukázal;

- dňa 6. februára 2023 Sociálna poisťovňa požiadala žalobcu, aby sa dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov vo veci došetrenia oprávnenia - licencie na nákladnú dopravu, nakoľko pri šetrení poistnej role bolo zistené, že odo dňa 25. decembra 2012 do 25. decembra 2022 mal žalobca aktívne oprávnenie na podnikanie - licenciu na nákladnú dopravu č. 9/2012/05497, ktorá nahrádza oprávnenie na podnikanie;

- dňa 22. februára 2023 zaslala Sociálna poisťovňa zmenu vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a výšku odvodovej povinnosti za obdobie od 1. októbra 2017 a následne za obdobie od 1. januára 2018;

- dňa 22. februára 2023 oznámila Sociálna poisťovňa žalobcovi zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňa 30. júna 2018, zároveň mu oznámila, že ku dňu zániku povinného poistenia eviduje Sociálna poisťovňa dlh na poistnom vo výške 17 890, 96 Eur, v závere žalobcovi oznámila, že mu povinné poistenie SZČO dňa 30. decembra 2016 nezaniklo, preto môže považovať predchádzajúce oznámenie o zánik poistenia SZČO za bezpredmetné. Proti skutočnostiam uvedeným v tomto oznámení mohol žalobca podať námietky v lehote do 8 dní odo dňa jeho doručenia;

- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 700-2710226723-GC04/23 zo 17. apríla 2023, podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) a ôsmy bod v znení predpísala za obdobie január 2017 - december 2017 a január 2018 - jún 2018 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity spolu v sume 17 882,16 Eur;

- neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha označená číslom rozhodnutia, variabilným symbolom a názvom odvádzateľa, ktorá obsahuje rozpis dlžného poistného za jednotlivé mesiace s dátumami splatnosti;

- žalovaná rozhodnutím č. 26604-2/2023-BA zo 4. júla 2023 o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o predpísaní dlžného poistného, podľa , zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, tak, že vypustila text: ,,... zákona v znení neskorších predpisov...“, v ostatnom žalovaná prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Uvedené v podstatnom dôvodila, že po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie má formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného, text z napadnutého rozhodnutia vypustila, nakoľko účastník konania nie je sporiteľom podľa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 24. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len ,,) zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 25. Podľa zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. 26. Podľa zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 27. Podľa samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej

osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 28. Podľa (účinného od 1. januára 2011 do 31. decembra 2022) povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v . 29. Podľa povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 30. Podľa povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v a a nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 32. Podľa samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa a , a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. 33. Pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem bolo v prejednávanej veci rozhodné posúdiť správnosť záveru správnych orgánov o predpísaní dlžného poistného žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za v rozhodnutí špecifikované obdobia spolu v sume 17 882,16 Eur. 34. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadného záveru prijatého správnym súdom vo veci samej, a to konkrétne, že žalovaná správne posúdila otázku povinnosti žalobcu zaplatiť dlžné poistné, dôsledne sa zaoberala všetkými zákonnými podmienkami pre vznik povinnosti platiť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe získaných podkladov a vo veci rozhodla tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. 35. Žalobca v prejednávanej veci nesporoval, že ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 31. decembra 2016 a rovnako nebolo sporné, že aj po tomto dátume mal naďalej aktívne oprávnenie na podnikanie - licenciu na nákladnú dopravu č. 9/2012/05497 (od 25. decembra 2012 do 25. decembra 2022), ktorá nahrádza oprávnenie na podnikanie. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjem (, zákona o dani z pridanej hodnoty) relevantný na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného (). Žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný za obdobie január až september 2017 odvádzať poistné v sume 272,03 Eur/mesačne, za obdobie október 2017 až december 2017 odvádzať poistné v sume 1 678,13 Eur/mesačne a za obdobie január až jún 2018 odvádzať poistné v sume 1 733,25 Eur/mesačne. Dlžné poistné žalobca neodviedol do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, t. j. do 17. apríla 2023 vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného spolu vo výške 17 882,16 Eur. Vzhľadom na skutočnosti tu sumarizované najvyšší správny súd dospel k obdobnému záveru ako správny súd, a teda, že Sociálna poisťovňa bola povinná v zmysle žalobcovi predpísať dlžné poistné. 36. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti argumentoval, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie o jeho správnej žalobe, najvyšší správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Podstata žalobcových námietok smerovala

k prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, konkrétne k jeho formálnym nedostatkom, neurčitému, nezrozumiteľnému výroku a k prílohe, ktorá tvorí súčasť rozhodnutia, a ktorá podľa žalobcu nemá žiadne známky nezameniteľnosti. Je nepochybné, že správny súd sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobcu uvádzanými v správnej žalobe. V tomto sa najvyšší správny súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu (bod 52 - 53). Navyše najvyšší správny súd uvádza, že neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vyhotovovať aj prílohu k rozhodnutiu. Sociálna poisťovňa tak robí z vlastnej iniciatívy, za účelom väčšej prehľadnosti a navyše, ako uviedla žalovaná v jednom zo svojich vyjadrení, príloha neobsahuje žiadne nové skutočnosti, len precizuje dlžné sumy poistného tak, aby bolo žalobcovi zrejmé, z čoho dlžná suma poistného za sporné obdobia pozostáva. 37. Ďalšou podstatnou námietkou, v ktorej žalobca videl naplnenie zákonných dôvodov podanej kasačnej sťažnosti bola skutočnosť, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s podľa žalobcu nesprávnym úradným postupom Sociálnej poisťovne. Ten spočíval v zaslaní oznámenia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňa 3. januára 2017, čím bol žalobca uvedený do omylu, že mu povinné poistenie zaniklo a že skutočne vykonal všetky úkony potrebné pre zánik povinného poistenia, a preto nepožiadal o odňatie licencie na nákladnú dopravu. Najvyšší správny súd konštatuje, že s uvedeným sa správny súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 38. Najvyšší správny súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je Sociálna poisťovňa povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, a to do 20 dní od zániku povinného poistenia. Konala tak Sociálna poisťovňa aj v tomto prípade na základe dostupných údajov (z výpisu zo živnostenského registra), kde v závere oznámenia Sociálna poisťovňa požiadala žalobcu, že v prípade, že naďalej žalobca vlastní oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej v a a zákona, ktoré je platné alebo je len pozastavené aj po dátume zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, aby uvedené v lehote do 8 dní odo dňa doručenia oznámenia preukázal. Na uvedené žalobca nereagoval aj napriek tomu, že si musel byť vedomý, že má platné aktívne oprávnenie na podnikanie - licenciu na nákladnú dopravu. Sociálna poisťovňa bola v predmetnej veci aktívna, keď pri šetrení poistnej role zistila, že žalobca má aktívne oprávnenie na podnikanie a požiadala žalobcu, aby sa dostavil na pobočku za účelom došetrenia. Žalobca sa v tejto veci na pobočku nedostavil. Rovnako tak žalobca nepodal námietky voči oznámeniu z 22. februára 2023, hoci bol o tom poučený. V tomto kontexte najvyšší správny súd, rovnako ako aj správny súd poukazuje na , z ktorého žalobcovi vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia, ktorú si však v prejednávanej veci nesplnil. 39. Najvyšší správny súd na základe vyššie uvedeného považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. Z?týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. 40. V zmysle o náhrade trov správneho a kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok na náhradu trov týchto konaní nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v týchto konaniach nemal úspech ( v spojení s ), a žalovanej ich nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s ). 41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.