Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jankou Pravotiakovou v spore žalobcu: Andrej Slivka s miestom podnikania: Športovcov 951/30, 958 04 Partizánske, IČO: 37 363 212, zastúpený: advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so sídlom: Kmeťova 26, 040 01Košice IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom: Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545 zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 v konaní o zaplatenie sumy 187,27 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 187,27 EUR a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 187,27 EUR od 11.07.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde v Banskej Bystrici dňa 12. 2. 2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 7.4.2021 domáhal zaplatenia sumy 187,27 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 187,27 EUR od 11.07.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že v dôsledku škodovej udalosti a potreby nechať opraviť motorové vozidlo si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod číslom uvedenom v oznámení o poistnom plnení. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo ŠKODA Roomster, EČV: A. bola v trvaní od 25.05.2020 do 04.06.2020. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 288 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2020119 a bola zaplatená poškodeným M. C. u žalobcu. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.06.2020 oznámené, že dňa 26.06.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 288 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 100,73 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 187,27 EUR. Pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá vznikla uhradením sumy nájmu žalobcovi bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie na základe doložených dokladov o dĺžke opravy boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy. V tomto čase bol zahrnutý aj čas na objednanie náhradných dielov, čas na vystavenie faktúry, prípadné dni pracovného pokoja a čas na presun opravovaného vozidla medzi pracoviskami. Z fakturovaných 10 dní boli priznané 4 dni. Zrážka predstavovala odpočítané náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Poškodený nemohol používať nie z vlastnej viny svoje poškodené motorové vozidlo v období od 25.05.2020 do 04.06.2020, teda v trvaní 10 dní. Z

vyjadrenia likvidátora v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.06.2020 nie je jasné, z akého dôvodu krátil náhradu škody, jeho oznámenie je nepreskúmateľné a neodôvodnené. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 29.06.2020 zároveň nie je zrejmé, čo žalovaný myslel pod dôvodom krátenia: „Zrážka - náklady, ktoré boli odpočítané sú náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. V zmysle nájomnej zmluvy do nájmu patrí len nájom za náhradné motorové vozidlo. Prevádzkové náklady kde patria aj pohonné hmoty si nájomca platí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na túto skutočnosť je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný. Tým, že žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla, porušil aj princíp spravodlivosti, a teda, aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal, tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady, kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo.

3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a považoval ho za nedôvodný. Uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Mal za to, že návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , Žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný uviedol, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu čo preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazanými na plnenie bol práve poškodený. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením ZoPP teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavených faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi, preto žalovaný považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky, v zmluve je uvedená len špecifikácia pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná ani účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla poškodeným. Namietal, že od žalobcom uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla ak by poškodené nebolo. Žalovaný mal zároveň za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v s. 8 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ods.

6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v odpore. Mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, splnil si teda zákonné povinnosti a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Škoda vznikla v dôsledku poistnej udalosti -prenájmu náhradného vozidla v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Poistná udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, na základe čoho bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo od žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na prenájom vo faktúre, ktorá bola navyše s blokom o úhrade ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o poistnom plnení poistnej udalosti s vymedzením koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, splnil si teda zákonné povinnosti a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.

9. Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a zákona o PZP tieto podľa žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote.

10. Žalobca na pojednávaní zotrval na žalobe, právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 11.1.2022 svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu nepriaznivej zdravotnej situácie v krajine a obmedzenia stretávania sa ľudí, žiadal žalobu zamietnuť.

11. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných právnych predpisov.

12. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa ust. § 4 ods.4 zákona o PZP Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. § 15 zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

15. Podľa ust. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa ust. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa ust. , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa ust. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

19. Podľa ust. kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

20. Podľa ust. ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

21. Podľa ust. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

22. Podľa ust. a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Podľa ust. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Podľa ust. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa ust. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

27. Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom sporu je nárok žalobcu na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8006573623. V konaní nebolo sporné, že v dôsledku škodovej udalosti si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo ŠKODA Roomster, EČV: A. v autoservise žalobcu s dobou nájmu v trvaní od 25.05.2020 do 04.06.2020. Náklady na použitie náhradného vozidla vo výške 288 EUR boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 2020119 a zaplatené poškodeným M. C. u žalobcu. Z Oznámenia o poistnom plnení poškodenému zo dňa 29.06.2020 vyplýva, že dňa 26.06.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala sumu 288 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 100,73 EUR. Celková nepriznaná suma vo výške 187,27 EUR bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvod neuhradenia žalobcovi bol v konaní sporný. Z vyjadrenia likvidátora vyplýva, že boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy, v tom bol zahrnutý aj čas na objednanie náhradných dielov, čas na vystavenie faktúry, prípadné dni pracovného pokoja a čas na presun opravovaného vozidla medzi pracoviskami. Z fakturovaných 10 dní boli priznané 4 dni. Zrážku predstavovali odpočítané náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla, podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Poškodený nemohol používať nie z vlastnej viny svoje poškodené motorové vozidlo v období od 25.05.2020 do 04.06.2020, teda v trvaní 10 dní. Na základe uvedeného spornou bolo dĺžka prenájmu náhradného motorového vozidla. V zmysle nájomnej zmluvy do nájmu patrí len nájom za náhradné motorové vozidlo. Prevádzkové náklady, kam patria aj pohonné hmoty si nájomca platí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na túto skutočnosť je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný.

28. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti uviedol nemajú podľa názoru súdu zákonný ani zmluvný podklad. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil t.j. žalobca má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Právo na vyplatenie poistného plnenia vzniká pri úbytku v majetkovej sfére poškodeného, čo v danom prípade nastalo pri zaplatení faktúry č. 2020119 za nájom náhradného motorového vozidla v plnej výške . Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Žalovaný nedôvodne krátil počet dni nájmu náhradného motorového vozidla keďže poškodený si prenajal motorové vozidlo iba na nevyhnutný čas počas opravy. Doba nájmu je dôvodná, vzhľadom na to, že závisí od vykonaných prác na poškodenom motorovom vozidle. V danom prípade boli majetkové hodnoty vynaložené na prenájom náhradného vozidla, ktoré bol žalovaný povinný vynaložiť. V prípade prenájmu náhradného vozidla ide o náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, resp. náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodeného, pričom ide o priamy nárok poškodeného voči poisťovni v zmysle ZoPZP. Prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu.

29. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.06.2020 z poistnej udalosti č . 8006573623 uznal nárok poškodeného na náhradné motorové vozidlo a to plnením časti uplatneného nároku spolu v sume 100,73 EUR za priznaných 4 dní prenájmu náhradného vozidla. Neuznal však rozsah nároku poškodeného na náhradné motorové vozidlo. Vychádzajúc z preberacieho protokolu nájom trval od 25.05.2020 do 04.06.2020. Žalobca fakturoval poškodenému 10 dní nájmu náhradného motorového vozidla. Podľa názoru súdu doba od vzniku škody po ukončenie opráv na poškodenom vozidle je nevyhnutnou dobou, po ktorú poškodený nemohol užívať svoje poškodené motorové vozidlo. Súd má za to, že žalobca preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti s používaním prenajatého náhradného motorového vozidla v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 10 dní čo vyplýva z odovzdávacieho a preberacieho protokolu /dochádzka do zamestnania/. Odôvodnenosť nájmu vyplýva aj z množstva najazdených kilometrov, kedy za 10 dní poškodený najazdil 750 km. Nárok poškodeného na náhradné motorové vozidlo je jasne preukázaný a odôvodnený. Škoda bola žalobcovi vnútená. Ak by ku škode nedošlo, nedošlo by ani k prenájmu náhradného vozidla. Navyše prevádzkové náklady ani neboli zahrnuté v cene za prenájom, poškodený si dané náklady hradil sám (benzín) a vozidlo musel odovzdať s plnou nádržou. Súd nemal za preukázané žalovaným dôvodnosť nevyplatenia náhrady škody len 4 dni prenájmu z fakturovaných 10 dní ani vo vzťahu k prevádzkovým nákladom, preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi náhradu škody v plnom rozsahu. Žalobca naopak dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, žalovaný neuniesol dôkazne bremeno nakoľko neuviedol žiadny právny dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

30. Žalobca zákonom stanovenú povinnosť týkajúcu sa náležitosti žaloby podľa splnil. Škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inou škodovou udalosťou, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k škodovej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, kým bola spôsobená škodová udalosť aj pod akým číslom danú škodovú udalosť žalovaný zaregistroval. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že poistený si splnil všetky povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z ust. a , poistnej zmluvy. Na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená nedošlo k porušeniu povinností uvedených v cit. zák. ust. odseku 1 a 2, naopak poistený resp. žalobca si splnil všetky povinnosti, a preto nebol dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia.

31. Súd dospel k záveru, že v zmysle cit. ust. právny predchodca žalobcu - poškodený mal právo na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorý tak mohol Zmluvou o postúpení pohľadávky previesť. K tomuto prevodu nároku zo strany poškodeného na žalobcu aj reálne došlo. Súd považoval za platné a v súlade so zákonom postúpenie pohľadávky poškodeným žalobcovi. Z obsahu zmluvy o postúpení časti pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom M. C. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve dostatočne špecifikovaná bez ohľadu na to, že má charakter budúcej pohľadávky. Zároveň v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.7.2020 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 187,27 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým spojeným prenájmom náhradného vozidla. V článku II. Predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Postupca v uvedenom prípade v zmluve o postúpení pohľadávky vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku

na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky,

32. Žalovaný svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia zákona o PZP splnil, a teda ho nemožno sankcionovať podľa zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Nárok na zaplatenie sumy vo výške 187,27 EUR - náklady na nájom náhradného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Žalovaný listom zo dňa 29.06.2020 oznámil, že dňa 26.06.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006573623. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, a to 5,00 %úrok z omeškania ročne zo sumy 187,27 EUR od 11.07.2020 do zaplatenia.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 187,27 EUR a 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 187,27 EUR od 011.07.2020 do zaplatenia, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

34. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )