Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Shk-1-2025.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4Shk/1/2025
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: : IMPOL HOLDING, a. s., so sídlom: Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom: Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom: Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, za účasti ďalšieho účastníka konania: BAPE FOOD trade s. r. o., so sídlom: Ovocinárska 51, 083 01 Sabinov, IČO: 50 463 501, právne zast.: JUDr. Kišeľak, s. r. o., so sídlom: Weberova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 916 425, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2544-2018/ II-10-2024 zo dňa 05. apríla 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku II uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Spv/1/2024-74 zo dňa 14. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok II uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2025, č. k. 2 Spv/1/2024-74 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 14. januára 2025 č. k. 2 Spv/1/2024-74 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobcu, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a podľa § 171 ods. 1 SSP priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Tento výrok odôvodnil tým, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko podal správnu žalobu napriek tomu, že na jej podanie nemal aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP. Tento nedostatok viedol k odmietnutiu žaloby, v dôsledku čoho má žalovaný a ďalší účastník konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Proti výroku II o trovách konania podal žalobca kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žalobca navrhoval, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie správneho súdu tak, že správnu žalobu odmietne a neprizná náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania. 3. Podľa názoru žalobcu nesprávnym procesným postupom súdu došlo k takému zásahu do jeho práv, ktoré napĺňa znaky porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup videl žalobca v konaní súdu, ktorý aj napriek tomu, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, správnu žalobu z tohto dôvodu neodmietol hneď a aj bez odstránenia existujúcej vady ďalej konal a predložil žalobu ostatným účastníkom konania na vyjadrenie. 4. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 171 ods. 1 SSP, pretože na použitie tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky. Podľa názoru žalobcu malo byť o trovách konania rozhodnuté v zmysle § 170 písm. a) SSP, pretože účastníkom konania vznikli náklady až po tom, čo boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby a malo dôjsť k jej odmietnutiu. 5. V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že správny súd nerozhodol o vrátení súdneho poplatku, vzhľadom na to, že došlo k odmietnutiu žaloby.
6. Žalovaný sa ku podanej kasačnej sťažnosti na základe výzvy správneho súdu stručne vyjadril podaním zo dňa 15.04.2025. Uviedol, že vzhľadom na to, že nie je výrokom II dotknutý na svojich právach a oprávnených záujmoch, nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadriť k jednotlivým sťažnostným bodom žalobcu. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník. Je toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu je správne, zákonné a spravodlivé. Správny súd v ňom riadne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Žalobca nepreukázal naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko nepreukázal kumulatívne splnenie oboch podmienok pre uplatnenie tohto dôvodu. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania nepreukázal žalobca ani dôvodnosť sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V závere poukázal na skutočnosť, že žalobca napadol kasačnou sťažnosťou výrok II, ale navrhoval zmeniť celé napadnuté rozhodnutie. Podľa názoru ďalšieho účastníka sa žalobca ako kasačný sťažovateľ nemôže domáhať vydania rozhodnutia v požadovanom znení. Navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že výrok II napadnutého uznesenia správneho súdu je potrebné zrušiť a vec sa vráti správnemu súdu na ďalšie konanie. 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 10. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 11. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 12. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 13. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania 14. Podľa § 147 ods. 1 písm. a/ SSP, správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. 15. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. 16. Podľa § 439 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. 18. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 19. Najvyšší správny súd po oboznámení sa so súdnym spisom správneho súdu konštatuje, že predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bola správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. POZ 2544-2018/II-10-2024 z 05.04.2024, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 2544-2018/N-21-2020 z 06.04.2020 o zamietnutí prihlášky ochrannej známky. Vzhľadom na to, že žalobcovi neprislúchala žalobná legitimácia, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Výrok o odmietnutí správnej žaloby nie je sporný. Kasačnou sťažnosťou je napadnutý len druhý výrok uznesenia o trovách konania. Úlohou najvyššieho správneho súdu bolo posúdiť, či správny súd postupoval správne, keď priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. 20. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého výroku uznesenia správneho súdu. 21. Kasačný súd súhlasí s názorom žalobcu uvedenom v kasačnej sťažnosti ohľadom toho, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky na aplikovanie ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Uvedený
§ 171 SSP nemôže byť vykladaný izolovane, ale vždy v súvislosti s ustanoveniami zákona, ktoré mu predchádzajú. O povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania ostatným účastníkom konania je možné rozhodnúť, len ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné im ich priznať. 22. Žalovanému v súlade s § 168 prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia je možné priznať náhradu trov konania orgánu štátnej správny len výnimočne. 23. Čo sa pod pojmom „ak možno spravodlivo požadovať“ presne myslí, zákonodarca bližšie nešpecifikuje. Je to pochopiteľné, vzhľadom na variabilitu do úvahy prichádzajúcich možných procesných situácii. Je preto zrejmé, že pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia, je jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, hlavne uviesť, aké konkrétne skutočnosti nastali, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym predpisom nastavenej podmienky. Podľa dôvodovej správy k § 168 môže byť jeden z prípadov, kedy správny súd prizná náhradu trov konania žalovanému, podanie šikanóznej žaloby. 24. Kasačný súd tu nevidel žiadne dôvody na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať náhradu trov konania voči žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom podaní náhradu trov konania ani nežiadal. 25. Ďalší účastník konania má v súlade s § 169 právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 26. „... v prípade náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je v zásade princíp úspechu v konaní irelevantný, keď režim náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je koncipovaný na iných právnych premisách ako je tomu v prípade účastníkov konania (žalobca a žalovaný). Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy je v prípade ďalšieho účastníka konania relevantné jedine to, či nastala (aspoň) jedna z nasledovných dvoch skutočností: a) či ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy na tom právnom základe, že plnil povinnosť uloženú mu súdom a ak áno, tak mu patrí náhrada trov za tieto úkony a/alebo b) či na priznanie náhrady ďalších trov konania (na návrh) existuje osobitný dôvod.“ uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/20/2024. 27. Zo súdneho spisu správneho súdu je zrejmé, že ďalšiemu účastníkovi konania v priebehu konania nevznikli trovy konania, ktoré by sa viazali na plnenie povinnosti uloženej mu súdom. Doručenie správnej žaloby, prípadne iného podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zo strany súdu a upovedomenie ďalšieho účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k nemu, nie je možné bez ďalšieho považovať za povinnosť uloženú súdom. Ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné právo v tom zmysle, že je upovedomený o predmetnom úkone a zároveň mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. Ďalšiemu účastníkovi konania bola podaním zo dňa 27.11.2024 (č. l. 46) doručená správna žaloba, a zároveň bol vyzvaný, že ako ďalší účastník konania má právo, nie povinnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcu. Nebola mu zo strany správneho súdu uložená povinnosť sa vyjadriť. Uvedený úkon navyše ani nemá podobu uznesenia, ktorým by súd autoritatívne ukladal ďalšiemu účastníkovi konania príslušnú povinnosť. Výzva adresovaná ďalšiemu účastníkovi konania mala podobu prípisu súdu s uložením lehoty na vyjadrenie sa. Zároveň bol poučený o tom, že prípadné nedoručenie vyjadrenia neznamená, že súd v konaní nemôže ďalej konať, ale práve naopak, že pokiaľ sa v lehote nevyjadrí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Vo výzve nebolo uvedené poučenie o hrozbe poriadkovej pokuty za neposkytnutie vyjadrenia ako povinnosti uloženej súdom. Z povahy výzvy na vyjadrenie, ktorá bola v rámci konania ďalšiemu účastníkovi konania doručená vyplýva, že túto nie je možné považovať za výzvu na realizáciu povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keďže prestavuje skôr formálny predpoklad pre realizáciu jeho procesných práv, ako ďalšieho účastníka konania, v rámci správneho súdneho konania. Podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí za rok 2024 pod č. 87/2024: „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.“ Z vyššie uvedených
dôvodov, a to v konkrétnostiach presahujúcich rámec argumentácie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti a v rozsahu vyššie uvedeného odôvodnenia, najvyšší správny súd nezistil, že by sťažovateľovi patrila náhrada trov za úkony, v rámci ktorých by plnil povinnosti uložené mu súdom. 28. Kasačný súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal mať ďalší účastník právo na náhradu trov konania. Právna veta vyššie citovaného rozhodnutia č. 87/2024 znie: „O dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 169 ods. 2 druhej vety Správneho súdneho poriadku, kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok správneho súdu a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka. Takisto taký dôvod môže existovať vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.“ V prejednávanej veci však takéto ani iné dôvody hodné osobitného zreteľa nebadať, nakoľko ďalší účastník sa len vyjadril k správnej žalobu po tom, čo mu bola umožnená takáto možnosť, nie povinnosť. 29. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení za dôvodnú a na jej základe napadnuté rozhodnutie zrušil, nepovažoval kasačný súd za potrebné a hospodárne zaoberať sa ďalšími sťažnostnými námietkami. 30. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd napadnutý výrok II uznesenia správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 31. O náhrade trov kasačného konania najvyšší správny súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP nerozhodoval. 32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.