Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/766/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: 20.7.1987, C. XXX, XXX XX C. zast.: JUDr. Alexander PARAJOS, Skladná 236/64, 040 01 Košice - mestská časť Juh IČO:50 940 899 proti povinnému: A. B., nar: 21.11.1985, C. XXX, XXX XX C. zast.: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:36 857 416 o vymoženie 9420,58 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 05201 Spišská Nová Ves, IČO: 35547430, pod sp. zn.: 242EX 257/25 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.03.2025, domáhal od povinného vymoženia sumy 9420,58 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Mestského súdu Košice, sp. zn. K3-20C/157/2022 zo dňa 09.12.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2025 a vykonateľnosť dňa 10.03.2025 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.03.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka so sídlom exekútorského úradu Mlynská č. 2, 05201 Spišská Nová Ves vydaním poverenia pod sp. zn. 30Ek/766/2025, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 257/25.

3. Povinný v podaní zo dňa 08.04.2025 podal návrh na zastavenie exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená uviedol, že povinný dňa 10.03.2025 uhradil nárok Oprávneného z Exekučného titulu vo výške 16.229,42 eur. Zostavujúcu sumu vo výške 9.420,58 eur si jednostranným zápočtom zo dňa 11.03.2025 započítal voči svojim pohľadávkam voči Oprávnenému rovnako v sume 9.420,58 eur, tzn. že vymáhaný nárok v tomto exekučnom konaní zanikol momentom kedy sa pohľadávky stretli a to dňom vykonateľnosti Exekučného titulu, a teda pred začatím tejto exekúcie. Jednostranný zápočet bol Oprávnenému doručený emailom jeho právnemu zástupcovi dňa 12.03.2025 a následne doručený aj poštou Oprávnenému dňa 14.03.2025 a jeho právnemu zástupcovi doručený poštou dňa 13.03.2025. Povinný poukazuje, že právny zástupca Oprávneného bol v zmysle splnomocnenia mu udeleného oprávneným dňa 09.09.2022 splnomocnený vo veci vysporiadania nárokov zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 19.07.2019, a to najmä aby v mene Oprávneného prijímal doručované písomnosti a prijímal plnenie nárokov. V zmysle vyššie uvedeného je teda preukázané, že: jednostranné započítanie si Povinný uplatnil pred začatím exekúcie, účinky jednostranného započítania nastali pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a teda v uvedenom prípade nie je možné uplatniť ustanovenie § 61e Exekučného poriadku, ktorý sa vzťahuje len na prípady ak k započítaniu pohľadávky dochádza po začatí exekučného konania. Pohľadávky, ktoré si Povinný započítal voči vymáhanému nároku v tomto exekučnom konaní ešte pred začatím exekúcie pozostáva z pohľadávky znejúcej na

sumu 2.860 eur a pohľadávky znejúcej na sumu 6.560,58 eur. V oboch prípadoch ide o regresný nárok Povinného v zmysle : „Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.“ Povinný Oprávneného na úhradu týchto pohľadávok vyzval aj výzvou zo dňa 12.02.2025, ktorá bola Oprávnenému doručená dňa 04.03.2025 a jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 14.02.2025. Obe tieto pohľadávky sa stali splatné dňa 18.02.2025 (uplynutie lehoty na zaplatenie po doručení JUDr. Parajosovi), najneskôr však 08.03.2025 (uplynutie lehoty na zaplatenie po doručení Oprávnenému). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené a preukázané skutočnosti, Povinný navrhuje zastaviť exekúciu v súlade s Exekučného poriadku a teda z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zaviazať Oprávneného na náhradu trov exekúcie ako aj trov právneho zastúpenia Povinného v tomto exekučnom konaní.

4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnený - zásadne nesúhlasí, pretože skutočnosti, na ktoré sa povinný odvoláva, sú jednak subjektívneho charakteru (teda sú popísané LEN z pohľadu povinného), a jednak povinný ich mohol účinne uplatniť v právnom spore (konkr. v priebehu právneho sporu), ktorý bol vedený pred Mestským súdom Košice, pod sp. zn. K3-20C/157/2022, v procesnom postavení žalovaného, čo však NEUPLATNIL - napr. formou započítacej námietky, alebo vzájomného návrhu - a to o to väčšmi, keďže povinný bol v procesnom postavení žalovaného zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou) - čo by pre povinného v procesnom postavení žalovaného zakladalo okrem iného povinnosť uniesť dôkazné bremeno. V danom prípade - už v samotnom exekučnom konaní - jednoducho povinný nemôže od exekučného súdu "očakávať", že sa bude exekučný súd zaoberať otázkou, resp. otázkami, ktorá(-é) patrí(-a) do "réžie" všeobecného súdu (teda nie exekučného súdu), inými slovami, exekučný súd nemôže "suplovať (nahradiť)" všeobecný súd, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných zásad civilného sporového konania, resp. k popretiu zmyslu a účelu civilného procesu. Oprávnený navyše s predostretým jednostranným zápočtom zo strany povinného zo dňa 11.03.2025 - učineným podotýkam "ex post" - nesúhlasí, ani nesúhlasil (viď prílohu), a to minimálne z dôvodu, že skutočnosti uvádzané povinným v jednostrannom zápočte sú medzi oprávneným a povinným nanajvýš sporné, a práve z dôvodu ich spornosti mohli (a aj mali) byť predmetom právneho sporu, ktorý bol vedený pred Mestským súdom Košice, pod sp. zn. K3-20C/157/2022, čo ale meritórne (účinne) NEBOLI, v prizme zásady, "práva patria bdelým" (vigilantibus iura scripta sunt). Dovolím si podotknúť, že zápočet povinným zmienených pohľadávok v rámci jednostranného zápočtu zo dňa 11.03.2025 sám povinný spochybňuje - viď v tejto súvislosti obsahové znenie posledného odseku jednostranného zápočtu zo dňa 11.03.2025 - čo len umocňuje záver o "potrebe" účinného zaradenia pohľadávky (resp. pohľadávok) zmienených povinným v rámci jednostranného zápočtu zo dňa 11.03.2025 do predmetu (merita) právneho sporu vedeného pred Mestským súdom Košice, pod sp. zn. K3-20C/157/2022, čo sa ale ako už bolo zmienené, NESTALO. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby exekučný súd, návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného, ODMIETOL, pretože skutočnosti uvádzané povinným NIE SÚ spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie, a teda, exekučné konanie je zo strany oprávneného voči povinnému vedené DOVODNE.

5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 12.04.2025 spolu s vyjadrením oprávneného. Zároveň súdny exekútor súdu uviedol, že povinný si prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 02.04.2025. Povinný v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal do dátovej schránky súdneho exekútora dňa 08.04.2025 návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a to jednostranným zápočtom zo dňa 11.03.2025. Povinný uvádza že vymáhaný nárok v exekučnom konaní zanikol momentom kedy sa pohľadávky stretli a to dňom vykonateľnosti exekučného titulu a teda pred začatím exekučného konania. Oprávnený v stanovenej lehote k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa (ďalej len „“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia . 15. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

16. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

17. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení

povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

19. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle cit. právnej úpravy (§-581 ). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke.

20. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady: plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.

21. V súvislosti s jednostranným započítaním v rámci exekučného konania je potrebné poukázať na znenie ust. § 61e Exekučného poriadku v zmysle ktorého, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky, avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatím exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú. Ide predovšetkým o obmedzenia vyjadrené v ust. § 200 Exekučného poriadku, keď sa v exekučnom konaní neuplatňujú ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii. Exekučný súd preto na jednostranné započítanie prihliada najmä vtedy, ak ide o jednoznačné prípady, nakoľko záver exekučného súdu, voči ktorého rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, o tom, že došlo k započítaniu a teda k zániku pohľadávky oprávneného, má závažný dopad práve na oprávneného z exekučného titulu. Exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky najmä vtedy, ak nejudikovanú pohľadávku protistrana uzná, resp. ak ju nepopiera alebo ak ide o nesporné prípady, keď nejudikovaná pohľadávka je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou oproti judikovanej pohľadávke. Preto sa v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku pohľadávky jednostranným započítaním kladú vyššie nároky na povinného pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok započítania a to bez potreby osobitne náročného dokazovania zo strany exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nemá vytvorený priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania. Exekučný súd preto neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky v tých prípadoch, ak by bez potreby vykonania takéhoto dokazovania mal bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že nejudikovaná pohľadávka povinného je spôsobilá na započítanie v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní, zanikla. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pokiaľ sa uskutoční zápočet, na ktorý exekučný súd z procesného hľadiska neprihliadne, povinný má možnosť si uplatňovať v osobitnom súdnom konaní nárok na vydanie toho, o čo sa oprávnený nedôvodne obohatil.

22. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne dôkazy, ktoré by popierali existenciu

záväzku povinného voči oprávnenému. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu), ktorým je oprávnenému priznaný nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Tak isto nemožno v začatom exekučnom konaní prihliadať na jednostranné započítanie pohľadávok povinného voči oprávnenému, ktoré by mali predstavovať regresný nárok povinného a to z dôvodu, že oprávnený tieto pohľadávky v celom rozsahu poprel. Zároveň na započítanie uvedených pohľadávok nie je možné prihliadnuť aj z dôvodu, že sa jedná o nejudikované pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný teda nedisponuje rozhodnutím súdu, ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom. Zároveň je možné pohľadávky povinného označiť za sporné, nakoľko v danej veci je vedené konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Up/1945/2024, kedy oprávnený podal voči vydanému platobnému rozkazu Odpor, ktorý nebol do vydania tohto rozhodnutia odmietnutý.

23. Nakoľko povinný v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

25. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

27. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech a vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si trovy právneho zastúpenia neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.