Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/96

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na verejnom zasadnutí dňa 29. mája

1997 prerokoval návrh Krajského súdu v Banskej Bystrici, zastúpeného JUDr. Janou

Prístavkovou, predsedníčkou senátu, na vyslovenie nesúladu § 7 ods. 7 vládneho

nariadenia č. z 8. novembra 1949, ktorým sa vykonáva Poštový zákon

č. s v znení

neskorších predpisov a a takto

r o z h o d o l :

Návrhu sa n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici doručil dňa 27. mája 1996 na Ústavný súd

Slovenskej republiky návrh na začatie konania o nesúlade ustanovenia § 7 ods. 7

vládneho nariadenia č. , ktorým sa vykonáva Poštový

Zb. s ustanovením a

Slovenskej republiky (ďalej len "ústavy") podľa ) a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len "zákon

č. ) v platnom znení. Žiadal vydať nález ústavného súdu v tomto znení:

"Ustanovenie vykonávacieho vládneho nariadenia č. nie je

v súlade s ustanovením a

Slovenskej republiky", k čomu ho viedli tieto dôvody:

"Vláda Československej republiky vydala podľa § 15 zákona zo dňa

17. novembra 1946, č. 222 Sb. o pošte, vládne nariadenie č. 240, zo dňa 8. novembra

1949, ktorým sa vykonáva Poštový zákon. Z ust. § 7 tohoto vládneho nariadenia

vyplýva rozsah zodpovednosti podniku za škodu. Iné náhrady škody ako uvedené

v tomto ustanovení, podnik neposkytuje.

Vyhláškou Federálneho ministerstva dopravy a spojov č. o

právach a povinnostiach pošty a jej používateľov (Poštový poriadok), v znení vyhl. č.

, bola upravená doprava zásielok tak, že v ustanovení

charakterizoval príslušný rezort aj včasnosť dopravy. Vyhlášky boli vydané na

základe , o pošte a vládneho nariadenia č.

Kategória "škody" podľa ust. Obč. zákonníka (úplné znenie

Zb., v znení zák. č. 264/92 Zb. a zák. č. 278/93 Z.z.) je vyjadrená ako ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, teda peniazmi.

Zodpovednosť za škodu podľa Poštového poriadku, za oneskorené doručenie

poštovej poukážky nie je výslovne upravená ani v ust. vyhl. č. , ani

v ust. § 63 uvedeného predpisu.

Osobitnou úpravou je právna úprava uvedená v ust. a nasl. - zmluva

o preprave. Ide o úpravu základnú. Podrobnejšiu úpravu obsahujú prepravné

poriadky.

V zmysle ust. , dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou

starostlivosťou a v určenej lehote. Určenie lehôt je vecou dohody zmluvných strán,

alebo ich upravujú prepravné poriadky, ktoré bližšie upravujú aj prípady

zodpovednosti dopravcu za škodu. Nemôžu však zužovať liberačné dôvody,

existencia ktorých zbavuje dopravcu zodpovednosti za škodu.

V ustanovení je upravená zodpovednosť za iné škody

z nákladnej prepravy, ako sú škody na prepravovanej zásielke. Dopravca zodpovedá

za ne vtedy, ak boli spôsobné prekročením dodacej lehoty, podmienky a rozsah

náhrady určujú prepravné poriadky.

Poštový poriadok v ust. (vyhl. ), charakterizoval ako

včasnú dopravu zásielky tuzemského styku, ktorá spĺňa zasielacie podmienky, pri

poštovej poukážke druhý deň po dni podania.

Ak ust. vykonávacieho vládneho nariadenia č.

vylučuje zodpovednosť za škodu spôsobenú oneskoreným dodaním zásielky, potom

je v rozpore s ust. .

Z obsahu SR vyplýva, že všetci účastníci sú si v konaní

podľa ods. 2 rovní.

Ak by neexistovala zodpovednosť za škodu (v zmysle ust. § 7 ods. 7 vládneho

nariadenia č. ) v podmienkach trhového hospodárstva u Slovenskej

pošty, ktorá je podnikateľským subjektom, alebo by sa obmedzila iba na tam uvedené

dôvody, nebola by zachovaná rovnosť účastníkov pred súdom. Úľavy zo

zodpovednosti v takom rozsahu, ako poskytovalo vládne

nie sú v dnešných podmienkach právne opodstatnené a sú v rozpore s obsahom čl. 47

ods. 3 aj ust. Obč. zák."

Ďalším písomným podaním z 1. júla 1996 Krajský súd v Banskej Bystrici

zmenil petit návrhu v tom zmysle, "aby ustanovenie § 7 ods. 7 vykonávacieho

vládneho nariadenia č. bolo vyhlásené za neplatné s ohľadom na

dôvody uvedené v pôvodnom návrhu, podľa ktorých je ustanovenie § 7 ods. 7

vykonávacieho vládneho nariadenia č. v rozpore s Slovenskej

republiky v zmysle , preto je neplatné."

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") na

neverejnom zasadnutí 19. júna 1996 predbežne prerokovalo návrh Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 21. mája 1996 podľa

v platnom znení a keďže návrh spĺňal zákonné podmienky (§ 20 a § 37 ods. 2

citovaného zákona) a podal ho oprávnený subjekt ( ),

uznesením ho prijalo na ďalšie konanie.

Plénum ústavného súdu na neverejnom zasadnutí 30. januára 1997 prerokovalo

návrh na zmenu petitu návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 1996 a

rozhodlo uznesením, že zmenu petitu nepripúšťa.

V pôvodnom návrhu Krajský súd v Banskej Bystrici uvádza, že uznesením zo

6. októbra 1995 pod sp. zn. prerušil konanie o náhradu škody

(navrhovateľ proti odporcovi Slovenská pošta, š. p., Banská

Bystrica o zaplatenie 21 000 Sk) podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho

poriadku do rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade podzákonnej normy so zákonom.

Predmetom konania pred všeobecným súdom je náhrada škody, ktorú podľa

tvrdenia navrhovateľa mu spôsobil odporca oneskoreným doručením poštovej

zásielky. Prvostupňový súd návrhu vyhovel. Odporca proti rozsudku z 10. júla 1995

sp. zn. sa odvolal a krajský súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b)

prerušil. Prvostupňový súd žalobe vyhovel s

poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy a

spojov č. o právach a povinnostiach pošty a jej používateľov a na

. S otázkou možnej aplikácie ust. vládneho

nariadenia č. sa vysporiadal tak, že neskoršie právne predpisy vydané

na základe splnomocnenia obsiahnutého v otázku

náhrady škody riešia inak, ako uvedené vládne nariadenie.

II.

Ústavný súd Slovenskej republiky požiadal písomne vládu Slovenskej

republiky a Slovenskú poštu, š. p., Banská Bystrica o písomné vyjadrenie k návrhu

Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Slovenská pošta, š. p., Banská Bystrica vo svojom vyjadrení vyslovila

nesúhlas s názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že ustanovenie § 7 ods. 7

vládneho nariadenia č. nie je v súlade s Občianskeho

zákonníka. V stanovisku uvádza, že "poukázanie peňazí prostredníctvom poštovej

poukážky nie je zmluvou o preprave nákladu, keďže poštová poukážka je len príkaz

udelený na pošte na predpísanom tlačive, aby vyplatila určitému adresátovi určitú

sumu peňazí, ktorú odosielateľ zároveň pri podaní na pošte zloží. To znamená, že

podacia pošta prijme od odosielateľa poštovú poukážku s peniazmi. Peniaze ponechá

vo vlastnej pokladni a spolu s ostatnými prijatými hotovosťami ich odvedie na účet

prevodových operácií. Poštovú poukážku vypraví poštovým kurzom ku dodávacej

pošte. Dodávacia pošta na základe poštovej poukážky vyplatí z vlastných finančných

prostriedkov adresátovi poukázanú sumu".

Pokiaľ ide o námietku nesúladu § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č. 240/1949

Zb. s v stanovisku uvádza, že nejde o nesúlad. "Skutočnosť, že

hmotnoprávny predpis ustanovuje určité podmienky zodpovednosti za škodu

nepovažuje za narušenie zásady rovnosti účastníkov v uplatnení tohto práva pred

súdom."

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda SR") doručila písomné

stanovisko 24. septembra 1996 pod sp. zn. , ktoré je zhodné so

stanoviskom Slovenskej pošty, š. p., Banská Bystrica a naviac uvádza:

"Pošta vo všeobecnosti zodpovedá za škodu vzniknutú na prepravovanej veci

(zásielke), avšak jej zodpovednosť na rozdiel od všeobecnej a základnej úpravy

vydaným na základe Tento zákon, ani SR,

neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by usmerňovali alebo obmedzovali rozhodnutie

vlády o právnej úprave zodpovednosti pošty za veci dopravované poštou...

Poštový poriadok v § 4 ods. 8 vymedzuje pojem včasnej dopravy jednotlivých

druhov zásielok, vrátane poštovej poukážky, ale zodpovednosť pošty za oneskorené

doručenie poštovej poukážy neupravuje. Zodpovedá len za splatené, resp. odovzdané

peniaze. Výpočet prípadov zodpovednosti pošty v určenom rozsahu je taxatívny.

Možno povedať, že prípady zodpovednosti pošty a náhrad podľa § 7 ods. 1 až 3 a

ods. 5 a 6 vládneho nariadenia č. vo všeobecnosti korešpondujú

s občianskoprávnou úpravou a 770 ods. 1 . Otázku

náhrady škody v prípade oneskoreného doručenia peňazí na základe poštovej

poukážky však neupravuje a neupravujú ju ani citované osobitné

predpisy, a to ani prepravný poštový poriadok, na ktorý sa odkazuje v § 770 ods. 2

. Túto skutočnosť, ktorá je osobitnou - od všeobecnej úpravy

odchýlnou úpravou - nemožno hodnotiť ako rozpor osobitného predpisu (§ 7 ods. 7

vládneho nariadenia č. ) so všeobecným predpisom (

) ...". Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o porušení princípu

rovnosti zakotveného v článku 47 ods. 3 ... Ide o rovnosť subjektov v

procesnoprávnych vzťahoch.“

K návrhu Krajského súdu v Banskej Bystrici sa 1. júla 1996 písomne vyjadrila

aj JUDr. Magda Jaňovková, splnomocnená zástupkyňa vedľajšieho účastníka konania

. Stotožnila sa s dôvodmi návrhu.

Podľa , ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis odporuje zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania

pred ústavným súdom. Toto oprávnenie Krajský súd v Banskej Bystrici využil.

Svojím návrhom žiadal ústavný súd o vydanie nálezu o nesúlade podzákonného

právneho predpisu jednak so zákonom a jednak aj s .

III.

Ústavný súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov konania, spisom

Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a vyžiadal si od Slovenskej

pošty, š. p., Banská Bystrica platné akty Svetovej poštovej únie, medzi inými aj

Svetový poštový dohovor a Dojednanie o poštových poukážkach a poštových

cenných bonoch dohodnutých 3. októbra 1995 v Ottave, dohovormi z 10. júla 1964

vo Viedni a z 2. decembra 1989 vo Washingtone, ku ktorým pristúpila aj bývalá

Československá socialistická republika, resp. Československá federatívna republika a

ktoré prevzala do svojho právneho poriadku Slovenská republika a v Soule zo 14.

septembra 1994.

Z obsahu spisu Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ústavný

súd zistil, že si dňa 21. apríla 1993 vypožičal od

22 000 Sk. Podľa uzavretej písomnej zmluvy dlžník sa zaviazal veriteľovi túto sumu

vrátiť do 27. apríla 1993. Hneď na druhý deň, t. j. 22. apríla 1993 podal dlžník na

pošte v Prievidzi spolu s poštovou poukážkou na adresu , manželky

veriteľa, sumu 22 000 Sk. Peniaze pošta doručila adresátovi až na základe reklamácie

21. mája 1993, teda 21 dní po zmluvne dojednanom termíne vrátenia pôžičky. A

keďže v zmluve dohodli penále 1 000 Sk za každý deň z omeškania vrátenia

pôžičky, za 21 dní musel dlžník veriteľovi zaplatiť 21 000 Sk. Náhradu vzniknutej

škody dlžník si uplatnil voči Slovenskej pošte, š. p., Banská Bystrica na Okresnom

súde v Banskej Bystrici. Návrhu súd vyhovel.

Pri analýze tejto problematiky ústavný súd vychádzal najmä z nasledovných

skutočností:

- že štát má výhradné právo dopravovať otvorené alebo uzavreté písomnosti

obsahujúce aktuálne oznámenia určitým adresátom bez ohľadu na spôsob, akým sú

tieto písomnosti vybavené, čo vyplýva z ustanovenia §1 a 2 Poštového zákona,

- že podľa § 15 Poštového zákona je vláda splnomocnená nariadením upraviť

zodpovednosť pošty za veci doručované poštou,

- že vláda túto zodpovednosť upravila v ustanovení § 7 vládneho nariadenia

č. , ktorým sa vykonáva Poštový zákon.

Podľa Poštového zákona i Poštového poriadku pošta má právo obstarávať

rôzne služby. Mimo dopravy písomností, listov, listín, tlačív, novinových zásielok a

ďalších vecí, dopravuje aj poštové poukážky. Pre tieto rôzne služby má aj rôznu

úpravu zodpovednosti za doručenie poštovej zásielky. Vyhláška Federálneho

ministerstva dopravy a spojov č. o právach a povinnostiach pošty a jej

používateľov, na ktorú sa odvoláva navrhovateľ, bola zrušená zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky o cestnej doprave č. ().

Ustanovením "vláda sa zmocňuje, aby

nariadením upravila zodpovednosť pošty za veci poštou dopravované, ako i ostatné

podrobnosti o veciach upravených týmto zákonom". Vláda v ustanovení § 7 vládneho

nariadenia č. , ktorým sa vykonáva Poštový zákon, upravila

zodpovednosť pošty takto:

1. U doporučenej zásielky zodpovedá podnik za stratu; výšku náhrady stanoví

podnik po schválení ministerstvom pôšt všeobecne jednotnou čiastkou bez ohľadu na

hodnotu zásielky.

2. U cenného listu a u balíka zodpovedá podnik za stratu, úbytok a poškodenie.

Nahradzuje všeobecnú (trhovú) cenu, ktorú mala zásielka v mieste a v dobe podania,

s istým obmedzením ...

3. U cenných listov a u balíkov zodpovedá podnik v rozsahu stanovenom

v odseku 2 taktiež za škodu vzniknutú oneskorením v doprave, ktorou sa zásielka

skazila alebo svoju cenu trvale úplne alebo čiastočne stratila.

4. U poštovej poukážky zodpovedá podnik za vplatené peniaze.

5. U poštovej zásielky na dobierku zodpovedá podnik rovnako ako u zásielky

tohto druhu bez dobierky.

6. U poštovej výberky podanej doporučene zodpovedá podnik za stratu ako za

doporučenú zásielku. Za vybranú pohľadávku zodpovedá podnik ako za peniaze u

poštovej poukážky.

7. Iné než v predchádzajúcich odsekoch uvedené náhrady škody podnik

neposkytuje.

IV.

Ústavný súd po vykonanom dokazovaní a po skutkovom a právnom

vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k týmto právnym záverom:

Tvrdenie navrhovateľa, že ustanovenie § 7 ods. 7 vládneho nariadenia

č. je v nesúlade s nie je možné akceptovať. Podľa

všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi a inými štátnymi

orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní. Otázku rovnosti účastníkov treba

chápať v procesnoprávnom význame, teda že účastníci v konaní pred všeobecným

súdom majú rovnaké procesné postavenie a majú rovnaké možnosti uplatniť svoje

práva. Zásada rovnosti deklarovaná v sa premieta do ustanovenia

a ďalších . Účastníci majú v občianskom súdnom

konaní rovnaké postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na

uplatnenie ich práv. Majú napríklad právo konať pred súdom vo svojej materčine,

právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, nazerať do súdneho spisu

a robiť si z neho výpisy a opisy ( ), prednášať a

doplňovať svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, atď.

(, , a ). Zásada rovnosti je jedna

z hlavných právnych záruk spravodlivej súdnej ochrany subjektívnych práv, ktoré

zabezpečujú rovnaké možnosti na uplatnenie ich hmotnoprávnych a procesných práv

(, 25 a 37 Listiny základných práv a slobôd, a

Slovenskej republiky). Touto zásadou sa teda spravujú vzťahy účastníkov v konaní,

v ktorom uplatňujú ústavné právo na súdnu, ale aj inú právnu ochranu. Ide teda

výlučne o rovnosť účastníkov v procesnoprávnych vzťahoch, či už v súdnom,

správnom, rozhodcovskom konaní a podobne. Vylúčiť a obmedziť zodpovednosť

pošty za prípadnú škodu spôsobenú pri preprave poštových poukážok alebo pri

vykonávaní peňažnej operácie nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti v

konaní pred všeobecným súdom.

Preprava zásielok poštou je špeciálne a komplexne upravená zákonom o pošte

a v ďalšom všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý ho vykonáva - vládnym

nariadením č. Základná úprava prepravy vecí je obsiahnutá v až

772 . Pritom preprava, vzhľadom na rozmanitosť a

mnohotvárnosť prepravných služieb, sa delí na osobnú a nákladnú dopravu a podľa

prostriedkov používaných na prepravu sa delí na železničnú, leteckú, vodnú, atď.

Podľa toho, aj keď základná úprava je v zásade spoločná pre všetky formy dopravy,

pre svoje odlišné, špecifické podmienky, v ktorých pôsobia (na cestách, vo vzduchu,

na vode, atď.), podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné

predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. Prepravné poriadky sú v postavení

k ako „lex specialis“. Aj preprava zásielok vykonávaná

poštou je upravená špeciálnym právnym predpisom „lex specialis“. Ustanovenie §

770 ods. 2 pôsobí vo vzťahu k Poštovému zákonu ako

všeobecná úprava „lex generalis“. Nesúlad § 7 ods. 7 vládneho nariadenia č.

a v takomto prípade neprichádza v

úvahu.

Citované vládne nariadenie osobitne upravuje prepravovanie a doručovanie

poštových zásielok, medzi ktoré patrí aj poštová poukážka. Neupravuje prepravu

peňazí. Pošta peniaze, ktoré zloží odosielateľ na podacej pošte pre adresáta, spolu

s poštovou poukážkou, neprepravuje. Prepravuje len poštovú poukážku. Poštový

poriadok doručovanie peňazí upravuje tak, že zložené peniaze na pošte (tie isté) pošta

neprepravuje, ani nedoručuje adresátovi, ale len na základe poštovej poukážky

vyplatí mu zložený obnos, ale z vlastných finančných prostriedkov. Ide vlastne o

finančnú operáciu, ktorá sa bežne uplatňuje v peňažných ústavoch. Dokonca zložený

obnos sa nemusí doručiť do vlastných rúk adresáta, ale napr. aj na jeho bankový účet.

Vecnému posúdeniu súladu (nesúladu) § 7 ods. 7 vládneho nariadenia

č. s musí predchádzať výklad

termínu „nákladná preprava“ z citovaného ustanovenia .

Ústavný súd je toho názoru, že dopravu zásielok poštou nemožno považovať za

nákladnú prepravu v zmysle .

vo svojej dvanástej hlave, označenej ako Zmluvy o

preprave, upravuje zmluvu o preprave osôb (§ 760 - 764) a zmluvu o preprave

nákladu (§ 765 - 773). Zákonná úprava týchto zmlúv, a to vrátane zodpovednosti

dopravcov, je však len zlomkovitá - fragmentárna, podrobnosti upravujú tzv.

prepravné poriadky (dôvodová správa k ). Hoci sa

ustanovenia o zmluvách o preprave používajú na všetky

druhy prepráv osôb a nákladu, platí to len vtedy, ak preprava určitých nákladov

„poštových zásielok“ nie je upravená osobitným zákonom a jeho vykonávacími

predpismi. V tomto smere neruší a ani nemení Poštový zákon a

citované vládne nariadenie. Z toho, že iní prepravcovia (mimo pošty) zodpovedajú za

škodu podľa , nie je možné vyvodiť právny

záver, že ustanovenie § 7 ods. 7 citovaného vládneho nariadenia je v nesúlade s §

770 ods. 2 .

O zodpovednosti pošty za škody spôsobené v súvislosti s prepravovanými

poštovými poukážkami je možné uviesť, že v tejto oblasti neexistuje zákonný, t. j.

zákonom upravený režim jej zodpovednosti, ako v prípade nákladnej prepravy,

upravenej . Je tomu tak z toho dôvodu, že ani Poštový

zákon, ani iný všeobecne záväzný právny predpis upravujúci činnosť pošty,

neupravuje otázku zodpovednosti pošty za škody spôsobené v spojitosti s

prepravovanými poštovými poukážkami. Ustanovenie § 15 Poštového zákona však

splnomocňuje vládu, aby upravila takúto zodpovednosť. Právna úprava

zodpovednosti pošty za škody spôsobené na prepravovaných poštových zásielkach je

v súčasnosti obsiahnutá vo vládnom nariadení č. , ktorým sa vykonáva

Poštový zákon. ani nemení, ani neruší vládne nariadenie č.

, z čoho vyplýva, že existujú súbežne vedľa seba. Ide o:

1. zákonný režim zodpovednosti za prepravu nákladov, predstavovaný

príslušnými ustanoveniami a spresnený prepravnými

poriadkami ( ) a

2. právny režim zodpovednosti pošty za škodu spôsobenú na prepravovaných

poštových zásielkach, upravený vládnym nariadením č.

Zákonodarca zveril právnu úpravu zodpovednosti pošty za prepravované

poštové zásielky tzv. sekundárnej normotvorbe vlády (v súčasnom období úprava

podľa ) a nie priamo zákonodarnému orgánu vo forme zákona.

Namietanie nesúladu ustanovenia vládneho nariadenia č.

s ustanovením by však predpokladalo, že popri

právnej úprave zodpovednosti pošty za škody spôsobené na prepravovaných

poštových zásielkach, ktoré upravuje vládne , existuje

zákonný režim tejto zodpovednosti upravený . Zákonodarca

má oprávnenie, aby zákonom upravil takú matériu, ktorá je prejavom jeho predošlej

vôle (§ 15 Poštového zákona). Ustanovenie § 15 citovaného zákona by sa malo zrušiť

a nahradiť takým ustanovením, ktoré otvorí možnosť úpravy zodpovednosti pošty.

Keď prepravu poštových zásielok a zodpovednosť pošty nemožno podradiť pod

termín „nákladná preprava“ a „zákonná zodpovednosť dopravcu“, tak ani

ustanovenie vládneho nariadenia č. nie je v nesúlade s

ods. 2 . Dodaciu lehotu citované vládne nariadenie

neustanovuje ani pri „poštovej poukážke“, ani pre doručenie peňazí. Táto úprava je

kompatibilná s čl. 34 a 35 Svetového poštového dohovoru a s Dohodou o poštových

poukážkach podpísanou v Soule 14. septembra 1994 (čl. 9 ods. 1, 2 písm. a)). Podľa

nich poštové správy zodpovedajú za zložené čiastky až do chvíle, kedy boli

poukážky riadne vyplatené.

Podľa za iné škody z nákladnej prepravy

zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; podmienky

a rozsah náhrady určujú prepravné poriadky. Pojem iná škoda znamená škodu, ktorá

nevznikla na prepravovanej zásielke, ale zároveň je to škoda nad tento rámec, napr.

majetkové sankcie za nesplnený záväzok dodávateľa, ktorý väzí v prekročení

dodacej lehoty alebo ušlý majetkový prospech, ktorý týmto stratil, atď..

Záverom možno doterajšie uzavrieť do nasledovných právnych záverov:

1. Právne problémy vzniklé v spojitosti s doručovaním poštových poukážok a

prostredníctvom nich peňazí adresátovi, treba v zásade riešiť ustanoveniami

Poštového zákona a citovaného vládneho nariadenia ako „lex specialis“ vo vzťahu

k . Nejde teda o protiprávny stav, pretože

citovaného vládneho nariadenia bol vydaný na základe § 15 Poštového zákona. Tieto

dva právne predpisy sú nepochybne v súlade, keďže § 15 Poštového zákona

splnomocňuje vládu svojím nariadením upraviť zodpovednosť pošty za dopravované

veci.

2. Rovnako ústavný súd vyslovuje právny záver, že ustanovenie § 7 ods. 7

vládneho nariadenia č. nie je v rozpore s

Slovenskej republiky, podľa ktorého všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi, inými

štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy rovní. Článok 47 ods. 3 sa

totiž vzťahuje na procesnoprávnu stránku veci; nie je hmotnoprávnym ustanovením o

náhradu škody. Citovaný článok zabezpečuje rovnosť účastníkov v konaní pred

súdom alebo inými orgánmi v procesnoprávnych vzťahoch.

3. Ústavný súd je toho právneho názoru, že je treba rozlišovať medzi

prepravou (dopravou) nákladu, ktorú upravuje a poštovou

zásielkou v zmysle zákona o pošte a citovaného vládneho nariadenia a na tom

základe aj rozdielne posudzovať zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla oneskorenou

dopravou veci alebo poštovej zásielky. Nie je možné stotožňovať dopravu nákladu so

zasielaním peňazí prostredníctvom pošty na základe poštovej poukážky. Keďže

peniaze sa poštou neprepravujú ako náklad, ale k adresátovi sa dostávajú finančnou

operáciou, aká sa vykonáva v peňažných ústavoch. Poštovou poukážkou odosielateľ

dáva pošte vlastne príkaz, aby ním poukázaná peňažná suma bola vyplatená

adresátovi alebo aby bola pripísaná na jeho účet v peňažnom ústave, pričom poštovú

poukážku možno definovať ako platobný a zúčtovací prostriedok hotovostného i

bezhotovostného styku. Pošta vypláca finančné prostriedky adresátovi do výšky

vplatenej sumy. Nevypláca však bankovky a mince tých istých nominálnych hodnôt a

série, ktoré boli podané na podacej pošte, lebo tieto sa neprepravujú.

4. Nie je možné dávať rovnítko medzi zodpovednosťou za škodu spôsobenú

prekročením dodacej lehoty pri doprave nákladu, na čo je možné aplikovať § 770

ods. 2 a doručením poštovej poukážky, teda len dokladu,

ktorý oprávňuje adresáta na prevzatie peňazí na pošte, resp. na základe ktorej sa

adresátovi pripisuje jemu poukázaná suma peňazí na jeho účet v banke. Pri poštových

poukážkach nie je stanovená lehota na doručenie poštovej poukážky, rovnako nie je

ustanovená lehota na doručenie peňazí. Peniaze sa totiž vyplácajú po predložení

poštovej poukážky a pošta zodpovedá len za vyplatenie peňazí (§ 7 ods. 4 vládneho

nariadenia č. ). Za iné škody pošta nezodpovedá ( citovaného

vládneho nariadenia). Zodpovednosť pošty je určená len pri určených zásielkach a za

určitých podmienok. Poštová poukážka medzi týmito zásielkami nie je uvedená. To

však nie je v rozpore s ustanovením

5. Pošta okrem doručovania poštových poukážok zaobstaráva doručovanie

rôznych iných zásielok a vykonáva služby, pre ktoré má aj rôznu úpravu

zodpovednosti za ich doručenie. Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy a

spojov č. o právach a povinnostiach pošty a jej používateľov, na ktorú sa

odvoláva navrhovateľ, bola zrušená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o

cestnej doprave č. (). Preto ústavný súd pri rozhodovaní

nebral na ňu zreteľ.

Ústavný súd na základe komparatistiky citovaných právnych predpisov dospel

k právnemu výroku, že návrh navrhovateľa nemá právne opodstatnenie, a preto mu

nemožno vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Uznesenie vyhlásené v Košiciach 5. júna 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Milan Č i č

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej

republiky