Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 32/96
PDF · 98.46 KB
No categories available
I. ÚS 32/96
- # -
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 27. júna 1996 predbežne prerokoval podnet ,
vo veci porušenia jeho základných práv
postupom orgánov prokuratúry, ako aj nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet v časti namietajúcej porušenie svojho
základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, čl. 27 ods. 1 a čl. 32 Ústavy
Slovenskej republiky postupom orgánov prokuratúry Slovenskej republiky o
d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
2. Podnet v časti namietajúcej porušenie svojho
základného práva podľa čl. 32, čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky nekonaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o d m i e t a pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
3. Podnet v časti požadujúcej náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške Sk 100 000,--
o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 9. apríla 1996 podanie
, označené ako: "Podnet pre nesprávny postup orgánov činných pre
- # -
porušenie ústavných práv. Účinné použitie zákonných prostriedkov znemožnené -
článok 32 Ústavy" s pripojenými 26 prílohami.
1. V prvej časti svojho podnetu jeho pisateľ namietal nesprávny postup a
prieťahy v konaní Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúry v
Bratislave - pobočka Nitra, ako aj Generálnej prokuratúry v Bratislave ohľadom
svojho podnetu podaného na základe 12 zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o prokuratúre). Pisateľ podnetu v tejto
súvislosti uvádza, že: "Jednostranne orientovaný - cielený postup prokuratúry - to sa
ukazuje v priložených obsiahlych skutočnostiach svedčiacich o priamej spojitosti,
nesprávneho postupu, čo dáva podozrenie z ujmy na právach a spiknutia voči mojej
osobe". Z nesprávneho úradného postupu orgánov prokuratúry pisateľ podnetu
vyvodzuje porušenie svojich základných práv a slobôd uvedených v čl. 32 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 1 ústavy, čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 27 ústavy.
Konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky začína jeho
prijatím na ďalšie konanie, ak Ústavný súd Slovenskej republiky zistí, že boli
splnené zákonom predpísané náležitosti podnetu upravené v 20 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a že nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa 25 ods. 2 citovaného zákona.
Jednou z podmienok prijateľnosti podnetu je aj splnenie zákonom predpísaných
náležitostí, pri ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky skúma, či označeným
konaním, opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu mohlo dôjsť k
porušeniu základných práv alebo slobôd označených pisateľom podnetu na ústavný
súd. V prípade, že takáto príčinná súvislosť medzi namietaným konaním,
opomenutím alebo rozhodnutím štátneho orgánu a označeným základným právom
alebo slobodou existuje a podnet spĺňa aj ďalšie zákonom predpísané náležitosti,
ústavný súd ho môže prijať na ďalšie konanie. Ak však namietané konanie,
opomenutie alebo rozhodnutie štátneho orgánu nie je v priamej príčinnej súvislosti
so základným právom alebo slobodou, ktoré vo svojom podnete označil jeho
pisateľ (t. j. namietaným postupom štátneho orgánu sa vôbec nevytvára možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody), ústavný súd podnet
odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
- # -
Pisateľ podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že postupom
orgánov prokuratúry došlo k porušeniu jeho základného práva uvedeného v čl.
32 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.
Základné právo uvedené v čl. 32 ústavy upravuje právo občanov postaviť sa na
odpor "proti každému, kto by odstraňoval demokratický právny poriadok
základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných
orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené". Článok 12 ods. 1
ústavy potvrdzuje, že základné práva a slobody (vrátane toho uvedeného v čl. 32
ústavy) sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné, a čl. 2 ods.
2 ústavy ukladá štátnym orgánom postup iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a to vrátane ich postupu, ktorým sa má
zabezpečiť rešpektovanie základných práv alebo slobôd.
Ústavný súd Slovenskej republiky preto preskúmal, či existuje možnosť,
aby postupom prokuratúry (orgánov prokuratúry) v konaní o podnete občana
podľa 12 Zákona o prokuratúre mohlo dôjsť k porušeniu čl. 32 Ústavy Slovenskej
republiky a v tejto súvislosti aj čl. 12 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Preskúmaním vzájomného vzťahu zákonom určeného postupu prokuratúry (v
zmysle Zákona o prokuratúre a osobitne jeho 12 - konanie o podnete občana)
Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že neexistuje priama príčinná
súvislosť medzi namietaným konaním orgánov prokuratúry a základným právom
občana postaviť sa na odpor v zmysle čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky.
Pisateľ podnetu ďalej namietal, že postupom prokuratúry došlo aj k porušeniu
čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky, a to "cieleným postupom a prieťahmi v konaní
orgánov prokuratúry".
Článok 27 Ústavy Slovenskej republiky o. i. uvádza, že: "Každý má právo sám
alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu
na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a
sťažnosťami".
Preukázanie príčinnej súvislosti medzi označeným konaním, opomenutím alebo
rozhodnutím štátneho orgánu a čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky požaduje
- # -
označenie takého jeho postupu, v dôsledku ktorého sa toto základné právo
občanovi odňalo, a preto ho ani nemôže reálne uplatniť.
Ako samotné podanie pisateľa podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky,
tak aj jeho prílohy však nedokazujú (nedokladujú), že orgány Okresnej
prokuratúry v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúry Bratislava - pobočka Nitra,
ako aj Generálnej prokuratúry v Bratislave odňali právo
na podanie podnetu (podnetov) v zmysle 12 Zákona o prokuratúre. Priložené
prílohy k podnetu naopak dokazujú, že orgány prokuratúry jeho podnety prijali,
zaoberali sa nimi a rozhodli o nich. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že samotné
nevyhovenie podnetu občana na prokuratúru nemožno považovať za porušenie
základného práva jeho pisateľa.
Ani v tejto časti podnetu namietajúcej porušenie čl. 27 Ústavy Slovenskej
republiky postupom orgánov prokuratúry preto jeho pisateľ na ústavný súd neoznačil
také ich konanie, ktorým mohlo dôjsť k jeho porušeniu.
V časti podnetu namietajúcej porušenie čl. 32, čl. 27, čl. 12 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
bol preto podnet odmietnutý pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, keďže neoznačil také konanie Okresnej prokuratúry
v Topoľčanoch, Krajskej prokuratúry Bratislava - pobočka Nitra a Generálnej
prokuratúry, ktoré sú v priamej príčinnej súvislosti s tými základnými právami,
porušenie ktorých pisateľ podnetu na ústavný súd namietal.
2. V druhej časti pisateľ svoj podnet rozšíril na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky. Namietaný postup ministerstva vnútra spočíval podľa
pisateľa podnetu v tom, že do dňa podania podnetu na ústavný súd (t. j. do 3. 4.
1996) nedostal od ministerstva vnútra odpoveď na svoju "Žiadosť o uplatnenie
programu "čistých rúk" (žiadosť datovaná 5. 6. 1995), a to ani po urgencii
odpovede z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 2. 11. 1995.
Uvedený postup (nekonanie) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pisateľ
podnetu na Ústavný súd Slovenskej republiky hodnotí ako porušenie čl. 32 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd aj v tejto časti preskúmal, či sú splnené zákonom predpísané
náležitosti podnetu a či existuje priama príčinná súvislosť medzi nekonaním
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a označenými článkami Ústavy
- # -
Slovenskej republiky. Žiadosť pisateľa podnetu na Ústavný súd Slovenskej
republiky: "o uplatnenie programu čistých rúk" podlieha právnemu režimu
vládnej vyhlášky č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov
pracujúcich.
Uplatnenie práva na podanie sťažnosti, oznámenia alebo podnetu v zmysle
uvedenej vyhlášky však nie je v príčinnej súvislosti s čl. 32 ústavy (právo občana
postaviť sa na odpor), čl. 48 ods. 2 (právo na súdnu a inú právnu ochranu a konkrétne
procesné záruky konania pred súdmi a ďalšími orgánmi poskytujúcimi "inú
právnu ochranu") a ani s čl. 12 ods. 1 ústavy.
Aj v tejto časti bol preto podnet odmietnutý pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, keďže pisateľ podnetu neoznačil také konanie
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým mohlo dôjsť k porušeniu ním
označených základných práv.
3. V tretej časti svojho podnetu jeho pisateľ uviedol, že v dôsledku namietaného
postupu orgánov prokuratúry, ako aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
došlo: "v značnej miere k zníženiu dôstojnosti a vážnosti mojej osoby - 13 ods. 2 OZ
a nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu, v zmysle čoho si uplatňujem právo na
náhradu škody v sume Sk 100 000,-- (čl. 46 ods. 3 ústavy).
V tejto časti bol podnet odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu, keďže
žaloby na ochranu osobnosti (vrátane uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch) patria do právomoci všeobecných súdov, a nie Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júna 1996
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Tibor Š a f á r i k
predseda senátu