Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 80/95

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 13. septembra 1995 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

a manželky , , zastúpených

JUDr. Pavlom Bokom, komerčným právnikom so sídlom Bratislava, Drieňová

5 vo veci porušenia ich vlastníckeho práva rozhodnutím Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. 002/1995/SAN v spojení s rozhodnutím ministra

financií Slovenskej republiky č. 2369/95-sekr. o odňatí povolenia na výkon

činnosti Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, a.s. v Bratislave, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť a manželky

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

25. apríla 1995 doručený návrh označený ako „sťažnosť na porušenie práv

zaručených SR“, ktorým jeho pisatelia žiadali o začatie konania na

ústavnom súde proti rozhodnutiu Ministerstva financií Slovenskej republiky

z 31. marca 1995, ktorým im bolo odňaté právo voľne nakladať s podielmi,

vloženými v roku 1991 do Všeobecného investičného fondu a v rokoch 1994-

95 do podielového fondu Sporofond Prvej slovenskej investičnej spoločnosti,

a. s. Bratislava (ďalej len „PSIS“). Tým im bolo podľa ich názoru odňaté, resp.

obmedzené ich právo, zaručené , zo strany

ústredného orgánu štátnej správy.

Po výzve ústavného súdu zo 4. mája 1995 navrhovatelia po uplynutí

ustanovenej lehoty predložili doklady, ktorými preukázali svoje podielnické

nároky a uplatnenie práva na spätné odkúpenie podielových listov. Žiadosťou

z 18. júla 1995 požiadali o odklad termínu na predloženie splnomocnenia pre

zvoleného advokáta alebo komerčného právnika na ich zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom z dôvodu vzniklých ťažkostí pri jeho získaní.

Splnomocnenie pre komerčného právnika JUDr. Pavla Boku, Bratislava,

Drieňová 5, na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom predložili

ústavnému súdu 28. júla 1995.

Podaním z 11. augusta 1995 právny zástupca navrhovateľov JUDr.

Pavol Boka doplnil ústavnú sťažnosť navrhovateľov z 23. apríla 1995

podrobným odôvodnením tvrdeného porušenia ich základného práva podľa

. Došlo k nemu najmä tým, že im

bolo odňaté právo nakladať a disponovať s ich peňažnými prostriedkami, ktoré

vložili do podielových fondov Sporofond a Všeobecný investičný fond PSIS,

keď rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky im bolo

zamedzené právo na spätný predaj podielových listov. V závere doplňujúceho

podania navrhol, aby ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti a v náleze

vyslovil, že vydaním rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky

z 31. marca 1995 č. 002/1995/SAN i vydaním rozhodnutia ministra financií

Slovenskej republiky č. 2369/95-sekr. z 8. júna 1995 bolo porušené základné

právo navrhovateľov vlastniť majetok, tento držať, užívať a bez obmedzenia

ním nakladať, čím bol porušený

a aby uvedené rozhodnutia zrušil. Zároveň navrhol, aby v súlade s 55 ods. 2

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí, keďže to

nebude v rozpore s verejným záujmom a výkon rozhodnutia by znamenal pre

navrhovateľov závažnú ujmu a iným osobám odložením vykonateľnosti ujma

nehrozí. Ďalej navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s 36

ods. 2 uložil

Ministerstvu financií Slovenskej republiky uhradiť navrhovateľom trovy

konania a právneho zastúpenia.

Ústavný súd podľa 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov návrh predbežne prerokoval,

pričom skúmal, či spĺňa všetky procesnoprávne podmienky upravené

citovaným zákonom (20 a 50), aby ho mohol prijať na ďalšie konanie (25

ods. 2 a 3 citovaného zákona). Z obsahu návrhu vyplynulo, že má povahu

ústavnej sťažnosti upravenej (ďalej len

„ústava“) a 49 a nasl.

Z. z.

Článok 127 z týchto hľadísk pre ďalšie konanie pred ústavným

súdom vyžaduje, aby individuálnym správnym aktom (rozhodnutím orgánu

štátnej správy alebo orgánu územnej samosprávy) bolo priamo porušené

konkrétne základné právo alebo sloboda občana, ochrany ktorého sa domáha.

Toto si však vyžaduje, aby predmet konania, výsledkom ktorého je namietané

rozhodnutie, bol vecne totožný s porušením základného práva alebo slobody,

o ochranu ktorého sťažovatelia žiadali. Musí ísť preto o rozhodnutie takého

orgánu štátnej správy (územnej samosprávy) uvedeného v ústavnej sťažnosti,

ktorý ním môže porušiť namietané základné právo alebo slobodu občana.

Rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo“), ktoré sťažovatelia navrhli zrušiť, bolo vydané ministerstvom

v správnom konaní č. OO2/1995/SAN v spojení s rozhodnutím ministra

financií Slovenskej republiky v konaní č. 2369/95-sekr. a dotýkalo sa práv

Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, a. s. v Bratislave, nie však ich

základného vlastníckeho práva k podielovým listom ako cenným papierom

predávaných podielnikom PSIS.

Z hľadiska predmetu, ktorého sa rozhodnutie ministerstva týka, je teda

ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená, čo bolo dôvodom jej odmietnutia

ústavným súdom (54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. ).

Okrem vyššie uvedených dôvodov, ktoré v dostatočnom rozsahu

odôvodňujú výrok rozhodnutia, treba uviesť, že o právach sťažovateľov, ktoré

im vyplynuli z občianskoprávneho vzťahu založeného medzi nimi

a investičnou spoločnosťou PSIS, a. s. spravujúcou podielový fond Sporofond

rozhodujú všeobecné súdy a vyššie uvedenými závermi ústavného súdu nie sú

dotknuté.

Právo na súdnu ochranu podľa má každý, avšak

podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46 ods. 3

v spojitosti s a ). Zákonné obmedzenia základných

práv a slobôd musia platiť pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené

podmienky ( ). o investičných

spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov upravuje

okrem iného aj práva a povinnosti podielnikov pri ukončení činnosti

investičnej spoločnosti, ale i kontrolné právomoci štátneho orgánu voči

investičnej spoločnosti. Na každého podielnika, t. j. i na podielnika

podielového fondu Sporofond spravovaného PSIS, a. s. sa tento zákon vzťahuje

v celom rozsahu.

Prezumpcia ústavnosti citovaného zákona, ktorá vyplýva z čl. 152

dáva právny základ pre realizáciu práv a povinností podielnikov

v rozsahu, ktorý tento zákon upravuje. V tomto rozsahu sa môže domáhať

ktorýkoľvek podielnik ochrany svojho vlastníckeho práva k podielom na

všeobecnom súde.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu ústavnú sťažnosť

a manželky predbežne prerokoval a z uvedených

dôvodov ju v súlade s 25 ods. 1 v spojení s 54 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 1995