Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 168/93
PDF · 56.52 KB
No categories available
II. ÚS 168/93
Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci podnetu , t. č. vo
výkone trestu v Ústave Zboru väzenskej a justičnej stráže SR v , o
posúdenie správnosti postupu zo strany súdu a obhajcu sp. zn. 3 T 64/91
Okresného súdu v Leviciach na neverejnom pojednávaní rozhodol
t a k t o :
Podnet na začatie konania
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
obrátil sa písomným podaním zo dňa 18. 10. 1993 (došlým na
ústavný súd dňa 4. 11. 1993), ktoré označil ako sťažnosť, na Ústavný súd
Slovenskej republiky o posúdenie správnosti postupu zo strany súdu a obhajcu.
Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 25. 5. 1992 bol pre trestný čin
podľa § 247 ods. l, 3, 4 Trestného zákona odsúdený na sedem rokov odňatia
slobody so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ako obzvlášť nebezpečný
recidivista.
V podaní uvádza, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku dohodol sa so
svojím obhajcom Dr. Deákom na tom, že obhajca podá po doručení rozsudku, v
zákonnej lehote odvolanie. Okrem toho ho predseda senátu, ktorý ho ponechal po
vyhlásení rozsudku vo väzbe uistil, že dňa 16. 6. 1992 bude prepustený na slobodu,
lebo uplynie jednoročná lehota trvania väzby pred súdom. Na prekvapenie dostal
upovedomenie o právoplatnosti rozsudku a o nariadení výkonu trestu. Na jeho
dotaz sudca mu písomne oznámil, že rozsudok nadobudol právoplatnosť, lebo ani
on, ani jeho obhajca, nepodali odvolanie.
Z trestného spisu Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 3 T 64/91 je preukázané,
že trvanie väzby pred súdom nepresiahlo jednoročnú hranicu ku dňu nariadenia
výkonu trestu. Keby sťažovateľ alebo obhajca podali odvolanie, zrejme ešte pred
rozhodnutím odvolacieho súdu bola by lehota väzby uplynula a muselo by dôjsť
ku prepusteniu sťažovateľa na slobodu. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
vyplýva, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku obžalovaný - sťažovateľ a
obhajca Dr. Deák vyhlásili, že k rozsudku zaujmú stanovisko až po jeho doručení v
zákonnej lehote. Odvolanie nebolo podané.
Ústavný súd preskúmal sťažnosť z pohľadu, či konaním a
rozhodnutím súdu neboli porušené ústavné práva sťažovateľa, právo na súdnu a
inú právnu ochranu (hlava II. siedmy oddiel ústavy), najmä čl. 50 ústavy. Podľa
názoru ústavného súdu, ústavné právo sťažovateľa na obhajobu v trestnom konaní zo
strany orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä zo strany súdu, porušené
nebolo. Obhajca súdom menovaný, na požiadanie sťažovateľa bol zmenený
zvoleným obhajcom Dr. Deákom a bolo zopakované prípravné konanie ohľadom
sťažovateľa. Nie je už vecou ústavného súdu skúmať, ako bolo využité ústavné
právo na obhajobu zo strany sťažovateľa, či ustanovený obhajca postupuje v súlade
so zákonom a etikou, pokiaľ nejde o také porušenie obhajcovských povinností,
ktoré orgánom činným v trestnom konaní musia byť zrejmé. Ak je pravdou, že sa
sťažovateľ s obhajcom Dr. Deákom dohodli na podaní odvolania o obhajca
povinnosť nesplnil, nedošlo tým ku skráteniu ústavného práva na obhajobu. Takéto
počínanie advokáta môže zakladať kárne previnenie stíhateľné v zákonnej lehote
Slovenskou advokátskou komorou.
Z uvedených skutočností ústavný súd vyvodil záver, že súd v
prípade nekonal v rozpore so zákonom, menovite s ústavou. Preto
na neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. l zákona č. 38/1993 Z. z. predbežne
prejednal podnet a podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona ho z
dôvodu neprípustnosti odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný
opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 15. decembra 1993
JUDr. Július Č e r n á k
predseda senátu