Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 74/93
PDF · 102.76 KB
No categories available
I. ÚS 74/93
- # -
Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu , bytom
ktorým namieta porušovanie práva na nedotknuteľnosť osoby a
súkromia, na ľudskú dôstojnosť a na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 16 ods. 1 a
2 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov na neverejnom zasadnutí senátu takto
r o z h o d o l :
Podnet podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
z dôvodu absencie namietaného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky o d
m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
podnetom namieta porušovanie práva na nedotknuteľnosť
osoby a súkromia (čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), na ľudskú dôstojnosť
(čl. 16 ods. 2 ústavy) a na nedotknuteľnosť obydlia (čl. 21 ústavy). K porušovaniu
ústavných práv podľa podnetu dochádza pomocou technických zariadení na
odposluch a na aplikáciu zdravie ovplyvňujúcich látok. Na dôkaz porušovania
svojich ústavných práv navrhuje vykonanie početných dôkazov, ktoré sú v jeho
podnete usporiadané do 13 bodov nasledovne:
1. Odborná prehliadka bytu a priľahlých priestorov so zameraním na
technické príslušenstvo odposluchu, aplikácie látok, príp. iných zariadení
2. Vyhľadanie spisov inštitúcií a orgánov, ktoré mohli takéto akcie nariadiť,
vykonať, prípadne toto povoliť či umožniť iným
3. Svedectvo príslušných lekárov k predmetnému uzneseniu VB
4. Prílohy dokumentujúce text podania (fotokópie):
- # -
1. Moje podanie Mestskej prokuratúre Košice zo dňa 17. 4. 1990
2. Oznámenie MP Košice Pn 1396/90 zo dňa 8. 5. 1990
3. Predvolanie s potvrdením výsluchu na OO VB KE 1 dňa 31. 5. 1990
4. List Kancelárie SNR č. 519/92-sť zo dňa 8. 9. 1992
5. Predvolanie na MP KE Pn 1253/92 zo dňa 18. 9. 1992
6. Moje podanie na MP KE zo dňa 30. 9. 1992
7. Upovedomenie z MP KE Pn 1253/92 zo dňa 19. 10. 1992
8. Môj list Kancelárii NR SR zo dňa 15. 1. 1993
9. Fotokópia uznesenia OO VB KE 1 ČVS:VB-135/91 zo dňa 17. 1. 1991
10. Uznesenie OO VB KE 1 ČVS:VB-135/91 zo dňa 17. 1. 1991
11. Moje podanie na FMV v Prahe zo dňa 18. 9. 1992
12. Oznámenie z FMV Č. j.: ÚDV/437/Vv-92 zo dňa 8. 12. 1992
13. Oznámenie z MV SR Č. p.: K-71/Š-92 zo dňa 4. 3. 1993
Podľa § 89 ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov: "Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže
prispieť k objasneniu veci." Dôkazy navrhované v bodoch 3 - 13
nemajú povahu dôkazov o porušovaní ústavných práv identifikovaných v podnete.
Dokazujú, že prejavil svoju vôľu voči štátnym orgánom a že jeho prejavy
vôle boli adresátom doručené, ale nedokazujú, že namietané porušovanie
ústavou zaručených práv sa ozaj deje. Ako dôkaz v bode 2 navrhuje
"vyhľadanie spisov, inštitúcií a orgánov, ktoré mohli nariadiť, vykonať, prípadne
povoliť či umožniť akcie" na zamontovanie technického príslušenstva
odposluchu a aplikácie zdravie ovplyvňujúcich látok. Ústavný súd Slovenskej
republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) a nie
vyšetrovacím alebo vyhľadávacím orgánom. Úlohou ústavného súdu je
vyhodnotiť predložené dôkazy, ale nie zadovažovať dôkazy v prospech niektorej
strany zúčastnenej na konaní pred ústavným súdom. Preto zo všetkých
navrhovaných dôkazov ústavný súd uvažoval iba o dokazovaní podľa
bodu 1 podnetu, v ktorom sa navrhuje: "odborná prehliadka bytu a priľahlých
priestorov so zameraním na technické príslušenstvo odposluchu, aplikácie látok,
- # -
príp. iných zariadení". Na dôkaz porušovania svojho práva priznaného čl. 16 sa
teda predkladateľ podnetu domáha vydania príkazu na vykonanie
domovej prehliadky vo svojej domácnosti.
Domová prehliadka je zásahom do ústavného práva na nedotknuteľnosť
obydlia (čl. 21).
Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy: "Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva."
Podľa čl. 21 ods. 2 ústavy: "Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s
trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania
domovej prehliadky ustanoví zákon."
Podľa čl. 21 ods. 3 ústavy: "Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno
zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných
alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa
aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy
môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej
správy."
Zásahy do domovej slobody sú teda dovolené iba tam, kde ich dovoľuje zákon a
vytvárajú sa v podobe právnej povinnosti podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď podľa § 11 ods. 3: "Vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie na
nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do bytu alebo nebytového priestoru
zástupcovi spoločenstva, správcovi a osobe oprávnenej vykonávať opravu a
údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám
alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu
prístupných z jeho bytu." Z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť občana
sprístupniť svoju domácnosť za účelom domovej prehliadky.
Nedotknuteľnosť obydlia nie je absolútna. Okrem prípadov, keď zákon určuje
povinnosť sprístupniť obydlie, Ústava Slovenskej republiky tomu, kto v obydlí býva,
priznáva právo dovoliť vstup do obydlia každému, koho vstup subjekt oprávnenia
uzná za vhodný.
- # -
Toto právo nemožno interpretovať ako neobmedzené právo, ktorému
korešponduje povinnosť každého vstúpiť do obydlia, ak ho subjekt oprávnenia vyzve na vstup. Uplatnenie práva vyzvať na vstup do obydlia má povahu pozvania, ktoré možno odmietnuť. Jedine vtedy, keď zákon výslovne určuje povinnosť vstúpiť do obydlia, povaha pozvania zaniká a vzniká právna povinnosť, ktorej nesplnenie možno zabezpečovať donútením. žiada ústavný súd, aby príslušníkom zložiek Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky určil povinnosť vstúpiť do jeho obydlia za účelom vykonania
domovej prehliadky. Právne povinnosti príslušníkov zložiek Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky voči občanom určuje zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej
informačnej službe a zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Ani jeden z týchto
predpisov neurčuje povinnosť vykonať domovú prehliadku, ak ten, kto v obydlí
býva, žiada o vstup do svojho obydlia za účelom vykonania domovej prehliadky.
Pretože nijaký zákon nepriznáva fyzickej osobe právo žiadať o vykonanie domovej
prehliadky, a pretože Ústava Slovenskej republiky dovoľuje obmedziť právo na
nedotknuteľnosť obydlia jedine, ak to dovoľuje zákon, Ústavný súd Slovenskej
republiky by konal v rozpore so základným princípom svojej existenicie -
princípom ochrany ústavnosti, ak by vyhovel žiadosti a vydal by príkaz
na vykonanie domovej prehliadky v jeho obydlí na jeho žiadosť. Preto ústavný súd
rozhodol, že každý sa môže pred ústavným súdom domáhať len toho práva,
ktoré je v ústave alebo zákone výslovne uvedené, alebo ho možno od takého
práva odvodiť. Na základe tohto právneho názoru senát Ústavného súdu Slovenskej
republiky podnet odmietol.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno
podať opravný prostriedok (čl. 133 Ústavy
Slovenskej republiky).
V Košiciach dňa 23. novembra 1993
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu