Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 16/93
PDF · 57.05 KB
No categories available
I. ÚS 16/93
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte vo veci podnetu .
, o vráte- nie lekárne na predbežnom
prerokovaní takto
r o z h o d o l :
Podnet . sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Podaním z 18.3.1993 obrátil sa P na Ústavný súd
Slovenskej republiky o začatie konania o podnete, a po vykonanom dokazovaní
žiadal vydať rozhodnutie o porušovaní ľudských a občianskych práv vládou
Slovenskej republiky, ktorá udržiavaním a zachovávaním stavu vzniknutého v r.
1949 až 1950 nezákonným postupom pri odňatí lekární súkromným osobám,
porušuje základné ľudské práva, konkrétne čl. 11 bod 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Sudca spravodajca vyzval pisateľa doplniť podnet chýbajúcimi údajmi, vykonal
dokazovanie vyžiadaním správ od ústredných re- zortných orgánov a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že podnet nespĺňa zákonom stanovené náležitosti.
Konanie o ústavných sťažnostiach podľa § 49 až 58 zákona
č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republi- ky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov predpokladá pre- ukázanie porušenia základných práv
a slobôd právoplatným rozhod- nutím orgánu, uvedené v článku 127 Ústavy
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd roz- hoduje o
sťažnostiach proti právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy,
miestnych orgánov štátnej správy a orgá- nov územnej samosprávy, ktorými boli
porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Sťažnosť pisateľa podnetu neobsahovala tvrdenie, že k poru- šeniu základných
práv a slobôd malo dôjsť rozhodnutím už citova- ných orgánov. Za tohto stavu
bolo možné považovať podanie z 18.3.1993 za podnet v zmysle čl. 130 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého ústavný súd môže začať konanie aj na
podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.
Ústavný súd Slovenskej republiky bol konštituovaný zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z.. Tento zákon nadobudol účinnosť dňom jeho
vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky t.j. dňom 15.2.1993.
Zákon o zriadení ústavného súdu nemá ustanovenie o spätnej účinnosti zákona,
a preto platí len na také porušenie práva,
ku ktorému došlo po 15.2.1993.
V rámci odstránenia niektorých krívd minulosti boli vydané predpisy,ktoré
ustanovili, v akom rozsahu sa majú zmierniť krivdy
predchádzajúcich období. Doteraz vydané predpisy o reštitúciách
na zmiernenie majetkových krívd neriešia náhrady, ktorých sa do- žadujú bývalí
lekárnici, príp. ich dedičia, t.j. neupravujú vrá- tenie lekárenských koncesií, lekární
ako prevádzkových jednotiek in natura, ale ani vo forme finančných náhrad.
Keďže právo domáhať sa vydania lekární doteraz nie je pri- znané právnym
poriadkom Slovenskej republiky, nie je možné namie- tať jeho porušenie podnetom
na Ústavnom súde Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je vymedzená Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 125 až 130 Ústavy SR). Do prá- vomoci ústavného súdu
nepatrí účasť na tvorbe právnych predpisov, preto nemôže vláde Slovenskej
republiky uložiť povinnosť podať návrh zákona.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach, 13. januára 1994
Za správnosť vyhotovenia JUDr. Ján Klučka
predseda senátu