Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 168/93

Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu , t. č. vo

výkone trestu v Ústave Zboru väzenskej a justičnej stráže SR v , o

posúdenie správnosti postupu zo strany súdu a obhajcu sp. zn.

Okresného súdu v Leviciach na neverejnom pojednávaní rozhodol

t a k t o :

Podnet na začatie konania

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

obrátil sa písomným podaním zo dňa 18. 10. 1993 (došlým na

ústavný súd dňa 4. 11. 1993), ktoré označil ako sťažnosť, na Ústavný súd

Slovenskej republiky o posúdenie správnosti postupu zo strany súdu a obhajcu.

Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 25. 5. 1992 bol pre trestný čin

podľa ods. l, 3, 4 odsúdený na sedem rokov odňatia

slobody so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ako obzvlášť nebezpečný

recidivista.

V podaní uvádza, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku dohodol sa so

svojím obhajcom Dr. Deákom na tom, že obhajca podá po doručení rozsudku, v

zákonnej lehote odvolanie. Okrem toho ho predseda senátu, ktorý ho ponechal po

vyhlásení rozsudku vo väzbe uistil, že dňa 16. 6. 1992 bude prepustený na slobodu,

lebo uplynie jednoročná lehota trvania väzby pred súdom. Na prekvapenie dostal

upovedomenie o právoplatnosti rozsudku a o nariadení výkonu trestu. Na jeho

dotaz sudca mu písomne oznámil, že rozsudok nadobudol právoplatnosť, lebo ani

on, ani jeho obhajca, nepodali odvolanie.

Z trestného spisu Okresného súdu v Leviciach sp. zn. je preukázané,

že trvanie väzby pred súdom nepresiahlo jednoročnú hranicu ku dňu nariadenia

výkonu trestu. Keby sťažovateľ alebo obhajca podali odvolanie, zrejme ešte pred

rozhodnutím odvolacieho súdu bola by lehota väzby uplynula a muselo by dôjsť

ku prepusteniu sťažovateľa na slobodu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní

vyplýva, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku obžalovaný - sťažovateľ a

obhajca Dr. Deák vyhlásili, že k rozsudku zaujmú stanovisko až po jeho doručení v

zákonnej lehote. Odvolanie nebolo podané.

Ústavný súd preskúmal sťažnosť z pohľadu, či konaním a

rozhodnutím súdu neboli porušené ústavné práva sťažovateľa, právo na súdnu a

inú právnu ochranu (hlava II. siedmy oddiel ), najmä . Podľa

názoru ústavného súdu, ústavné právo sťažovateľa na obhajobu v trestnom konaní zo

strany orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä zo strany súdu, porušené

nebolo. Obhajca súdom menovaný, na požiadanie sťažovateľa bol zmenený

zvoleným obhajcom Dr. Deákom a bolo zopakované prípravné konanie ohľadom

sťažovateľa. Nie je už vecou ústavného súdu skúmať, ako bolo využité ústavné

právo na obhajobu zo strany sťažovateľa, či ustanovený obhajca postupuje v súlade

so zákonom a etikou, pokiaľ nejde o také porušenie obhajcovských povinností,

ktoré orgánom činným v trestnom konaní musia byť zrejmé. Ak je pravdou, že sa

sťažovateľ s obhajcom Dr. Deákom dohodli na podaní odvolania o obhajca

povinnosť nesplnil, nedošlo tým ku skráteniu ústavného práva na obhajobu. Takéto

počínanie advokáta môže zakladať kárne previnenie stíhateľné v zákonnej lehote

Slovenskou advokátskou komorou.

Z uvedených skutočností ústavný súd vyvodil záver, že súd v

prípade nekonal v rozpore so zákonom, menovite s . Preto

na neverejnom zasadnutí podľa ods. l predbežne

prejednal podnet a podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ho z

dôvodu neprípustnosti odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný

opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 15. decembra 1993

JUDr. Július Č e r n á k

predseda senátu