Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sfk/8/2025

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: L Racing, s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Rudohradská, so sídlom Jantárová 2442/30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102255542/2022 zo dňa 12. augusta 2024, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. -97 zo dňa 18. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správne súdne konanie a napadnuté uznesenie správneho súdu 1. Žalobkyňa, právne zastúpená advokátskou kanceláriou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice (ďalej len „pôvodný právny zástupca“), podala dňa 28. októbra 2022 všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 102255542/2022 zo dňa 12. augusta 2022 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 100224652/2022 zo dňa 3. februára 2022, pričom tieto rozhodnutia aj žiadala zrušiť. 2. Dňa 6. septembra 2024 oznámil pôvodný právny zástupca žalobkyne vypovedanie udeleného plnomocenstva a ukončenie právneho zastúpenia žalobkyne v predmetnom súdnom konaní. 3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024, v nadväznosti na ukončenie právneho zastúpenia, vyzval žalobkyňu na zvolenie si nového právneho zástupcu, predloženie plnomocenstva alebo predloženie dokladov preukazujúcich výnimku z povinného právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). A to všetko v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. V súdnom spise na č. l. 95 je obsiahnutá doručenka k predmetnému uzneseniu, v zmysle ktorej bolo toto doručené priamo žalobkyni cez ÚPVS s vyznačeným dátumom doručenia - 4. októbra 2024 o 13:19 h. 4. Správny súd uznesením č. k. -97 zo dňa 18. novembra 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu žalobkyne odmietol podľa v spojení s a . 5. Správny súd s odkazom na konštatoval, že preskúmaním procesných podmienok zistil, že po oznámení ukončenia právneho zastúpenia zo strany pôvodného právneho zástupcu podaná správna žaloba nespĺňa všetky zákonné náležitosti. Konkrétne nespĺňa požiadavku obligatórneho právneho zastúpenia podľa , keďže v predmetnej veci nejde o výnimku podľa . Táto procesná podmienka pritom musí byť naplnená počas celého súdneho konania, nielen pri podaní správnej žaloby. Keďže ide o odstrániteľnú prekážku, správny súd uznesením č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024 vyzval žalobkyňu na jej odstránenie. Toto uznesenie bolo žalobkyni doručené

do elektronickej schránky dňa 4. októbra 2024. Hoci bola žalobkyňa riadne poučená o následkoch neodstránenia vád podania v určenej lehote, na výzvu správneho súdu v lehote nereagovala, nezvolila si právneho zástupcu a ani nepreukázala, že má jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná alebo ju zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Správny súd preto správnu žalobu s odkazom na odmietol.

II.

Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde 6. Proti napadnutému uzneseniu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť podľa . Navrhovala, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Sťažovateľka namietala nesprávny procesný postup správneho súdu. Dala do pozornosti, že správny súd ju uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024 vyzval na zvolenie si nového právneho zástupcu v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia. Predmetné uznesenie však bolo sťažovateľke doručené do elektronickej schránky dňa 30. októbra 2024 a táto ho prevzala dňa 14. novembra 2024. Lehota určená správnym súdom tak nemohla uplynúť skôr ako 14. decembra 2024. Napriek tomu správny súd napadnutým uznesením zo dňa 18. novembra 2024 (teda pred uplynutím lehoty, ktorú správny súd určil sťažovateľke) odmietol správnu žalobu sťažovateľky. Takýto postup považuje sťažovateľka za nesprávny. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s úvahami sťažovateľky sa vysporiadal už správny súd a žalovaný sa s napadnutým uznesením stotožňuje.

III.

Právne posúdenie kasačného súdu 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), viazaný sťažnostnými bodmi formulovanými sťažovateľkou ( ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 10. Kasačný súd konštatuje, že zo strany sťažovateľky nie je sporné, že počas správneho súdneho konania došlo k vypovedaniu právneho zastúpenia zo strany pôvodného právneho zástupcu a ani to, že po tomto ukončení právneho zastúpenia nespĺňala zákonné podmienky podľa a . Výhrady sťažovateľky smerujú len k tomu, že správny súd nerešpektoval lehotu, ktorú sťažovateľke určil na odstránenie predmetných vád a v rámci jej plynutia správnu žalobu žalobkyne odmietol. Kasačný súd sa s touto argumentáciou sťažovateľky nestotožnil. 11. Zo súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že správny súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatku podmienky povinného právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024. Na č. l. 95 súdneho spisu je založená doručenka, ktorá preukazuje, že predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo sťažovateľke doručené dňa 4. októbra 2024 o 13:19 h (odoslané bolo 25. septembra 2024). Lehota 30 dní na odstránenie vady právneho zastúpenia určená správnym súdom tak sťažovateľke márne uplynula dňa 4. novembra 2024 (dňa 3. novembra 2024 bola nedeľa). Správny súd následne vydal napadnuté uznesenie až 18. novembra 2024. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou sťažovateľky, že správny súd vydal napadnuté uznesenie predtým, ako jej uplynula lehota na odstránenie vád procesných podmienok určená uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024. 12. Pokiaľ sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti tvrdí, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024 jej bolo doručené až 14. novembra 2024, tak kasačný súd konštatuje, že toto tvrdenie je v rozpore s doručenkami obsiahnutými v súdnom spise a sťažovateľka k tomuto tvrdeniu nepredložila žiadny dôkaz. Inými slovami, sťažovateľka nevyvrátila záznamy obsiahnuté v súdnom spise a nepreukázala, že by jej napadnuté uznesenie bolo doručené až 14. novembra 2024.

13. Nad rámec vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že oboznámením sa so súdnym spisom ako aj s elektronickým súdnym spisom zistil, že správny súd odoslal sťažovateľke dňa 30. októbra 2024 elektronickú zásielku, ktorú sťažovateľka prevzala dňa 14. novembra 2024 (dátumy uvádzané aj sťažovateľkou). Zo zoznamu príloh predmetnej zásielky kasačný súd zistil, že išlo o doručovanie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia správneho súdu č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024. Kasačný súd však dáva do pozornosti, že hoci sa k elektronickej doložke právoplatnosti

pri doručovaní pripája aj kópia rozhodnutia správneho súdu, na ktorom sa právoplatnosť vyznačuje ( vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálne súdy a vojenské súdy), ide stále len o doručovanie doložky právoplatnosti, nie samotného rozhodnutia. Nadobudnutiu a vyznačeniu právoplatnosti uznesenia pritom predchádza jeho doručenie účastníkom konania ( a nasl. ), ako tomu bolo aj v tomto prípade. 14. Preto v predmetnej veci lehota na odstránenie vady právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní plynula sťažovateľke od momentu doručenia procesného uznesenia správneho súdu vydaného vyšším súdnym úradníkom č. k. -93 zo dňa 24. septembra 2024, teda od 4. októbra 2024 (č. l. 95 súdneho spisu) a márne uplynula dňa 4. novembra 2024. Doručenie doložky právoplatnosti s kópiou predmetného uznesenia nemalo žiadny vplyv na jej plynutie. 15. Na záver kasačný súd v záujme zachovania čistoty procesných postupov dodáva, že po správnosti malo byť konanie zastavené podľa v spojení s , keďže správny súd zistil odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania v podobe absencie právneho zastúpenia žalobcu/sťažovateľa v priebehu správneho súdneho konania (teda nie pri jej podaní), ktorý však nebol ani na základe uznesenia súdneho úradníka odstránený. Uvedené pochybenie správneho súdu však nemá dopad na zákonnosť napadnutého uznesenia, pretože výrok napadnutého uznesenia a výrok uznesenia o zastavení konania má rovnaký následok v podobe ukončenia veci bez jej meritórneho prejednania.

IV.

Záver

16. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Napadnuté uznesenie považuje aj s ohľadom na bod 15 tohto uznesenia za vecne správne. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa ako nedôvodnú zamietol. 17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania ( v spojení s a ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.