Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sfk/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Gebr. Esch Wohnbaugesellschaft mbH, so sídlom: Kronenstrasse 58, 538 44 Troisdorf, Spolková republika Nemecko, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Siegburg pod č. HRB 1170, zastúpený: Giese & Partner, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom: Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 36 863 238, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -106, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. /Kub zo 17. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty („DPH“) v sume 622.979,15 € za zdaňovacie obdobie máj 2007. Zároveň znížil nadmerný odpočet zo sumy 974.643,40 € na sumu 351.664,25 €. 2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101685753/2018 z 30. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Konanie pred správnym súdom 3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Namietal v nej, že orgány verejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [ v účinnom znení (ďalej len „“)] a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ). Žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane. 4. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Bratislave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Z tohto dôvodu o žalobe rozhodol správny súd. 5. Správny súd rozsudkom č. k. -106 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podľa zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili vec. V odôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné závery:

· žalovaný a ani správca dane sa nevysporiadali s právnym účinkom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH. Správny súd pri tomto svojom závere na s. 10 - 11 poukázal na prednosť práva Európskej únie. V tejto časti odôvodnenia sa však bližšie nevenoval tomu, v čom konkrétne sa orgány verejnej správy nevysporiadali s právnym účinkom predmetnej smernice vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave; · v prejednávanej veci uplynula lehota podľa § 69 ods. 2 druhej vety daňového poriadku na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo pre zánik práva uplatniť nárok na sumu podľa hmotnoprávnych daňových predpisov. V prejednávanej veci podľa odôvodnenia správneho súdu rozhodujúca skutočnosť nastala v priebehu roka 2007, a preto maximálna prekluzívna lehota na zánik práva vyrubiť daň, rozdiel dane alebo zánik práva uplatniť nárok na sumu podľa hmotnoprávnych predpisov by začala plynúť 31. decembra 2007. Uplynula by 31. decembra 2017. Dňa 1. januára 2018 by už tak nebolo možné vyrubiť daň alebo rozdiel dane, prípadne uplatniť nárok na sumu podľa hmotnoprávnych predpisov. Predmetná desaťročná lehota predstavuje maximálnu možnú lehotu, ktorú nemožno predlžovať ani prostredníctvom prerušenia daňovej kontroly. Inštitút zániku práva je hmotnoprávnymi inštitútom napriek tomu, že je obsiahnutý v procesnom kódexe; · s ohľadom na vytýkané nedostatky sa správny súd s ostatnými dôvodmi uvádzanými v žalobe nezaoberal, pretože by neboli spôsobilé zmeniť jeho rozsudok a ich posúdenie by nemalo žiaden vplyv na ďalší postup správcu dane a žalovaného v konaní. III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov 6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Odôvodnil ju tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec ( ). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru správca dane mohol žalobcovi vyrubiť daň, rozdiel dane alebo určiť rozdiel dane v sume nároku uplatneného podľa osobitných predpisov do 2. apríla 2019. Maximálna prekluzívna lehota na zánik práva vyrubiť daň, rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa hmotnoprávnych predpisov začala plynúť od konca roka 2007 a uplynula by posledný deň roka 2017. Správca dane však u žalobcu vykonal opätovnú daňovú kontrolu, ktorá bola prerušená od 20. januára 2014 do 22. apríla 2015, dokopy 457 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa daňový poriadku pri prerušení daňovej kontroly lehoty podľa daňového poriadku neplynú, počas prerušenia daňové kontroly lehota spočívala. Rozhodnutia orgánov verejnej správy tak boli vydané v zákonnej lehote podľa daňového poriadku. 7. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Zároveň uviedol, že pokiaľ by sa aj kasačný súd nestotožnil s posúdením v časti uplynutia lehoty podľa daňového poriadku, nemalo by to vplyv na výsledok veci pred správnym súdom. Správny súd totiž zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy a vec vrátil správcovi dane aj z dôvodu nevysporiadania sa so vzťahom medzi smernicou upravujúcou DPH a vnútroštátnou právnou úpravou. V tejto časti rozsudok správneho súdu nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou, a preto aj v prípade nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu v časti uplynutia lehôt by bol výrok správneho súdu dôvodný. 8. Žalovaný vo vyjadrení reagujúcom na vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti zotrval na dôvodoch na podaní kasačnej sťažnosti. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v . 10. Kasačný súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s . 11. So zreteľom na , , kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti. 12. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Podľa druhej vety daňového poriadku, systematický zaradeného do druhej hlavy štvrtej časti upravujúcej osobitné daňové konania, vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa

osobitných predpisov. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, systematicky zaradeného do prvej hlavy štvrtej časti upravujúcej všeobecné ustanovenia v daňovom konaní, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 46 ods. 10 druhej vety daňového poriadku na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 14. V prejednávanej veci nebol spor v tom, že prišlo k prerušeniu daňovej kontroly podľa § 61 daňového poriadku, ktorý sa vzťahuje aj na proces daňovej kontroly. Daňový poriadok nerozlišuje v ods. 5 tohto ustanovenia druh lehoty, na ktorý by sa mal vzťahovať. Nešpecifikuje, či má ísť o hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu lehotu. Používa právny pojem lehota. Je teda zrejmé, že tento pojem zahŕňa všetky druhy lehôt podľa daňového poriadku. 15. Právny záver správneho súdu o tom, že lehota uvedená v § 69 ods. 2 druhej vete daňového poriadku je osobitnou hmotnoprávnou špeciálnou lehotou, na ktorú sa § 61 ods. 5 nevzťahuje, nemá tak žiadnu oporu v daňovom poriadku a ani iných právnych predpisoch. Za predpokladu, že právna norma systematicky zaradená do všeobecnej časti upravujúcej daňové konanie ustanovuje neplynutie lehôt podľa daňového poriadku počas prerušenia daňovej kontroly, musí sa táto právna norma aplikovať aj na všetky osobitné časti upravujúce daňové konanie. Výnimkou by bola situácia, ak by osobitná právna norma aplikáciu všeobecnej úpravy v § 61 ods. 5 daňového poriadku výslovne vylúčila. V daňovom poriadku sa však nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by výslovne vylučovalo aplikáciu pravidla o neplynutí lehôt počas prerušenia daňovej kontroly na lehoty upravené v § 69 ods. 2. Lehoty upravené v § 69 ods. 2 daňového poriadku tak podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku neplynú počas prerušenia daňovej kontroly. 16. Záver o tom, že lehoty podľa § 69 daňového poriadku počas prerušenia daňového konania neplynú, potvrdzuje aj odborná literatúra. V komentári k § 61 ods. 5 daňového poriadku od Soni Kubincovej sa uvádza: z ods. 5 vyplýva, že ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca dane, resp. iný príslušný orgán úkony v danej veci nevykonáva. Počas doby prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa daňového poriadku, napríklad lehoty na zánik práva vyrubiť daň (§ 69 daňového poriadku) alebo lehoty týkajúce sa premlčania a zániku práva vymáhať daňový nedoplatok ( daňového poriadku) (Kubincová, S. Daňový poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2024, s 543 - 547). 17. K argumentácii správneho súdu právnou úpravou v Českej republike kasačný súd uvádza, že podľa v spojení s v účinnom znení je Slovenská republika zvrchovaným štátom. Z tohto dôvodu nemožno v aplikačnej praxi rozhodovať súdne spory na základe vnútroštátnej právnej úpravy a súdnych rozhodnutí iných štátov. Výnimkou by bola situácia, pri ktorej by súdy Českej republiky riešili výklad právne záväzných aktov Európskej únie. 18. S ohľadom na uvedené správny súd nesprávne právne posúdil vec, pretože v prejednávanej veci pri desaťročnej lehote podľa daňového poriadku nezohľadnil neplynutie tejto lehoty počas prerušenia daňovej kontroly. Predmetný sťažnostný bod je tak dôvodný. V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov 19. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu. Kasačný súd vyhodnotil sťažnostný bod v kasačnej sťažnosti ako dôvodný. Táto dôvodnosť však sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť výroku rozsudku správneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného podľa pre nesprávne právne posúdenie veci. 20. Žalobca správne upriamil pozornosť na skutočnosť, že správny súd rozhodol aj z dôvodu nevysporiadania sa s právnym účinkom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH orgánmi verejnej správy a v tejto časti žalovaný v kasačnej sťažnosti závery rozsudku správneho súdu nenamietal. Pokiaľ by teda kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa , správny súd viazaný svojim doterajším právnym posúdením by musel konštatovať nesprávne právne posúdenie v časti nevysporiadania sa s právnym účinkom vyššie uvedenej smernice, teda v časti, ktorá nebola napadnutá kasačnou sťažnosťou. 21. Kasačný súd sa nestotožnil s dôvodom pre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa pre posúdenie uplynutia lehoty podľa daňového poriadku, ale vrátenie veci správnemu súdu len z tohto dôvodu podľa by v konečnom dôsledku neviedlo k zmene výroku rozsudku správneho súdu. Navyše ak ani žalovaný v kasačnej sťažnosti zvyšné dôvody pre zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy v rozsudku správneho súdu nerozporoval. Správny súd by tak musel dospieť k rovnakému výroku, akurát by vypustil časti, v ktorých kasačný súd uznal kasačnú

sťažnosť za dôvodnú. Preto so zreteľom na princíp, podľa ktorého súdy postupujú v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá ( v účinnom znení v spojení s ), rozhodol podľa . Úlohou žalovaného tak bude v súlade so závermi tohto rozsudku nanovo rozhodnúť. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ods. (1) v spojení s . Podľa ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom ... úspech. Z dôvodu, že mal žalobca vo veci úspech, kasačný súd rozhodol podľa tohto ustanovenia spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 23. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne. Lehoty upravené v daňového poriadku podľa daňového poriadku neplynú počas prerušenia daňovej kontroly.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.