Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_37Ek-1206-2018.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Subarea
37Ek/1206/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s.r.o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom AK Martina Granca 3618/44, 841 02, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Marek Lehuta, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 45 011 303, o vymoženie pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Juraj Rácik, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXXXX XXX/ XX, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36,90 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Povinnému voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 44,70 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.08.2018 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 429,84 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/274/2017 zo dňa 18.12.2017, ktorý vydal A. D. G., ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd dňa 17.08.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX.
2. Súdny exekútor dňa 20.08.2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému dňa 27.08.2018. Dňa 11.09.2018 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol dňa 13.09.2018 doručený súdnemu exekútorovi, a teda bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Okresný súd Banská bystrica Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2019 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,98 Eur. Následne súd Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 22.03.2019 prerušil vykonávanie exekúcie, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. XXXX/XX/XXXX.
3. Dňa 21.03.2019 bola súdu doručená sťažnosť povinného voči Uzneseniu sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2019, o ktorej rozhodol sudca Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 08.03.2024 tak, že sťažnosť povinného zamietol, a určil, že Oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti predmetnému uzneseniu.
4. Dňa 29.07.2022 bol tunajšiemu súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.05.2025 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 28,98 Eur. Voči uvedenému uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca Uznesením sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX to dňa 13.08.2025 tak, že Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 27.05.2025 v celom rozsahu ako predčasne vydané zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia je opätovne postupovať podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň rozhodnúť o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania
5. Exekučný súd opätovne posúdil návrh v intenciách Uznesenia sudkyne Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.08.2025 podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov § 53 ods. 1 Exekučného poriadku a zároveň rozhodol o trovách konania vrátane trov sťažnostného konania.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.
13. Podľa § 54c ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať rozhodcovské rozhodnutia
14. Podľa § 54c ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia
15. Podľa § 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní zmluvné strany nie sú viazané rozhodcovskou zmluvou, ktorá zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ak do 31. decembra 2016 na jej základe nezačalo rozhodcovské konanie alebo ak rozhodcovské konanie bolo zastavené podľa odseku 2. To isté platí, ak ide o postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 2 a stály rozhodcovský súd, ktorý by mal vo veci rozhodovať, bol zrušený.
16. Základným materiálnym predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa výkon exekúcie (exekučný titul). Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
17. Súd pri opätovnom posudzovaní návrhu podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku zistil že rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, nespĺňal podmienky ustanovené § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného k 01.01.2017. V prípade, ak nie sú naplnené zákonné podmienky ustanovené týmto zákonom, tak takýto rozhodcovský súd nemôže po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. Aj napriek uvedenému však v predmetnom konaní rozhodcovský súd ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn RD /274/ 2017 dňa: 18.12.2017, teda takmer rok potom, ako prestal spĺňať podmienky podľa ust. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní § 12 ods. 1. Exekučný súd dospel k uvedenému záveru z dôvodu nutnosti zodpovedania otázky, či rozhodcovský súd predstavuje kreovanú rozhodovaciu entitu spôsobilú viesť konanie a vydať rozhodnutie s zákonom predpokladanými účinkami ktorým je najmä vykonateľný rozhodcovský rozsudok pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky exekučného titulu. Predpokladom existencie exekučného titulu, ktorý je základom pre výkon exekúcie je skutočnosť, že tento titul vôbec existuje a že spĺňa materiálne a formálne znaky vykonateľnosti. Ak takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý nedisponuje právomocou vo veci rozhodnúť jedná sa o neodstrániteľnú vadu ktorej následkom je materiálna nevykonateľnosť (nezáväznosť) exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku).
18. Exekučný súd uvádza že: Ústavný súd už vyslovil vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu v nespotrebiteľskej veci, že je povinnosťou exekučného súdu ex offo skúmať a prihliadnuť na zistenú nulitu aktu, ktorá je bez akýchkoľvek pochybností následkom vydania rozhodnutia orgánom, ktorý nedisponuje právomocou na rozhodovanie veci a splnenie tejto povinnosti exekučným súdom nemožno považovať
za postup, ktorý je nad rámec jeho právomoci (IV. ÚS 484/2018). Od tohto záveru sa ústavný súd nemá dôvod odchýliť ani v tejto veci
19. Exekučný Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý po 01.01.2017 nespĺňal zákonom stanovené podmienky, je potrebné považovať za nulitný resp. ničotný právny akt vydaný orgánom bez právomoci. Takto vydané rozhodnutie nemôže nadobudnúť povahu spôsobilého exekučného titulu, keďže absentuje základný predpoklad jeho vykonateľnosti. Vykonateľnosť rozhodnutia predstavuje základnú vlastnosť, ktorá mu dáva punc vynútiteľnosti a umožňuje realizáciu povinnosti uložených vo výroku aj proti vôli povinného subjektu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku ako aj jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov. V tomto smere súd dodáva, že za daného skutkového stavu, exekučný súd nemôže oprávnenému priznať právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone práva, ktoré bolo priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý je nutné považovať za nulitný, resp. ničotný právny akt. takto vydané rozhodnutie nemôže nadobudnúť povahu spôsobilého exekučného titulu z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Ak by súd priznal oprávnenému právo na výkon takéhoto rozhodnutia, ktoré nespĺňa tieto základné predpoklady, bolo vydané orgánom bez právomoci, konal by súd v rozpore so zákonom a základnými princípmi právnej istoty.
20. V posudzovanom prípade je teda nutné konštatovať, že exekúcia je neprípustná, nakoľko predložený exekučný titul nie je materiálne vykonateľný (je nezáväzný). Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že zistil a mal preukázanú existenciu dôvodu, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (Výrok I.)
21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
25. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
26. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
27. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
28. V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
29. V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
30. V zmysle § 30b Vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
31. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
32. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu trov súdneho exekútora nevznikol.
33. S poukazom na ustanovenie § 30b Vyhlášky, v zmysle § 22 odsek 2 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 Eur (§ 22 ods.1 Vyhlášky). S ohľadom na uvedené, kedy dôvod ukončenia (zrušenie exekučného titulu) exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 36,90 Eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 30,00 Eur a 23 % DPH vo výške 6,90 Eur, a to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému. (Výrok II.)
34. Sudkyňa tunajšieho súdu Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.08.2025 určila, že vyšší súdny úradník rozhodne aj o trovách sťažnostného konania. Súd preto posúdil aj trovy sťažnostného konania týkajúceho sa sťažnosti a vyjadrení.
35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
36. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
37. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
38. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
39. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky o odmenách advokátov, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
40. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
41. Povinný si v sťažnosti zo dňa 21.07.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. Nakoľko súd sťažnosti povinného v celom rozsahu vyhovel, povinný má preto plný úspech vo veci voči opravnému. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa vypočítavajú len z istiny, ktorou je v tomto prípade suma vo výške 429,80 eur. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za podanie sťažnosti. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potom 29,88 eur. Nakoľko pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov právneho zastúpenia potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny (v tomto prípade 14,94 Eur) súd priznáva povinnému nárok na trovy právneho zastúpenia za jeden úkon (podanie sťažnosti), a výška trov právneho zastúpenia sa v tomto prípade vypočítava: 29,88 eur plus režijný paušál za rok 2025, t.j. 14,84. Nakoľko právny zástupca povinného nie je platcom DPH. tak výška trov právneho zastúpenia povinného v sťažnostnom konaní je potom vyčíslená na 44,72 eur (bez DPH). (Výrok III.)
42. Súd nárok na náhradu trov oprávnenému nepriznal, nakoľko v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má nárok len na náhradu účelne vynaložených trov. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, nie je v tomto prípade možné oprávnenému priznať náhradu trov exekúcie. (Výrok IV.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.