Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 9/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 5.

februára 1997 predbežne prerokoval sťažnosť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 16. decembra 1996 podanie poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky s pripojenými podpismi

ďalších 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky označené ako: "Návrh na začatie

konania Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení

mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky". Sťažnosť proti overeniu mandátu

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky bola podaná na základe

Slovenskej republiky a podľa o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.

a bolo k nej pripojených celkom sedem príloh.

Z dôvodov v nej uvedených sťažovateľ požiadal, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky po jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol, že:

"1. Sťažnosti proti rozhodnutiu o overení mandátu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky sa vyhovuje.

2. Rozpor s sa vytvoril na základe uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996, na základe ktorého sa overuje

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky . Uznesenie Národnej

rady č. 482 porušilo tým, že ako

náhradník nastúpil na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

, pričom sa vychádzalo z toho istého uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa zároveň berie na vedomie vzdanie sa mandátu poslanca

, hoci tento poprel pravosť písomného úkonu a verejne vyhlásil, že sa mandátu

nevzdal a nevzdáva. Tým sa porušil

vyžadujúci pre zánik funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky jednostranný

prejav vôle, o jestvovaní ktorej nemôže rozhodnúť nikto iný než tento poslanec sám. Keďže

poslanec poprel jestvovanie vôle vzdať sa, jeho mandát nemohol zaniknúť

uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa bez opory v Ústave Slovenskej

republiky hlasovaním rozhodlo o jestvovaní vôle vzdať sa mandátu. takto ako

náhradník nastúpil na miesto poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého mandát

nezanikol, a tak sa v rozpore s článkom 73 ods. 1 a s článkom 81 ods. 1 Slovenskej

republiky zvýšil počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 151.

3. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996,

ktorým sa berie na vedomie vzdanie sa poslanca a ktorým sa zároveň

berie na vedomie nastúpenie pána na uprázdnený mandát sa na základe

primeraného použitia o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

zrušuje.".

I.

Článok 129 ods. 1 zveruje Ústavnému súdu Slovenskej

republiky právomoc rozhodovať o: "sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení

mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky". Náležitosti sťažnosti proti overeniu

alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj procesné

podmienky konania ústavného súdu o nej sú upravené v §71 až 73 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení Pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky ústavný súd skúma splnenie jej zákonom predpísaných náležitostí

uvedených v a v znení Z.

z., ako aj to, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie v zmysle §25 ods. 2 v spojení s §71 a

72 citovaného zákona.

Zákonom predpísanou náležitosťou každej sťažnosti o overení alebo neoverení

mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je v súlade s §72 ods. 1 zákona č.

aj: "uznesenie Národnej rady o overení alebo neoverení mandátu".

Sťažovateľ na Ústavný súd Slovenskej republiky pripojil k svojej sťažnosti proti

overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996 k správe Mandátového a

imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na

uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa názoru sťažovateľa toto uznesenie: "komplexne predstavuje rozhodnutie o

overení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky . Sťažnosť proti

tomuto rozhodnutiu podľa sa preto vzťahuje na

celé uznesenie č. 482 zo 4. decembra 1996, pretože sa ním komplexne vytvoril stav, ktorý je

v rozpore s . Žiadne iné rozhodnutie vo veci overenia

mandátu poslanca Národná rada neprijíma". Ústavný súd Slovenskej republiky pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti proti overeniu mandátu

poslanca preto preskúmal, či priložené uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky č. 482 zo 4. decembra 1996 možno považovať za: "uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky o overení alebo neoverení mandátu" podľa §72 ods. 1 zákona č.

v znení

II.

Ako už bolo uvedené, zveruje ústavnému

súdu právomoc konať aj o sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s však mandát poslanca overuje

Národná rada Slovenskej republiky prostredníctvom "overenia platnosti voľby poslanca".

Overením mandátu poslanca treba rozumieť overenie platnosti voľby poslanca a jediný

dôvod neoverenia mandátu spočíva v neplatnosti voľby poslanca. Výkladu pojmu "mandát

poslanca získaný na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky"

zodpovedá aj znenie príslušnej zákonnej úpravy. Ustanovenie §3 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady č. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších

predpisov uvádza, že: "Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením" a §3 ods. 2

citovaného zákona určuje, že: "Platnosť voľby poslanca overuje na návrh Mandátového a

imunitného výboru Slovenská národná rada". Z ustanovenia §6 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady č. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení

neskorších predpisov vyplýva, že: "Poslanci Slovenskej národnej rady sa po svojom zvolení

zídu na ustanovujúcu schôdzu Slovenskej národnej rady" a §8 ods. 1 citovaného zákona tiež

potvrdzuje, že: "Na návrh Mandátového a imunitného výboru Slovenská národná rada overí

platnosť voľby poslancov". Z vecného a tematického zaradenia overovania platnosti voľby

poslancov v súčasne vyplýva, že k nej dochádza na ustanovujúcej

schôdzi Slovenskej národnej rady (tretia časť zákona označená ako "Ustanovujúca schôdza

Slovenskej národnej rady" obsahuje § 6 - 10). Overenie mandátu poslancov je preto

inštitútom spojeným s ustanovujúcou schôdzou ústavodarného a zákonodarného orgánu

Slovenskej republiky, na ktorej sa novozvolení poslanci zúčastňujú prvýkrát.

Vychádzajúc z analýzy ústavnej a zákonnej úpravy overovania poslaneckých

mandátov Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že predmetom sťažnosti proti

rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (§ 71 až 73 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. v znení ) môže byť také

uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky na svojej ustanovujúcej schôdzi

overila (neoverila) mandát poslanca získaný vo voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky. Ak sa preto poslanec Národnej rady Slovenskej republiky domnieva, že bol

platne zvolený, a napriek tomu takto nadobudnutý mandát Národná rada Slovenskej

republiky neoverila, môže podať ústavnému súdu sťažnosť proti neovereniu svojho

mandátu.

Pokiaľ ide o sťažnosť proti overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky, opodstatnený dôvod na jej podanie ústavnému súdu môže nastať vtedy, ak bol

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky overený, ale iný poslanec Národnej

rady Slovenskej republiky sa domnieva, že tento poslanec nebol platne zvolený, a preto k

overeniu jeho mandátu ani nemalo dôjsť. V takomto prípade každý ďalší poslanec Národnej

rady Slovenskej republiky môže podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť

proti overeniu mandátu toho poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom sa

domnieva, že nebol platne zvolený.

Predmetom sťažnosti proti overeniu alebo neovereniu mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky pred Ústavným súdom Slovenskej republiky však nemôže byť (z

dôvodov uvedených vyššie) taký mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorý nadobudol inak, než na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky. Je tomu tak z toho dôvodu, že vo voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky takýto kandidát nezískal počet hlasov postačujúci na získanie mandátu poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky (Nezískal osvedčenie o zvolení ako kandidát zvolený

za poslanca podľa o voľbách do SNR v znení neskorších

predpisov), ale sa stal len náhradníkom. Ustanovenie § 43 ods. 7 citovaného zákona o

voľbách do SNR uvádza, že: "Kandidáti, ktorí nedostali mandát ani v prvom, ani v druhom

skrutíniu, sa stávajú náhradníkmi".

Ustanovenie o voľbách do Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov označené ako "Nastupovanie náhradníkov" preto upravuje

osobitný postup, ktorým takíto náhradníci získavajú mandáty poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, a to inak ako na základe volieb.

Jeho základom je uprázdnenie doterajšieho mandátu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky, a to buď pred ukončením ustanovujúcej schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky (§ 48 ods. 1), alebo v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky (§ 48 ods. 2). V súlade s ustanovením §48 ods.

7 zákona o voľbách do Slovenskej národnej rady "Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda

Národnej rady Slovenskej republiky do 15 dní po dni, v ktorom mandát poslanca zanikol..."

a "Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom, že sa stal poslancom a od ktorého dňa".

Citovaný zákon upravuje osobitne postavenie poslanca, ktorý svoj mandát získal na

základe výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a poslanca, ktorý na

základe výsledkov volieb do Národnej rady získal iba postavenie náhradníka. K overovaniu

mandátov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky však dochádza len u tých z nich,

ktorí získali svoj mandát na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky, avšak nie aj u tých z nich, ktorí svoj mandát získali inak, a to v dôsledku

uprázdnenia mandátu iného poslanca Národnej rady.

III.

Vychádzajúc z uvedených podmienok konania ústavného súdu o sťažnosti proti

overeniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa preto ústavný súd

oboznámil s priloženým uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo

4. decembra 1996 a dospel k názoru, že ho nemožno považovať za "rozhodnutie o overení...

mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky" ( Slovenskej

republiky), resp. "uznesenie o overení mandátu poslanca Národnej rady" (§ 72 ods. 1

v znení ).

Uvedeným uznesením Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a

imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na

uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky sa berie na vedomie:

"1. že podľa sa poslanec

vzdal funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zaniká

4. decembra 1996,

2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky nastupuje

podľa o voľbách do Slovenskej

národnej rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia za demokratické Slovensko pán

vo volebnom kraji západoslovenskom,

3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o

uprázdnení mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky.".

Dôvody, pre ktoré uvedené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nemožno

považovať za uznesenie o overení mandátu poslanca , sú nasledovné:

1. v zmysle o rokovacom

poriadku Slovenskej národnej rady overeniu platnosti voľby poslanca (overeniu mandátu

poslanca) Národnou radou Slovenskej republiky predchádza "návrh Mandátového a

imunitného výboru". V uvedenom prípade Mandátový a imunitný výbor Národnej rady

Slovenskej republiky neoveroval platnosť voľby poslanca , keďže tento vo

voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky nezískal mandát poslanca Národnej rady a

stal sa len náhradníkom. Z uvedeného dôvodu uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky č. 482 pod ustanovením svojho bodu 3 len berie na vedomie: "správu

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o uprázdnení

mandátu a nastúpení náhradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky";

2. poslanec svoj mandát nadobudol iným spôsobom, a to v dôsledku

uprázdnenia mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky .

Mandát získaný inak, ako na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej

republiky však v zmysle citovanej platnej právnej úpravy nepodlieha overovaniu Národnej

rady Slovenskej republiky a nemôže byť ani predmetom konania o sťažnosti o overení

mandátu poslanca Národnej rady pred Ústavným súdom Slovenskej republiky;

3. uznesenie č. 482 zo 4. decembra 1996 neprijala Národná rada Slovenskej

republiky na svojej ustanovujúcej schôdzi a ani v súlade s §8 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady č. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení

neskorších predpisov.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 482 zo 4. decembra 1996

priložené k sťažnosti nemožno preto ani obsahom a ani formou

považovať za rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky o overení mandátu poslanca

podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že sťažnosť poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky proti overeniu mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky nespĺňa náležitosti požadované § 72 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. v znení Preto

ju po jej predbežnom prerokovaní podľa §25 ods. 2 citovaného zákona odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 1997