Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 9/97
PDF · 146.31 KB
No categories available
I. ÚS 9/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 5.
februára 1997 predbežne prerokoval sťažnosť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 16. decembra 1996 podanie poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky s pripojenými podpismi
ďalších 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky označené ako: "Návrh na začatie
konania Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky". Sťažnosť proti overeniu mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky bola podaná na základe čl. 129 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa §71 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.
293/1995 Z. z. a bolo k nej pripojených celkom sedem príloh.
Z dôvodov v nej uvedených sťažovateľ požiadal, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol, že:
"1. Sťažnosti proti rozhodnutiu o overení mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky sa vyhovuje.
2. Rozpor s Ústavou Slovenskej republiky sa vytvoril na základe uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996, na základe ktorého sa overuje
mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky . Uznesenie Národnej
rady č. 482 porušilo čl. 73 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že ako
náhradník nastúpil na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
, pričom sa vychádzalo z toho istého uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým sa zároveň berie na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca
, hoci tento poprel pravosť písomného úkonu a verejne vyhlásil, že sa mandátu
nevzdal a nevzdáva. Tým sa porušil článok 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
vyžadujúci pre zánik funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky jednostranný
prejav vôle, o jestvovaní ktorej nemôže rozhodnúť nikto iný než tento poslanec sám. Keďže
poslanec poprel jestvovanie vôle vzdať sa, jeho mandát nemohol zaniknúť
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa bez opory v Ústave Slovenskej
republiky hlasovaním rozhodlo o jestvovaní vôle vzdať sa mandátu. takto ako
náhradník nastúpil na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát
nezanikol, a tak sa v rozpore s článkom 73 ods. 1 a s článkom 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky zvýšil počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 151.
3. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996,
ktorým sa berie na vedomie vzdanie sa poslanca a ktorým sa zároveň
berie na vedomie nastúpenie pána na uprázdnený mandát sa na základe
primeraného použitia §57 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z.
zrušuje.".
I.
Článok 129 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zveruje Ústavnému súdu Slovenskej
republiky právomoc rozhodovať o: "sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky". Náležitosti sťažnosti proti overeniu
alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj procesné
podmienky konania ústavného súdu o nej sú upravené v §71 až 73 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky ústavný súd skúma splnenie jej zákonom predpísaných náležitostí
uvedených v §20 ods. 1 a §72 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z.
z., ako aj to, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie v zmysle §25 ods. 2 v spojení s §71 a
72 citovaného zákona.
Zákonom predpísanou náležitosťou každej sťažnosti o overení alebo neoverení
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s §72 ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. aj: "uznesenie Národnej rady o overení alebo neoverení mandátu".
Sťažovateľ na Ústavný súd Slovenskej republiky pripojil k svojej sťažnosti proti
overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a
imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na
uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa názoru sťažovateľa toto uznesenie: "komplexne predstavuje rozhodnutie o
overení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky . Sťažnosť proti
tomuto rozhodnutiu podľa čl. 129 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa preto vzťahuje na
celé uznesenie č. 482 zo 4. decembra 1996, pretože sa ním komplexne vytvoril stav, ktorý je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Žiadne iné rozhodnutie vo veci overenia
mandátu poslanca Národná rada neprijíma". Ústavný súd Slovenskej republiky pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti proti overeniu mandátu
poslanca preto preskúmal, či priložené uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky č. 482 zo 4. decembra 1996 možno považovať za: "uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky o overení alebo neoverení mandátu" podľa §72 ods. 1 zákona č.
38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.
II.
Ako už bolo uvedené, čl. 129 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zveruje ústavnému
súdu právomoc konať aj o sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s čl. 76 ústavy však mandát poslanca overuje
Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom "overenia platnosti voľby poslanca".
Overením mandátu poslanca treba rozumieť overenie platnosti voľby poslanca a jediný
dôvod neoverenia mandátu spočíva v neplatnosti voľby poslanca. Výkladu pojmu "mandát
poslanca získaný na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky"
zodpovedá aj znenie príslušnej zákonnej úpravy. Ustanovenie §3 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov uvádza, že: "Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením" a §3 ods. 2
citovaného zákona určuje, že: "Platnosť voľby poslanca overuje na návrh Mandátového a
imunitného výboru Slovenská národná rada". Z ustanovenia §6 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení
neskorších predpisov vyplýva, že: "Poslanci Slovenskej národnej rady sa po svojom zvolení
zídu na ustanovujúcu schôdzu Slovenskej národnej rady" a §8 ods. 1 citovaného zákona tiež
potvrdzuje, že: "Na návrh Mandátového a imunitného výboru Slovenská národná rada overí
platnosť voľby poslancov". Z vecného a tematického zaradenia overovania platnosti voľby
poslancov v zákone č. 44/1989 Zb. súčasne vyplýva, že k nej dochádza na ustanovujúcej
schôdzi Slovenskej národnej rady (tretia časť zákona označená ako "Ustanovujúca schôdza
Slovenskej národnej rady" obsahuje § 6 - 10). Overenie mandátu poslancov je preto
inštitútom spojeným s ustanovujúcou schôdzou ústavodarného a zákonodarného orgánu
Slovenskej republiky, na ktorej sa novozvolení poslanci zúčastňujú prvýkrát.
Vychádzajúc z analýzy ústavnej a zákonnej úpravy overovania poslaneckých
mandátov Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že predmetom sťažnosti proti
rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (§ 71 až 73 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.) môže byť také
uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky na svojej ustanovujúcej schôdzi
overila (neoverila) mandát poslanca získaný vo voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky. Ak sa preto poslanec Národnej rady Slovenskej republiky domnieva, že bol
platne zvolený, a napriek tomu takto nadobudnutý mandát Národná rada Slovenskej
republiky neoverila, môže podať ústavnému súdu sťažnosť proti neovereniu svojho
mandátu.
Pokiaľ ide o sťažnosť proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky, opodstatnený dôvod na jej podanie ústavnému súdu môže nastať vtedy, ak bol
mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky overený, ale iný poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky sa domnieva, že tento poslanec nebol platne zvolený, a preto k
overeniu jeho mandátu ani nemalo dôjsť. V takomto prípade každý ďalší poslanec Národnej
rady Slovenskej republiky môže podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť
proti overeniu mandátu toho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom sa
domnieva, že nebol platne zvolený.
Predmetom sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky však nemôže byť (z
dôvodov uvedených vyššie) taký mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorý nadobudol inak, než na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky. Je tomu tak z toho dôvodu, že vo voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky takýto kandidát nezískal počet hlasov postačujúci na získanie mandátu poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky (Nezískal osvedčenie o zvolení ako kandidát zvolený
za poslanca podľa §45 zákona SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do SNR v znení neskorších
predpisov), ale sa stal len náhradníkom. Ustanovenie § 43 ods. 7 citovaného zákona o
voľbách do SNR uvádza, že: "Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom, ani v druhom
skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi".
Ustanovenie §48 zákona SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady
v znení neskorších predpisov označené ako "Nastupovanie náhradníkov" preto upravuje
osobitný postup, ktorým takíto náhradníci získavajú mandáty poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky, a to inak ako na základe volieb.
Jeho základom je uprázdnenie doterajšieho mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky, a to buď pred ukončením ustanovujúcej schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1), alebo v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (§ 48 ods. 2). V súlade s ustanovením §48 ods.
7 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady "Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda
Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom mandát poslanca zanikol..."
a "Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od ktorého dňa".
Citovaný zákon upravuje osobitne postavenie poslanca, ktorý svoj mandát získal na
základe výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca, ktorý na
základe výsledkov volieb do Národnej rady získal iba postavenie náhradníka. K overovaniu
mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však dochádza len u tých z nich,
ktorí získali svoj mandát na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky, avšak nie aj u tých z nich, ktorí svoj mandát získali inak, a to v dôsledku
uprázdnenia mandátu iného poslanca Národnej rady.
III.
Vychádzajúc z uvedených podmienok konania ústavného súdu o sťažnosti proti
overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa preto ústavný súd
oboznámil s priloženým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo
4. decembra 1996 a dospel k názoru, že ho nemožno považovať za "rozhodnutie o overení...
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky" (čl. 129 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky), resp. "uznesenie o overení mandátu poslanca Národnej rady" (§ 72 ods. 1
zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z.).
Uvedeným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a
imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na
uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa berie na vedomie:
"1. že podľa čl. 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa poslanec
vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká
4. decembra 1996,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje
podľa §48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán
vo volebnom kraji západoslovenskom,
3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o
uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky.".
Dôvody, pre ktoré uvedené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nemožno
považovať za uznesenie o overení mandátu poslanca , sú nasledovné:
1. v zmysle §8 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom
poriadku Slovenskej národnej rady overeniu platnosti voľby poslanca (overeniu mandátu
poslanca) Národnou radou Slovenskej republiky predchádza "návrh Mandátového a
imunitného výboru". V uvedenom prípade Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky neoveroval platnosť voľby poslanca , keďže tento vo
voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky nezískal mandát poslanca Národnej rady a
stal sa len náhradníkom. Z uvedeného dôvodu uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky č. 482 pod ustanovením svojho bodu 3 len berie na vedomie: "správu
Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení
mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky";
2. poslanec svoj mandát nadobudol iným spôsobom, a to v dôsledku
uprázdnenia mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky .
Mandát získaný inak, ako na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej
republiky však v zmysle citovanej platnej právnej úpravy nepodlieha overovaniu Národnej
rady Slovenskej republiky a nemôže byť ani predmetom konania o sťažnosti o overení
mandátu poslanca Národnej rady pred Ústavným súdom Slovenskej republiky;
3. uznesenie č. 482 zo 4. decembra 1996 neprijala Národná rada Slovenskej
republiky na svojej ustanovujúcej schôdzi a ani v súlade s §8 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení
neskorších predpisov.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996
priložené k sťažnosti nemožno preto ani obsahom a ani formou
považovať za rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o overení mandátu poslanca
podľa čl. 129 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že sťažnosť poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky proti overeniu mandátu poslanca Národnej
rady Slovenskej republiky nespĺňa náležitosti požadované § 72 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Preto
ju po jej predbežnom prerokovaní podľa §25 ods. 2 citovaného zákona odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 1997