Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-141-2021.pdf
PDF · 107.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/141/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: G. F., A.. XX.XX.XXXX, W. T. Q. XX, XXX XX T. Q., právne zastúpenej: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.098,77 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2021 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 1.098,77 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. z tejto sumy 01.03.2019 do zaplatenia.
1.1 Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s.. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili spolu dňa 08.01.2016 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.600,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 60. mesačných splátkach v sume 44,66 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.679,60 €. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.384,46 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2019 úver zosplatnil, Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť.
2.1 Uviedla, že na zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani len podpis žalovanej, preto žalovanú takáto zmluva ani nemôže zaväzovať. Potvrdila, že prijala sumu 1.600,- € ako úver (pôžičku), no zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že žalovaná ako spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. sumu vo výške 1.600,- €. Do podania žaloby bola zo strany žalovanej uhradená suma 1.384,46 € a po podaní žaloby suma vo výške 215,54 €. Podľa žalovanej zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými spotrebiteľ nemôže byť viazaný, nesprávne uvedenú RPMN a taktiež veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri jej uzatváraní, teda dostatočne neposúdil schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať predmetný úver,
resp. neposúdil vôbec a vychádzal len z údaja o jej príjme, ktorý mu povedala a výdavky uviedol len vo výške sumy, ktorú tvorí splátka úveru, pričom iné jej reálne výdavky ho nezaujímali. Taktiež zo žiadnych hodnoverných zdrojov si neoveril výšku jej príjmu.
3. Žalobca v replike uviedol, že v danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (môže mať rôzne názvy, napr. zmluva o využívaní klientskej zóny, zmluva o poskytovaní služieb), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bola žalovaná evidovaná žalobcom ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného. Žalobca je toho názoru, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 8 Zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že Občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku jej mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanej riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalovanej.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spise, t.j. zmluvou o využívaní klientskej zóny, zmluvou o spotrebiteľskom úvere so zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:
5.1 Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., a žalovaná uzatvorili dňa 08.01.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 7160547 /7510500246/ (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.600,- € s ročnou úrokovou sadzbou 25 %, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 60. mesačnými splátkami po 44,66 €, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili 1.079,60 € a celková čiastka, ktorú mala uhradiť, bola vo výške 2.679,60 €. RPMN bola uvedená vo výške 24,99 %, odplata vo výške 24,99 %. Priemerná RPMN v danom čase pre obdobné úvery činila 18,09 % a najvyššia prípustná výška odplaty činila 26,72 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.02.2016, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.01.2021.
5.2 Žalobca dňa 27.06.2018 listom - Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 178,64 € (3 x 77,98 €) do 05.02.2019 a upozornil ju, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 10/2018, bude oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky súd zistil, že žalovaná si uvedenú výzvu prevzala dňa 07.01.2019.
5.3 V zmysle bodu 10.2 zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 v § 565 Občianskeho zákonníka.
5.4 Listom zo dňa 23.02.2019 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1.098,91 €.
5.5 Súd z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná mala uhradiť žalobcovi sumu 2.483,23 €, pričom pred podaním žaloby uhradila sumu 1.384,46 €; dlžný zostatok vo výške 1.227,85 € pozostával z dlžných splátok a zostatku nesplatenej, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 129,08 €. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil zmluvnú pokutu.
5.6 Z platobného príkazu zo dňa 02.11.2021 súd zistil, že žalovaná uhradila na účet žalobcu sumu vo výške 215,54 €.
6. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Podľa § 2 písm. a) písm. b) bod 7., písm. e), písm. f) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) finančnou službou služba poskytovaná 7. veriteľom, ktorý poskytuje úver v rámci svojho podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 7 ods. 15 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
Podľa § 7 ods. 16 psím. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia Zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola platne uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
8. Súd uvádza, že argumentácia žalovanej o tom, že nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy nie je dôvodná. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že zmluva o využívaní klientskej zóny (zmluva o poskytovaní služieb) nenahrádza samotnú zmluvu o pôžičke, a preto neobsahuje (ani nemusí obsahovať) samotné náležitosti zmluvy o úvere. Účelom zmluvy o využívaní klientskej zóny v zmysle článku 3.1 je dohoda strán o možnosti uzatvorenia, zmeny prípadne zrušenia zmlúv o službe CFH (čl. 1.1 zmluvy o využívaní klientskej zóny), a to vrátane tých zmlúv, ktoré si vyžadujú písomnú formu, prostriedkami diaľkovej komunikácie, a to za podmienky preukázania totožnosti klienta prostredníctvom autentifikačných prvkov. Z uvedeného teda vyplýva, že zámerom zmluvy o využití klientskej zóny je záznamová povinnosť a povinnosť identifikácie a overenia identifikácie klienta za účelom následného platného uzatvorenia napr. zmluvy o úvere, ktorá v konečnom dôsledku bude napĺňať formálne náležitosti nevyhnutné pre jej platnosť.
9. Ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a jednoznačné určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným (kvalifikovaným) elektronickým podpisom alebo zaručenou (kvalifikovanou) elektronickou pečaťou. Uvedené teda predpokladá, že ak je zmluva vypracovaná prostredníctvom trvanlivého média, podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, nie je potrebné ďalej dokazovať platnosť takéhoto právneho úkonu. V opačnom prípade, na platnosť právneho úkonu je potrebné preukázať, že konkrétna osoba súhlasila s navrhovaným obsahom zmluvy a zároveň túto osobu dostatočne identifikovať. Žalovaná potvrdila, že požiadala žalobcu o sumu 1.600,- €, pričom z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná na základe Zmluvy plnila svoj záväzok. Súd dodáva, že žalovaná v konaní nepoprela skutočnosť, že by jej nebol návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere doručený. Zmluva teda bola uzatváraná na diaľku, preto
logicky nie je ani ručne podpísaná zmluvnými stranami, no súd mal preukázané, že vôľou žalovanej bolo takúto zmluvu uzavrieť.
10. Súd mal za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalovaná namietala nesprávne uvedenú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Súd taktiež nezistil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ovplyvňovali výšku uplatneného zo strany žalobcu.
11. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
12. Súd mal za to, že v danom prípade prichádza do úvahy aj aplikácia § 11 ods. 2 vety 2 a 3 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že veriteľ zisťoval len príjem dlžníka priamo od žalovanej, no tento nebol preukázaný (napr. výplatnými páskami), pričom veriteľ nepredložil súdu ani dôkaz, ktorým by si overil výšku príjmu u Sociálnej poisťovni. Zákonodarca vo vete tretej citovaného ustanovenia okrem toho jasne ukladá povinnosť zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky dlžníka. Veriteľ musí chtiac - nechtiac aktívne vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca mal teda podľa súdu aktívnejšie postupovať vo vzťahu k výdavkom žalovanej na živobytie a neuspokojiť sa iba so sumou uvedenou žalovanou. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať, pričom za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. V danom prípade nebolo preukázané splnenie povinnosti veriteľa zisťovať aj výdavky žalovanej, a tiež to, či žalovaná nemá iné dlhy a to cez register bankových informácií (SRI) a nebankový register klientskych informácií (NRKI). Právny predchodca žalobcu si svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil a preto súd vychádzal zo záveru o
nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru. Súd dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovanej splácať úver a z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu druhú ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalobca, tak mal len nárok na zaplatenie poskytnutej sumy, keďže konečná splatnosť úveru nastala už dňa 20.01.2021. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej sumu vo výške 1.600,- €, pričom žalovaná uhradila sumu v celkovej výške 1.600,- €.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a preto žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala v konaní úspech v plnom rozsahu, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).