Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 458/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , , zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, Záhradná 19/468, Kapušany, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -161 z 28. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom krajského súdu v civilnom spore.

II.

2. Sťažovateľ sa žalobou z 26. októbra 2023 proti žalovanej domáhal zaplatenia 2 162 eur za to, že od 20. októbra 2020 do 19. októbra 2023 užívala časť jeho pozemku. Nebolo sporné, že žalovaná túto časť pozemku užívala a 18. júna 2023 bola v inom spore právoplatne zamietnutá jej žaloba, ktorou proti sťažovateľovi žiadala určiť vlastnícke právo k časti pozemku. Žalovaná však vzniesla námietku premlčania a tvrdila, že sťažovateľ už v roku 2019 vedel, že časť jeho pozemku užíva neoprávnene. Podľa okresného súdu premlčacia doba začala plynúť až potom, ako sa sťažovateľ 19. októbra 2023 zo znaleckého posudku dozvedel o výške svojho nároku, a preto nebola rozhodná výzva sťažovateľa z 9. marca 2020, ktorou žalovanú vyzval na odstránenie jej stavieb z pozemku.

3. Na odvolanie žalovanej krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom zmenil rozsudok okresného súdu a sťažovateľovi priznal 1 429,47 eur a vo zvyšnej časti jeho žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že podľa sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre začatie plynutia tejto lehoty

podľa krajského súdu nebola rozhodná vedomosť sťažovateľa o znaleckom posudku o výške bezdôvodného obohatenia, ale to, že sťažovateľ o užívaní časti svojho pozemku žalovanou musel vedieť 9. marca 2020, keď ju vyzval na odstránenie stavieb. Preto doba podľa začala plynúť 10. marca 2020 a uplynula 10. marca 2022, no vzhľadom na to, že ide pretrvávajúci stav, nepremlčaný je nárok sťažovateľa za obdobie dvoch rokov spred podania žaloby, teda od 26. októbra 2021 do 19. októbra 2023, čo zodpovedá obohateniu žalovanej 1 429,47 eur. Vo zvyšnej časti za obdobie od 20. októbra 2020 do 25. októbra 2021 je tak nárok sťažovateľa podľa premlčaný, keďže plynutie tejto subjektívnej doby nie je viazaný na vedomosť sťažovateľa o výške bezdôvodného obohatenia. Opačný záver by viedol k tomu, že sťažovateľ by si svojím konaním mohol posúvať stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby.

III.

4. Sťažovateľ namieta nesprávne právne a skutkové závery týkajúce sa posúdenie začatia plynutia lehôt na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozsudku krajského súdu vytýka, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby mal ustáliť najskôr na 18. jún 2023, keď bola právoplatne zamietnutá žaloba žalovanej o určenie vlastníckeho práva. Podľa sťažovateľa to, že žalovanú 9. marca 2020 vyzval na odstránenie stavieb, nie je dôvodom, že objektívne si bol vedomý toho, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, osobitne ak žalovaná na túto výzvu reagovala žalobou o určenie vlastníckeho práva.

IV.

5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá. Konanie o ústavnej sťažnosti nie je pokračovaním konania pred všeobecnými súdmi a ústavný súd nerozhoduje vo veci samej, ale preskúmava, či nie sú skutkové a právne závery všeobecných súdov zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň či majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákona všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (, , ).

6. Nemožno dospieť k záveru, že by rozsudok krajského súdu bol či už skutkovo, alebo právne mylný. Preto je vylúčená možnosť porušenia sťažovateľom uvedených ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Skutkové východisko spočívajúce v tom, že sťažovateľ 9. marca 2020 vyzval žalovanú na odstránenie jej stavieb zo svojho pozemku, nebol nijak sporný. Ak sťažovateľ žalovanú vyzval na odstránenie stavieb, musel vedieť, že ich vlastní žalovaná, a preto sa ich umiestnením na časti jeho pozemku bezdôvodne obohacuje. Preto nemožno dospieť ani k záveru, že by právne posúdenie tejto skutočnosti krajským súdom podľa bola mylné. Okrem toho krajský súd sťažovateľovi jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvod, pre ktorý z pohľadu účelu nie je dôvod na to, aby vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby podľa boli

zohľadnené akékoľvek ďalšie okolnosti, ktoré nastali v jeho komunikácii so žalovanou, v spôsobe uplatnenia jeho nároku a v tom, že žalovaná proti nemu viedla neúspešný spor o určenie vlastníckeho práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2025

Robert Šorl

predseda senátu