Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/93

U z n e s e n i e

Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci návrhu navrhovateľa

, obyvateľa , zastúpeného JUDr.

Milanom Zimanom, advokátom, Bratislava, Špitálska 37, na začatie

konania o ochrane ústavných práv a slobôd občanov, na neverejnom

zasadnutí rozhodol

t a k t o :

Návrh o ochrane ústavných práv a slobôd o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ podal dňa 18. 8. 1993 na Ústavný súd

Slovenskej republiky návrh na začatie konania o ochrane ústavných práv a slobôd

občanov. V návrhu uvádza, že od 21. 12. 1988 vykonáva funkciu sudcu z povolania,

v súčasnosti na Mestskom súde v Bratislave. V zmysle o

platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, v znení Z.

z., bol mu s účinnosťou od 16. 7. 1993 priznaný základný plat podľa § 4 ods. l

citovaného zákona v druhej platovej skupine a v treťom platovom stupni vo výške

11.475 Sk.

Takto stanovený základný plat, podľa navrhovateľa, je v

rozpore so o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky, najmä v nerešpektovaní ust. § 1, § 2, §

23 ods. l a tohto

Zb. - . Plat sudcu sa má odvíjať od platu poslanca.

Priemerným platom sudcu, podľa § 2, § 23 ods. l zákona č.

, je plat poslanca, ktorý predstavuje sumu 13.500 Sk mesačne. V

mesiaci júni 1993 bol mu priznaný plat 7.200 Sk, rozdiel v jeho neprospech je 6.300

Sk. V mesiaci júl 1993 bol mu priznaný plat 9.337 Sk mesačne, rozdiel v jeho

neprospech je 4.163 Sk. Zákon č. 420/199l Zb., v znení , je

v tomto zmysle protiústavný, lebo nerešpektuje rovnocenné postavenie súdnej moci

s výkonnou a zákonodarnou mocou, čím nie je v Slovenskej republike garantované

nezávislé a nestranné súdnictvo ( ).

Podľa navrhovateľa, vydaním platového dekrétu č. SPR 3672/93

zo dňa 16. 7. 1993, bol porušený / v spojení s Listiny

základných práv a slobôd. Priemerný plat 13.500 Sk je výrazom rovnocenného

postavenia jednotlivých zložiek štátnej moci, keďže ani plat poslanca, či

ministra, nie je závislý od dĺžky praxe, ako sa to posudzuje pri určovaní platu sudcu.

Krátenie základného platu je neoprávnené, prieči sa § l .

Navrhovateľ je toho názoru, že nositelia štátnej moci sú si rovní a preto nemá byť

rozdiel v ich základných platoch. Žalobnou žiadosťou žiadal zrušiť napadnutý

platový dekrét číslo SPR 3672/93 zo 16. júla 1993.

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 25 ods. l zákona č.

je povinný každý návrh predbežne prerokovať na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na

ďalšie konanie.

Pri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu

ústavný súd zisťuje

- či sú splnené zákonom stanovené podmienky konania pred ústavným súdom

- či návrh podala oprávnená osoba ( )

- či návrh je prípustný ( a )

- či obsahuje všeobecné náležitosti (§ 2O zákona)

- či obsahuje náležitosti podľa osobitných ustanovení zákona

(§ 37 ods. 2, § 50)

- a či účastník konania je zastúpený pred ústavným súdom (§ 22

zákona).

Na základe výsledku preskúmania podmienok konania pred

ústavným súdom treba konštatovať:

l. Návrh obsahuje predpísané náležitosti (stanovené

podmienky konania), podala ho oprávnená osoba, ktorá si zvolila kvalifikovaného

zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

2. Navrhovateľ svoje podanie označil ako návrh na začatie

konania o ochrane ústavných práv a slobôd a žalobnú žiadosť formuloval vo

forme zrušenia platového dekrétu.

3. V návrhu navrhovateľ udáva, že platovým dekrétom

stanovený základný plat je v rozpore so o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky i so zákonom č.

- .

4. Podľa navrhovateľa patrí mu základný plat mesačne 13.500

Sk. Uchádza mu tým mesačne určitá suma, ktorú v mesiaci jún vyčíslil na 6.300

Sk a v mesiaci júl na 4.163 Sk.

Navrhovateľ sa cíti dotknutý nepriznaním takého platu, aký

bol stanovený poslancom. Oprávneným subjektom

podľa ods. l písm. f/ SR je každý, o ktorého práve sa má konať v

prípadoch ustanovených v čl. 127. Vzhľadom na žalobný petit, mohlo by sa

podanie navrhovateľa považovať za ústavnú sťažnosť podľa čl. 127, no podľa

obsahu podania mohlo by ísť aj o konanie o súlade právnych predpisov, podľa

druhej hlavy prvého oddielu .

Podľa SR ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy a orgánov

územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Prioritu tu majú všeobecné súdy,

kým ústavný súd má len subsidiárne postavenie. Zrejme si to uvedomil aj

navrhovateľ, keď súčasne podal žalobu na všeobecný súd a žalobný petit označil ako

mzdový nárok podľa .

Ak by si súd osvojil návrh v tom zmysle, že ide o ústavnú

sťažnosť, musel by odpovedať na dve otázky:

l. či je možné napadnutý platový dekrét považovať za

právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy (čl. 127

)

2. či je možné považovať predsedu Mestského súdu v

Bratislave za orgán štátnej správy, ktorý je kompetentný vydávať rozhodnutie, aké

má na mysli .

Podľa , ústredným orgánom štátnej

správy súdov je Minister spravodlivosti SR, orgánmi štátnej správy súdov sú

predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR a predsedovia a podpredsedovia

krajských súdov a Mestského súdu v Bratislave. Štátnu správu krajských a

okresných súdov vykonáva ministerstvo spravodlivosti priamo, alebo

prostredníctvom predsedov týchto súdov (§ 9 zákona). Predseda krajského súdu

vykonáva štátnu správu krajského súdu a okresných súdov v jeho obvode (rovnako

to platí o Mestskom súde v Bratislave) tým, že zabezpečuje riadny chod krajského

súdu po stránke hospodárskej a finančnej (§ 14 zákona). Z toho jednoznačne

vyplýva, že predseda Mestského súdu v Bratislave má oprávnenie zo zákona,

vydávať rozhodnutia, aké má na mysli SR.

Ďalšou spornou otázkou, na ktorú treba odpovedať je:

l. Je platový dekrét správnym rozhodnutím ?

2. Ak by bol dekrét správnym rozhodnutím v takej podobe, ako

bol vydaný, je právoplatný a vykonateľný, má náležitosti správneho rozhodnutia

(výrok, odôvodnenie, poučenie o opravných prostriedkoch) ?

Obsahom správneho konania podľa o

správnom konaní (správny poriadok) je rozhodnutie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach právnických a fyzických osôb, v oblasti

štátnej správy. Práva, právom chránené záujmy a povinnosti sa dotýkajú verejných

záujmov a rozhodovaním o nich sa zabezpečuje splnenie úloh štátnej správy.

Na rozhodnutie v oblasti samosprávy zákonodarstva obvykle sa použije ustanovenie

o správnom konaní vtedy, ak je všeobecný záujem na tom, aby rozhodnutie orgánu

samosprávy bolo preskúmateľné určeným správnym orgánom.

Platový dekrét nie je rozhodnutím v zmysle citovaného

zákona, pretože rozhodnutie musí v zmysle § 47 ods. l obsahovať výrok,

odôvodnenie a označenie o odvolaní (rozkladu). Ide o rozhodnutie organizačnej

povahy, upravujúce vnútorné pomery orgánu, chýbajú mu predpísané

náležitosti, naviac každému

takémuto rozhodnutiu musí predchádzať správne konanie. To v tomto prípade nebolo

a nebol ani dôvod pre jeho konanie. Platovým dekrétom predsedníčka Mestského

súdu v Bratislave, vychádzajúc z jeho presného znenia, navrhovateľovi oznamuje, že

v zmysle o platových pomeroch sudcov a justičných

čakateľov, v znení , s účinnosťou od

16. 7. 1993 mu patrí základný plat podľa § 4 ods. l v 2. platovej skupine a v 3.

platovom stupni vo výške 11.475 Sk mesačne.

Zákon o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov, v

znení , presne stanovuje podmienky na 6

určenie platu sudcu podľa praxe, i z hľadiska stupňa súdu, na ktorom pôsobí. To

pri určení platu navrhovateľa bolo rešpektované. Navrhovateľom vymenované

články (36a, 141, 144) nehovoria o konkrétnych platových náležitostiach

sudcov, čo je pochopiteľné. (S tým sa zaoberajú už spomínané zákony.) Článok 36a

hovorí, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné

podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu,

dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Článok 141 a 144

hovorí o nestrannom a nezávislom súdnictve. Logickú väzbu medzi nimi a čl.

6

36 ťažko nájsť. Dôstojná životná úroveň sa nemôže posudzovať subjektívnym

názorom jednotlivca. , konkrétne jeho ods. l,

stanovuje priemerný plat sudcu a síce tak, že ním je plat poslanca uvedený v § 2. V

odstavci 2 sa však uvádza, že platové pomery sudcov ustanoví osobitný predpis.

Týmto osobitným predpisom je . V zákona sú uvedené

príslušné hľadiská pre stanovenie platu. Orgán štátnej správy nemá tu možnosť

voľnej úvahy. Zákon presne určuje platy 7

sudcom podľa praxe a stupňa súdu, na ktorom pôsobí.

Pokiaľ ide o žalobný petit, ten nie je v súlade s dôvodmi

návrhu. V dôvodoch navrhovateľ vyslovuje názor, že , v

znení , je protiústavný a na základe nich vydaným platovým

dekrétom bol porušený / v spojení s Listiny základných

práv a slobôd. O čl. 36 písm. a/ ústavný súd už vyslovil názor. Článok 28 Listiny

základných práv a slobôd hovorí tiež rovnako, že zamestnanci majú právo na

spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky s tým, že

podrobnosti stanoví

zákon. Navrhovateľ označil svoje podanie za návrh na začatie konania o ochrane

ústavných práv a slobôd občanov, ale v petite požaduje zrušenie platového dekrétu

Mestského súdu v Bratislave.

O návrhu na zrušenie platového dekrétu č. SPR 3672/93 zo

16. 7. 1993 ústavný súd nemá kompetenciu rozhodnúť. Ide o pracovnoprávnu

vec, o ktorej má konať a rozhodnúť všeobecný súd podľa , najmä

keď v návrhu uvádza, že mu patrí doplatok na plate za mesiac jún a júl 1993. V

doplnenom písomnom podaní zo 14. 9. 1993 navrhovateľ uviedol, že 13. 8. 1993,

prakticky so súčasným písomným podaním na ústavný súd, zaslal aj žalobu na

Obvodný súd Bratislava I a žalobný petit označil ako mzdový nárok podľa § 80

písm. b/ . Odporcu označil Mestský súd Bratislava. V žalobe poukazuje na

nesúlad s .

Navrhovateľ v písomnom podaní vyslovuje názor o nesúlade

v znení so

Z. z. a s SR. Nedovoláva sa však vydania nálezu Ústavného súdu SR,

ktorým by bol vyrieknutý takýto nesúlad. Svojím tvrdením o neústavnosti zákonov

chce len docieliť zrušenie platového dekrétu.

Ak navrhovateľ bude vedieť preukázať v čom je zákon č. 420/

1991 Zb. v z není

protiústavný, má možnosť obrátiť sa s podnetom na subjekty vymenované v čl. 130

, napríklad na Generálneho prokurátora SR. Občan nemôže podať návrh na

vyslovenie nesúladu právneho predpisu s vyššou právnou normou ( ).

Podľa ods. l písm. f/ , občan má právo podať návrh na ústavný súd

len podľa , t. j. ak boli rozhodnutím orgánu štátnej správy porušené

jeho základné práva a slobody a ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Podľa , súd (nie občan, aj keď je sudcom z povolania) môže

sa obrátiť na ústavný súd, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis odporuje zákonom. V takom prípade preruší súdne konanie. Nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky je preň, i pre ostatné súdy, záväzný.

Z toho, čo už bolo povedané, je nesporné, že návrh

navrhovateľa napáda platový dekrét, ktorý nie je rozhodnutím

správneho orgánu v zmysle . Žiada ho zrušiť. Kompetencia

ústavného súdu nie je daná. Návrh navrhovateľ označil ako návrh na začatie konania

o ochrane ústavných práv a slobôd, spochybňujúc súčasne ,

ktorý považuje v určitých ustanoveniach za protiústavný. Návrh o vyslovenie

nesúladu nižšej právnej normy s môžu podať len subjekty uvedené v

.

Ústavný súd SR predbežne na neverejnom zasadnutí prerokoval

návrh navrhovateľa podľa ods. l a podľa

citovaného zákona ho odmietol z dôvodu, že ústavný súd nie je príslušný na konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný

opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 10. novembra 1993

Za správnosť vyhotovenia JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu