Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sfk-29-2024.pdf
PDF · 115.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sfk/29/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom: Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom: Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v zozname SAK pod č. 4985, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k.: KE-7S/56/2022-265, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2020. O jej výsledkoch vyhotovil protokol č. 101524013/2021 z 18. augusta 2021 (ďalej len „protokol“). 2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 102592639/2021 zo 16. decembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi znížil nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2020 zo sumy 1.570.389,05 EUR na sumu 109.281,88 EUR. 3. Správca dane neuznal žalobcovi v preverovanom zdaňovacom období odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľmi:
a) FOOD s.r.o. (ďalej len „deklarovaný dodávateľ 1“) z dôvodu účasti žalobcu na obchodných reťazcoch poznačených podvodom na DPH. Správca dane označil · podvodný obchodný reťazec pre tovar syr (Lumiko Sp. z o. o./OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA/ Citek Sp. z o.o. /PL/ alternatívne Bayerische Milchindustrie eG /DE/ - CarneCorp Kft. / HU/ - FOOD s.r.o. /SK/ - žalobca - TESCO GLOBAL ZRT. /HU/) a · podvodný obchodný reťazec pre tovar maslo (ZAKLADY MLECZARSKIE „LAKTOPOL-A“ Sp. z o. o. / Citek Sp. z o.o. /PL/ - Vivamus Hungary Kft. /HU/ - FOOD s.r.o. /SK/ - žalobca - TESCO GLOBAL ZRT). · Správca dane ustálil, že dodávateľ FOOD s.r.o. predstavoval tzv. nárazník (buffer), nespochybnil dodanie tovaru, ale poukázal na nezmyselné konanie žalobcu, ktorý namiesto kontaktu priameho dodávateľa z Poľska, nakupoval tovar od deklarovaného dodávateľa 1, ktorý bol z toho dôvodu oveľa
drahší. Ďalej poukázal na to, že konateľ deklarovaného dodávateľa 1 bol konateľom aj v spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., s ktorou žalobca obchodoval predtým a u ktorej bol v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie február 2018 zistený rozdiel dane 149.871,16 EUR, za apríl a máj 2015 vo výške 27.268,- EUR a pod. Obchodná spoločnosť následne zanikla po likvidácii. Napriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých žalobca vedel, pokračoval v obchodovaní s deklarovaným dodávateľom 1. · Vzhľadom na povesť deklarovaného dodávateľa 1 a jeho štatutárneho orgánu, žalobca podľa správcu dane nekonal s náležitou starostlivosťou a nebol dostatočne obozretný, pričom poukázal tiež na podozrivú skutočnosť, že deklarovanému dodávateľovi podľa elektronického systému Finstat stúpli objemy obchodov po začatí spolupráce so žalobcom o cca 3508 %. Správca dane zároveň zistil, že obchodné spoločnosti, ktoré mali deklarovanému dodávateľovi 1 poskytovať skladové priestory a mraziarne popreli akúkoľvek spoluprácu s deklarovaným dodávateľom 1. · V rámci vyhodnocovania účasti žalobcu na reťazci poznačenom podvodným konaním správca dane vykonal tzv. Axel Kittel test, vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel zo 6. júla 2006, C-439/04. Identifikoval, že k daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania, došlo u deklarovaného dodávateľa 1, preverované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním priamo spojené, o čom žalobca vedel alebo vedieť mohol a mal. K daňovému úniku došlo v dôsledku uplatnenia odpočtu z fiktívnych obchodov od nekontaktných spoločností Fundraising s.r.o a VIP LEVEL s.r.o. za IT služby.
b) Creammilk SK s.r.o. (ďalej len „deklarovaný dodávateľ 2“) z dôvodu účasti žalobcu na obchodných reťazcoch poznačených podvodom na DPH. Správca dane označil · podvodný obchodný reťazec pre tovar smotana (POLMLEK Grudziadz sp. z o.o. /PL/ - UNIMILK s.r.o. / CZ/ - Creammilk SK s.r.o. /SK/ - žalobca) a · druhý podvodný obchodný reťazec taktiež pre tovar smotana (AB „VILKYŠKIU PIENINE“ /LT/ - „TRANS-SER“ /PL/ - Creammilk SK s.r.o. /SK/ - žalobca). · Správca dane ustálil, že deklarovaný dodávateľ 2 plnil v podvodnom reťazci úlohu tzv. zmiznutého obchodníka (missing trader), nespochybnil dodanie tovaru, ale poukázal na to, že tovar bol prepravený priamo žalobcovi od dodávateľov deklarovaného dodávateľa 2, teda od subdodávateľov, bez pričinenia deklarovaného dodávateľa 2, ktorý len vystavoval faktúry a u ktorého došlo k úniku na DPH, nakoľko uskutočnené obchody a nadobudnutie tovaru (smotany) z iného členského štátu nepriznal v príslušnom daňovom priznaní. Deklarovaný dodávateľ 2 sídlil na virtuálnom sídle, nikdy nedisponoval dostatočným materiálnym a personálnym vybavením, ani povoleniami na obchodovanie so smotanou, po decembri 2020 prestal podávať daňové priznania a stal sa nekontaktnou spoločnosťou, ktorá nespolupracuje so správcom dane, čím napĺňa znaky „missing trader“. V rámci vyhodnocovania účasti žalobcu na reťazci poznačenom podvodným konaním správca dane vykonal tzv. Axel Kittel test, vyplývajúci z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel zo 6. júla 2006, C-439/04. Identifikoval, že k daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania, došlo u deklarovaného dodávateľa 2, preverované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním priamo spojené, o čom žalobca vedel alebo vedieť mohol a mal. · Správca dane na str. 75 - 76 rozhodnutia podrobne popísal personálne prepojenie deklarovaného dodávateľa 1, spoločnosti UNIMIL s.r.o., Creammilk SK s.r.o. a žalobcu, čím podporil svoj záver o vedomostnej stránke žalobcu o účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním.
c) AGRO TAMI, a.s., avšak v tomto rozsahu došlo po oboznámení sa so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly k vystaveniu storno faktúry a neuznanie odpočtu DPH z faktúry vystavenej AGRO TAMI, a.s. tak nebolo ani predmetom ďalšieho konania.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101052807/2022 z 26. apríla 2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil a odvolanie zamietol. Postup a závery správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonné a vecne správne. Poukázal na to, že argumentácia žalobcu, podľa ktorej splnil všetky materiálne ako aj formálne podmienky na priznanie odpočtu DPH, je irelevantná, nakoľko správca dane nespochybnil ich splnenie, ale odpočet DPH odmietol na základe záveru, že žalobca bol vedome súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním. V uvedenom právnom závere sa so správcom dane stotožnil, a preto z rovnakého dôvodu vyhodnotil ako irelevantné žalobcove odkazy na judikatúru SD EÚ, týkajúcu sa odmietnutia odpočtu DPH pre nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok (vo veciach Vikingo C-610/19, PPUH Stehcemp C-277/14). Správca dane zároveň podľa názoru žalovaného vykonal dokazovanie v súlade s § 3 ako aj § 24 ods. 2 daňového poriadku a rozhodnutie náležite odôvodnil.
II. Konanie pred správnym súdom 5. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Namietal, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Žalobca tiež namietol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného navrhol zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 6. O správnej žalobe rozhodol Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) tak, že ju rozsudkom č. k. 2S/317/2021-231 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 7. Námietku žalobcu, že rozhodnutie je nulitné, nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správca dane, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Poukázal na to, že § 44 ods. 3 daňového poriadku účinný v čase vykonávania daňovej kontroly umožňoval vykonať daňovú kontrolu správcovi dane nie len miestne, ale aj vecne nepríslušnému. Správca dane preto mohol vykonať daňovú kontrolu namiesto Úradu pre vybrané daňové subjekty. 8. Námietku žalobcu, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného sú vnútorne rozporuplné, nakoľko správca dane odmietol odpočet DPH tak z dôvodu tvrdeného nepreukázania dodania tovaru ako aj účasti na daňovom podvode, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uzavrel, že z rozhodnutí správcu dane a žalovaného je naopak úplne zrejmé, že odpočet DPH bol odmietnutý z dôvodu záveru, že žalobca bol účastný na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním a to minimálne na úrovni nevedomej nedbanlivosti žalobcu. Poukázal tiež na to, že správca dane v rozhodnutí explicitne uviedol, že nespochybňuje dodanie tovaru žalobcovi a na niekoľkých stranách rozhodnutia vyhodnocuje splnenie Axel-Kittel testu. 9. Námietku žalobcu, že správca dane v žalobcových obchodných reťazcoch neidentifikoval daňový podvod, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Podľa správneho súdu správca dane v obchodných reťazcoch týkajúcich sa tovaru syr, maslo, ako aj v oboch obchodných reťazcoch týkajúcich sa tovaru smotana identifikoval úplne presne, v ktorom článku reťazca došlo k daňovému úniku (boli to dodávatelia 1 a 2), ktorý bol následkom podvodného konania, o ktorom žalobca minimálne vedieť mohol pre personálne prepojenie obchodných spoločností figurujúcich v obchodných reťazcoch, resp. vedieť mal, keby bol voči svojim dodávateľom dostatočne obozretný. Správny súd na s. 30 rozsudku opísal závery správcu dane o tom, ako došlo k daňovému úniku, keď deklarovaní dodávatelia nezaplatili DPH z faktúr vystavených žalobcovi, čo maskovali vytvorením fiktívnych nákladov prostredníctvom fakturácie fiktívnych nákupov tovarov a služieb (káva, Patent Fintech projekt). 10. Námietku žalobcu, že správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa žalobca podieľal na daňovom podvode, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Opätovne poukázal na skutočnosť, že správca dane pristúpil k vyhodnoteniu jednotlivých parametrov Axel-Kittel testu a potom, ako jednoznačne ustálil jeho objektívnu časť - daňový únik a to, na ktorom článku reťazca k nemu došlo, pristúpil aj k vyhodnoteniu vedomostnej stránky žalobcu. V tomto smere správca dane nepochybne preukázal minimálne nevedomú nedbanlivosť žalobcu, ktorá postačuje na prijatie záveru, že daňovému subjektu neprináleží odpočet DPH, nakoľko bol účastný obchodných reťazcov poznačených podvodným konaním. 11. Správny súd v tomto smere poukázal najmä na zistenia správcu dane o nezmyselnosti obchodovania prostredníctvom deklarovaných dodávateľov, ktoré spôsobovalo zvýšené náklady žalobcovi ako aj na zistenia o personálnom prepojení deklarovaného dodávateľa 1, jeho predchodcu EUROFOOD s.r.o. a spoločnosti UNIMILK s.r.o. cez osoby A. N. a U. C.. Ďalej poukázal na nedôveryhodnosť deklarovaného dodávateľa 1 v nadväznosti na jeho obchodnú históriu, fiktívne sídlo, absenciu materiálneho ako aj personálneho vybavenia spoločnosti, či neúplnú webovú stránku, nezrovnalosti v CMR dokladoch a iné. V súvislosti s deklarovaným dodávateľom 2 poukázal na absenciu licencie na obchodovanie so smotanou, všeobecnú webovú stránku, fiktívne sídlo, neexistenciu materiálneho či personálneho zabezpečenia, zaužívajú prax častých zmien sídla a obchodného mena či FinStat, ktorý obsahoval výlučne údaje týkajúce sa obdobia 1. august 2019 - 31. december 2019 a v zmysle ktorých deklarovaný dodávateľ 2 v danom období vykázal 0,- EUR tržby a 0,- EUR zisk. Všetky vyššie uvedené ako aj ďalšie zistenia správcu dane podľa správneho súdu v súhrne boli a objektívne mohli byť indíciou pre žalobcu o neštandardnosti jeho obchodných partnerov a mali u žalobcu vzbudiť podozrenie, že sa zúčastňuje
podvodného reťazca. Správny súd sa na základe vyššie uvedeného stotožnil so závermi správcu dane, že vedomostná stránka žalobcu bola zo strany správcu dane preukázaná a žalobca neprijal dostatočné opatrenia, aby svojej účasti na podvodnom obchodnom reťazci zabránil. 12. Správny súd uzavrel, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy z daňovej kontroly boli riadne a komplexne vyhodnotené a odôvodnené tak, že správny súd sa plne stotožňuje so záverom o splnení predpokladov Axel-Kittel testu a účasti žalobcu na daňovom podvode. Žalobca nebol podľa správneho súdu rozhodnutím žalovaného, ani rozhodnutím správcu dane na svojich právach ukrátený a tieto rozhodnutia vyhodnotil správny súd za zákonné. S poukazom na § 190 SSP preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov 13. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Žalobca namietal, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 14. Žalobca zotrval na svojej námietke o nulite rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že bolo vydané vecne nepríslušným správcom dane. Podľa žalobcu mal byť vecne príslušným správcom dane výlučne Úrad pre vybrané hospodárske subjekty v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), g) a ods. 5 písm. h) zákona č. 35/2019 Z. z.o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o finančnej správe“), ktorý je vo vzťahu k daňovému poriadku lex specialis. 15. Druhou námietkou žalobca brojil najmä proti záverom správcu dane, v zmysle ktorých žalobca vedel, resp. vedieť mohol a mal, že je súčasťou obchodných reťazcov poznačených daňovými podvodmi. Poukázal na to, že správca dane nemôže uvedené závery postaviť výlučne na jeho domnienkach, ale že ho zaťažuje dôkazné bremeno, v zmysle ktorého musí vedomosť žalobcu preukázať. Okrem vedomosti musí správca dane preukázať tiež daňový únik, vysvetliť, na ktorom stupni reťazca k nemu došlo, či je tento daňový únik výsledkom podvodného konania a ako súvisí konanie preverovaného daňového subjektu s tvrdeným podvodným konaním. Uvedené musí správa dane preukázať adekvátnymi dôkazmi. Svoju argumentáciu podporil odkazmi na rozhodovaciu činnosť SD EÚ vo veciach SD EÚ Vikingo Fővállalkozó Kft. z 3. septembra 2020 C 610/19; Mahagében Kft. z 21. júna 2012 C-80/11 a C-142/11; Axel Kittel zo 6. júla 2006 C-439/04 a rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/5/2020 z 8. decembra 2020. Dôkazné bremeno si však správca dane podľa žalobcu nesplnil. 16. V nadväznosti na uvedené žalobca rozporoval najmä závery správcu dane vyplývajúce zo zistení, že predchodca deklarovaného dodávateľa 1 ukončil svoju podnikateľskú činnosť likvidáciou, čo správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné. Žalobca naopak poukázal na skutočnosť, že ide o bežný spôsob ukončenia podnikania. Ďalej žalobca rozporoval tvrdenie správcu dane, že nemal obchodovať prostredníctvom deklarovaných dodávateľov, lebo to zbytočne zvyšovalo jeho náklady. Podľa správcu dane mal osloviť priamo výrobcov, nakoľko systém obchodovania, ktorý zvolil žalobca je nedôveryhodný. Žalobca vysvetlil, že v danom odvetví podnikania je bežné, že dodávatelia neprezrádzajú svoje zdroje a svojich dodávateľov, a to práve preto, aby neboli v obchodoch obchádzaní a aby neprišli o svojich odberateľov. 17. Žalobca ďalej namietal, že správny súd sa nedostatočne zaoberal žalobcovou námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Rozsudok správneho súdu tak nedáva odpovede na zásadné otázky, od ktorých závisí právne posúdenie veci a je preto rovnako ako rozhodnutie žalovaného nedostatočne odôvodnený. 18. V závere kasačnej sťažnosti žalobca zhrnul, že žalovaný ako aj správny súd nesprávne právne posúdili námietku nulity rozhodnutia správcu dane a odmietnutie odpočtu DPH postavil len na domnienkach o nepostupovaní žalobcu s náležitou starostlivosťou, o porušení neexistujúcich povinností (licencie na obchodovanie so smotanou) a ďalších vyššie špecifikovaných okolností. Žalobca navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
20. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 21. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol zaplatený. 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
23. Kasačný súd sa nestotožnil s námietkami, podľa ktorých bolo rozhodnutie správcu dane vydané nepríslušným orgánom. Žalovaný a správny súd poukázali na § 44 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou daňového poriadku, podľa ktorého: správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. Podľa § 68 ods. 1 druhej vety daňového poriadku: vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Z oznámenia o daňovej kontrole zo 4. novembra 2020 vyplýva, že daňovú kontrolu začal správca dane (Daňový úrad Košice). Preto aj rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydal správca dane v postavení príslušného orgánu. Z tohto dôvodu námietky týkajúce vydania rozhodnutia správcu dane nepríslušným orgánom sú nedôvodné. 24. V nadväznosti na námietku neunesenia dôkazného bremena správcom dane kasačný súd konštatuje, že námietka je nedôvodná. Je pravdou, že zatiaľ čo dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu či zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať, a to inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci CrewprintKft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43). 25. Po preštudovaní administratívneho a súdneho spisu však kasačný súd nemá pochybnosti o unesení dôkazného bremena správcom dane. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia práva na odpočítanie DPH, sa aplikuje takzvaný Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel zo 6. júla 2006, C-439/04. V rámci uvedeného testu je nutné odpovedať na otázky, či vznikol v posudzovaných zdaniteľných obchodoch daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania, či boli posudzované zdaniteľné obchody s týmto konaním spojené a či o tom daňový subjekt vedel alebo vedieť mohol a mal? 26. Uvedený test a odpovede na jeho jednotlivé otázky, ktoré sú založené na rozsiahlom dokazovaní a zisteniach správcu dane, uviedol samostatne voči obom deklarovaným dodávateľom. V súvislosti s deklarovaným dodávateľom 1 tak urobil na stranách 39 až 46 prvostupňového rozhodnutia, kde podrobne vysvetľuje, na ktorom článku reťazca došlo k daňovému úniku (deklarovaný dodávateľ 1) a na základe akých zistení dospel správca dane k uvedenému záveru (str. 36 - 38). Vysvetlil, prečo deklarovaný dodávateľ 1 plnil v obchodnom reťazci úlohu tzv. „buffer“ (aby žalobcovi nevznikla pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru daňová povinnosť - str. 35) aj to, ako boli preverované zdaniteľné obchody s podvodným konaním spojené a prečo žalobca o podvodnom konaní minimálne vedieť mohol a mal. 27. V súvislosti s vedomostnou stránkou žalobcu správca dane poukázal najmä na zistenia týkajúce sa predchodcu deklarovaného dodávateľa, s ktorým žalobca spolupracoval (EUROFOOD, s.r.o.) a jeho obchodnú povesť. Uvedená spoločnosť, ktorú s deklarovaným dodávateľom 1 spája najmä osoba konateľa, rovnaké obchodné vzťahy (dodávatelia a objednávatelia) a ktorá so žalobcom spolupracovala na totožných obchodných transakciách ako deklarovaný dodávateľ 1 ukončila svoju obchodnú činnosť likvidáciou po daňových kontrolách za niekoľko daňových období, v ktorých jej boli dorubené rozdiely dane. S konateľom oboch spoločností pritom žalobca obchoduje už dlhodobo a má vedomosť, že vystupuje aj za iné obchodné spoločnosti, ktoré sú článkami ďalších podvodných obchodných reťazcov (UNIMILK, s.r.o.). Deklarovaný dodávateľ 1 síce prevádzkuje webovú stránku, avšak jej obsah je veľmi pochybný, nakoľko je na nej uverejnených len niekoľko produktov, bez cien a bližšej špecifikácie. Objem obchodov deklarovaného dodávateľa 1 podľa evidencie Finstat po začatí obchodovania so žalobcom narástol o 3508 %, z čoho pre správcu dane plynulo podozrenie, prečo žalobca obchodujúci s tovarom ako sú potraviny (mliečne výrobky) vstúpi do obchodovania s obchodnou spoločnosťou bez histórie a praxe. Správca dane poukázal tiež na skutočnosť, že zapojenie deklarovaného dodávateľa 1 do
obchodného reťazca bolo výlučne účelové, a to aj na základe skutočnosti, že sám deklarovaný dodávateľ 1 tovarom nikdy nedisponoval, tento ani neprepravoval, keďže tovar sa dovážal priamo žalobcovi od subdodávateľov. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že je možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, keďže k daňovému úniku došlo u deklarovaného dodávateľa 1, v rámci obchodného reťazca v ktorom bol žalobca aktívne účastný a žalobca o uvedenom minimálne vedieť mohol a mal, keďže disponoval dostatočným penzom informácií o nedôveryhodnosti svojho obchodného partnera (deklarovaného dodávateľa 1). 29. Obdobne postupoval správca dane aj v súvislosti s deklarovaným dodávateľom 2, pri ktorom vykonal Axel Kittel test na základe zistených skutočností a jeho výsledky popísal v prevažnej miere na stranách 73 až 80 prvostupňového rozhodnutia. 30. Správca dane najmä identifikoval, že k daňovému úniku došlo priamo u deklarovaného dodávateľa 2, ktorého účelom bolo podobne ako deklarovaného dodávateľa 1 zabrániť vzniku daňovej povinnosti žalobcu pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru. Na rozdiel od deklarovaného dodávateľa 1 bol však deklarovaný dodávateľ 2 tzv. missing trader, teda bol obchodnou spoločnosťou bez skutočného sídla, bez materiálneho (absentovali sklady ako aj autá na prevoz tovaru) a personálneho vybavenia, bez oprávnenia obchodovať s mliečnymi výrobkami, pričom konateľ vo výpovedi potvrdil, že deklarovaný dodávateľ 2 len vystavoval faktúry. Od roku 2021 ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť, ktorá v období januára 2020 až konca roku 2021 (teda aj v preverovanom období) niekoľkokrát zmenila názov, sídlo, aj konateľa, čo malo u žalobcu minimálne vzbudiť pochybnosti. Správca dane poukázal tiež na neobozretnosť žalobcu, ktorý vstúpil do obchodných vzťahov, ktorých predmetom bol tovar - mliečne výrobky - so spoločnosťou, ktorá nemala žiadnu relevantnú históriu a skúsenosti s obchodovaním s týmto typom tovaru. 31. Okrem toho, že žalobca nekonal s náležitou starostlivosťou a nebol obozretný, keď obchodoval s deklarovaným dodávateľom 2, ktorého okrem skutočnosti, že u neho došlo k daňovému úniku, možno aj na základe vyššie uvedených zistení označiť za nedôveryhodného obchodného partnera, správca dane poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ 2 nemusel vystupovať v obchodnom reťazci. Jeho priamym dodávateľom bola totiž obchodná spoločnosť UNIMILK, s.r.o., ktorej konateľ je súčasne konateľom FOOD, s.r.o., a teda žalobca mohol obchodovať priamo s UNIMILK, s.r.o. Uvedené potvrdzuje účelovosť prítomnosti deklarovaného dodávateľa 2 v obchodnom reťazci. 32. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane dospel k záveru, že je možné odmietnuť odpočet DPH z dôvodu účasti na obchodnom reťazci poznačenom podvodným konaním, keďže k daňovému úniku došlo u deklarovaného dodávateľa 2, v rámci obchodného reťazca v ktorom bol žalobca aktívne účastný a žalobca o uvedenom minimálne vedieť mohol a mal, keďže disponoval dostatočným penzom informácií o nedôveryhodnosti svojho obchodného partnera (deklarovaného dodávateľa 2). 33. Pokiaľ žalobca namietal, že ukončiť podnikateľskú činnosť likvidáciou je bežný spôsob skončenia obchodných aktivít a že disponovať licenciou na obchodovanie s mliečnymi výrobkami nie je zákonná povinnosť, a preto uvedené zistenia nemôžu ísť na ťarchu žalobcu, je nutné konštatovať, že aj s prihliadnutím na vyššie rozpísané zistenia je zrejmé, že závery správcu dane neboli založené len na týchto argumentoch. Správca dane naopak hodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, preto nemožno správcovi dane vytýkať, že do rozhodnutia uviedol aj zistenia, ktoré by samé o sebe bez ďalších zistení nemohli mať za následok odmietnutie odpočtu DPH. 34. Zhrňujúc uvedené vyššie je nutné konštatovať, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo množstvo zistení, ktorými správca dane odôvodnil svoje právne závery o odmietnutí odpočtu DPH. Žalobca zároveň nepredložil také dôkazy, ktoré by správnosť právnych záverov správcu dane vyvrátila alebo spochybnila. Vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce zistenia sú dostatočné na prijatie záveru o odmietnutí odpočtu DPH a správca dane tak uniesol svoje dôkazné bremeno. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení otázky unesenia dôkazného bremena bola vzhľadom na uvedené vyššie vyhodnotená ako nedôvodná. 35. Námietka, že správny súd sa nedostatočne zaoberal žalobcovou námietkou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je nedôvodná. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na svoju skoršiu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej: Riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu neznamená, že na každý argument, respektíve námietku žalobcu, je súd povinný dať podrobnú odpoveď (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Asan/11/2021 z 28. novembra 2022 alebo sp. zn. 5Sžfk/18/2021 z 27. februára 2023). Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje rovnako, že: správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ... (sp. zn. II. ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).
36. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi detailne vyhodnocuje správnosť záverov prijatých správcom dane a ich odôvodnení. Uvedené by nebolo možné, keby prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného boli odôvodnené nedostatočne. Námietka žalobcu o nedostatočnom vyhodnotení jeho námietky bola z týchto dôvodov posúdená ako nedôvodná a kasačný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
IV.I Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
37. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1: správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech a § 168 SSP: žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 39. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne. Danosť vecnej príslušnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty na výkon správy daní nevylučuje možnosť výkonu daňovej kontroly a následného vydania rozhodnutia daňovým úradom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.