Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-267-2018.pdf
PDF · 73.02 KB
Case nature
Subarea
36Ek/267/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, zastúpeného: Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 29, Prešov, proti povinnému: IN SELECTA, s.r.o., so sídlom Ústecko-Orlická 5, Poprad, IČO: 48 292 362, o vymoženie 200,00 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Harvan, so sídlom exekútorského úradu Mierová 88, Humenné, pod sp. zn. 265EX 232/18, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/267/2018 zo dňa 09. 09. 2021, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/267/2018 zo dňa 09. 09. 2021 z a m i e t a. II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/267/2018 zo dňa 09. 09. 2021.
odôvodnenie:
1. Upovedomením o zastavení exekúcie č. k. 265EX 232/18 zo dňa 23. 03. 2021 vydaným povereným súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom, upovedomil súdny exekútor oprávneného o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku vedenej proti povinnému z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciu a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. 2. Proti upovedomeniu o zastavení exekúcie podal oprávnený včas námietky, ktoré odôvodnil predovšetkým tým, že nie je spravodlivé, aby znášal výdavky spojené s vedením exekucie. 3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku uznesením sp. zn. 36Ek/267/2018 zo dňa 09. 09. 2021 námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom zamietol, keď mal za preukázanú nemajetnosť povinného a tiež poukázal na riziko oprávneného, ktoré nesie v prípade, ak s vedením exekúcie nebude úspešným. 4. Proti uzneseniu o zamietnutí námietok podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Oprávnený sa nemôže stotožniť s takým záverom exekučného súdu. Oprávnenému nie je zrejmé, či exekútor konal s odbornou starostlivosťou a skutočne nemohol vymôcť nárok oprávneného aspoň čiastočne. Exekučný súd má k dispozícií spis Súdneho exekútora, z ktorého je možné tieto skutočnosti zistiť. Oprávnený poukazuje aj nato, že Súdny exekútor, hoci koná na základe poverenia súdu, taktiež znáša riziko, že pri nevymožení pohľadávku, mu nebudú trovy exekúcie priznané.“. 5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 6. Podľa § 250 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 8. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré považuje dôvody vedúce k zamietnutiu námietok oprávneného voči upovedomeniu súdneho exekútora o zastavení exekúcie za správne, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. 9. Podstatou sťažnosti oprávneného je, že sa nemôže stotožniť s uloženou povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov. K uvedenému súd uvádza, že je nespochybniteľné oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania,....), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,00 eur, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Súdny exekútor nie je oprávnený bez ďalšieho poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať. Absenciu majetku povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť čo i len čiastočne pohľadávku oprávneného, či náklady exekútora nemožno pričítať súdnemu exekútorovi, ktorému vznikli náklady spojené s vedením exekúcie iba z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Realizácia práva oprávneného nebola zmarená ani postupom exekučného súdu, ani postupom súdneho exekútora, ale nedostatkom majetku povinného, a preto pokiaľ vznikli v exekučnom konaní súdnemu exekútorovi náklady, má ich mať nahradené od toho, kto je účastníkom exekučného konania a exekúcie a tým je iba oprávnený a povinný. Súdnemu exekútorovi vznikli náklady spojené s vedením exekúcie iba z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Nemožno sa stotožniť s tvrdením, že súdny exekútor znáša taktiež riziko, že pri nevymožení pohľadávky mu nebudú trovy exekúcie priznané, keď by došlo k zásahu do jeho práv, pričom tento stav nastal podaním návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Preto náklady, ktoré vynaložil, by mali mať nahradené, nakoľko na jeho strane nie je žiadny dôvod, pre ktorý by vynaložené náklady mal znášať sám. Súdny exekútor, ani exekučný súd, ani súd v základnom konaní nenesú zodpovednosť za vymožiteľnosť pohľadávky, a teda nezodpovedajú za existenciu majetku žalovaného, či povinného, z ktorého je možné pohľadávku uhradiť. K námietke oprávneného, že súdny exekútor nedostatočne zisťoval majetok povinného súd uvádza, že pred rozhodnutím o námietkach povinného mal k dispozícii spis súdneho exekútora, z ktorého zistil rozsah vykonaných úkonov a taktiež dospel k záveru, že súdny exekútor nezistil existenciu majetku povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. 10. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, exekučného titulu a jednotlivých skutkových okolností, dospel súd k záveru, že zastavenie exekúcie voči povinnému je dôvodné, nakoľko povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by
bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného a súdneho exekútora, a preto sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/267/2018 zo dňa 09. 09. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto bol daný dôvod podľa § 61n ods 1 písm. c) Exekučného poriadku na vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie. 11. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).