Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/93

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí

25. augusta 1994 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

, , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Smatanom, Banská

Bystrica, Horná ul. 51, vo veci porušenia jeho základných práv a slobôd a vo veci

porušenia opatrením Ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky a naň nadväzujúcim rozhodnutím Slovenskej národnej rady č. 65

z 27. novembra 1990 takto

r o z h o d o l :

Ústavná sťažnosť sa o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach bola Ústavným súdom

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Brne (ďalej len „federálny Ústavný

súd“) postúpená ústavná sťažnosť a celý spisový materiál .

Návrh bol 29. apríla 1993 zapísaný do registra pod spisovou značkou .

V návrhu, ktorý bol na výzvu federálneho Ústavného súdu doplnený

a konkretizovaný, žiadal , zastúpený advokátom JUDr. Jánom Smatanom,

začatie konania o ústavnej sťažnosti proti inému zásahu Ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky a uzneseniu Slovenskej národnej rady zo dňa 27. novembra

1990. Žiadal vydať nález, ktorým by bolo konštatované, že Opatrenie Ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým inicioval rozhodnutie Slovenskej

národnej rady č. 2280/1990 zo dňa 27. novembra 1990 o odvolaní

z funkcie sudcu z povolania Krajského súdu v Banskej Bystrici je porušením

jeho základných práv a slobôd a zároveň je porušením

v ustanovení § 51.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) 2. júla 1993

vyzval zástupcu navrhovateľa, aby návrh na začatie konania doplnil, ktoré základné

práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené.

V podaní doručenom Ústavnému súdu 27. júla 1993 sa udáva, že opatrenie

ministra spravodlivosti, ktorým inicioval rozhodnutie Slovenskej národnej rady

č. 2280/90 sa dotýka navrhovateľovej osobnej cti, dobrej povesti, čo on zároveň

považuje za neoprávnené zasahovanie do súkromného a rodinného života, ktorých

nedotknuteľnosť je garantovaná článkom 19 odsek 1, 2 .

Podľa tvrdenia navrhovateľa spomínané opatrenie vychádzalo, „ako je to zrejmé,

z neprávd a výmyslov obsiahnutých v návrhu predsedu krajského súdu, ktoré boli

ďalej akceptované a nesporne sa významným a hrubým spôsobom dotkli jeho ľudskej

dôstojnosti, osobnej cti, ako aj dobrej povesti“. Ďalej sa v návrhu uvádza, že týmto

došlo tiež k ohrozeniu existencie jeho osoby a jeho rodiny.

Ústavný súd listom z 8. septembra 1993 požiadal v súlade s § 31 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov o zaslanie

opatrenia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, na základe ktorého predložil

Slovenskej národnej rade návrh na odvolanie z funkcie sudcu

z povolania; žiadal tiež zaslať návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na

odvolanie menovaného z funkcie sudcu. Listom doručeným 1. októbra 1993

Ústavnému súdu Slovenskej republiky riaditeľ sekcie personalistiky a ekonomiky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky oznámil, že iné opatrenie než návrh

na odvolanie v tejto súvislosti prijaté nebolo. V prílohe listu

poslal požadovaný návrh na odvolanie.

Podľa ústavného o Ústavnom súde Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a podľa

o organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o konaní

pred ním, tento Ústavný súd rozhodoval o ústavných sťažnostiach, ktoré mohla podať

fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdila, že opatrením, právoplatným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci bolo porušené jej základné

právo alebo sloboda, zaručené ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia alebo

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách Českou

a Slovenskou Federatívnou Republikou ratifikovanými a vyhlásenými.

Návrh sťažovateľa doručený federálnemu Ústavnému súdu 21. septembra

1992 smeroval najskôr k preskúmaniu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. , pričom poukazoval na to, že procesné nedostatky jeho

podaní na súdoch nemôžu „z civilného procesu vylúčiť právo na žalobu ako relatívne

samostatného práva petičného“.

Na upozornenie federálneho Ústavného súdu, aké náležitosti musí mať návrh

na začatie konania o ústavnej sťažnosti, doručil tomuto súdu

prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Smatanu nový návrh 30. novembra 1992.

Federálny Ústavný súd do 31. decembra 1992 o veci nerozhodol a s ohľadom

na jeho zánik v dôsledku štátoprávnych zmien, postúpil vec Ústavnému súdu

Slovenskej republiky.

Podľa ústavného o zániku Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, právomoc prislúchajúcu ku dňu zániku Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky Ústavnému súdu Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky vykonáva od 1. januára 1993 vo vzťahu k orgánom,

inštitúciam a občanom na území Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ak ústavný zákon Slovenskej republiky neustanoví inak. Podľa

Slovenskej republiky účinnej od 1. októbra 1993 patrí pôsobnosť v týchto prípadoch

Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorý po začatí svojej činnosti (15. 2. 1993)

pokračoval v konaní vo veci, podľa a zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č.

Podľa (účinnej od 1. októbra 1992

s výnimkou niektorých ustanovení pri rozhodovaní v danej veci nemajúcich význam)

a podľa môže

Ústavný súd rozhodovať len o ústavných sťažnostiach proti právoplatným

rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy

a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ako už bolo uvedené, aj v podaní (doplnok k pôvodnému návrhu), ktorý bol

doručený Ústavnému súdu Slovenskej republiky, sťažovateľ uvádza, že jeho návrh na

začatie konania o ústavnej sťažnosti smeruje proti zásahu Ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky, opatrením ktorého bolo iniciované rozhodnutie Slovenskej

národnej rady č. 2280/90. Týmto opatrením boli podľa navrhovateľa porušené

konkrétne ľudské práva, ktoré v návrhu uvádza.

Navrhovateľ svoj petit uvedený v pôvodnom znení návrhu nezmenil.

Opatrenie, t.j. návrh Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na odvolanie

z funkcie sudcu z po- volania, ani uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky č. 65 (sťažovateľ uvádza č. 2280/1990, čo je číslo písomnosti

v podacom denníku), ktorým bol menovaný z tejto funkcie odvolaný, nemajú povahu

rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, ktoré upravuje

Slovenskej republiky. Nie je vydané v konaní, ktoré upravuje správny poriadok, alebo

iný osobitný predpis. Ústavný súd nie je príslušný preskúmávať iné rozhodnutie, ako

právoplatné rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy vydané v správnom alebo

v osobitnom administratívnom konaní, aj to len za predpokladu, že porušeným

základným právam a slobodám neposkytuje ochranu iný súd.

Ochranu porušených základných práv, ktoré sťažovateľ v návrhu namieta

poskytujú všeobecné súdy v konaní o ochrane osobnosti. Toto právo je

nepremlčateľné, a je len na sťažovateľovi, či ochranu porušených práv bude

uplatňovať na príslušnom súde.

Ústavný súd Slovenskej republiky je orgánom ochrany ústavnosti.

Právo sudcu z povolania vyjadriť sa k obsahu návrhu na jeho odvolanie

z funkcie sudcu nie je základným právom občana chráneným Slovenskej

republiky, ale je právom upraveným v druhá veta

v znení , a preto jeho porušeniu Ústavný súd Slovenskej

republiky nemôže poskytnúť v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľom navrhovanú

ochranu.

Ústavná sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože k porušeniu

základných práv nedošlo právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy, a teda

v súlade s je

ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach, 25. augusta 1994