Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 40/98
PDF · 61.43 KB
No categories available
I. ÚS 40/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 26. mája 1998 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
bytom , vo veci porušenia základného práva
podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky nevyplatením nedoplatkov k jeho
invalidnému dôchodku v období rokov 1983 až 1987 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
29. septembra 1996 doručené opätovné podanie , bytom
(ďalej len „navrhovateľ“), označené ako: „Žaloba
č. 270 620 753“. Z jeho obsahu vyplynulo, že navrhovateľ ním žaloval „zákon
komunistického režimu v zmysle § 62 ods. 1 z. č. 121/76 Zb., ktorý ma ukrátil
o nedoplatok za štyri roky šetrenia môjho invalidného dôchodku. Mám za to, keď
tento zákon mi uhradil doplatok dozadu za tri roky 3 492 Kčs, tak doplatok za štyri
roky sa domáham podľa našich zákonov. A to podľa Ústavy Slovenskej republiky čl.
46 - čl. 127 - čl. 130 ods. 3 a zákona o reštitúcii“.
Z posúdenia samotného podania navrhovateľa, ako aj písomných dokladov,
zaslaných ústavnému súdu už skôr pre potreby iných konaní v tej istej veci
(Rvp 247/96, II. ÚS 27/96), vyplynulo, že tento požiadal, aby ústavný súd rozhodol
o jeho požiadavke na vyplatenie nedoplatkov k invalidnému dôchodku od 27. apríla
1983 do 5. marca 1987, a to tak v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127, ako aj
v konaní o podnete podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“).
II.
V konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je ústavný súd oprávnený
rozhodovať o tom, či právoplatným rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy,
miestneho orgánu štátnej správy alebo orgánu územnej samosprávy nedošlo
k porušeniu základného práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby. Ak
takéto porušenie ústavný súd zistí, je oprávnený ich rozhodnutia zrušiť. Na takéto
konanie je však ústavný súd oprávnený len vtedy, ak ústavná sťažnosť po jej
predbežnom prerokovaní nebola odmietnutá pre niektorý z dôvodov uvedených v §
25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení zákona č. 293/1995 Z. z.
Ústavný súd preto preskúmal ústavnú sťažnosť navrhovateľa z hľadiska
splnenia jej zákonom predpísaných náležitostí, ako aj podmienok konania o nej a po
jej predbežnom prerokovaní (a z priloženého spisu ústavného súdu vo veci vedenej
pod sp. zn. II. ÚS 27/96) zistil, že je obsahovo a vecne totožná so sťažnosťou rovnako
„žalujúcou zákon komunistického režimu“, s ktorou sa sťažovateľ obrátil na ústavný
súd 24. júna 1996. Táto však bola uznesením ústavného súdu 3. júla 1996 odmietnutá
pre nepríslušnosť ústavného súdu, nakoľko: „Súdnu ochranu ústavného práva na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu poskytujú
v súlade s čl. 142 ústavy všeobecné súdy. Podmienky tejto súdnej ochrany upravuje
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ako aj citovaný zákon“.
Podľa právneho názoru ústavného súdu však neskoršiu ústavnú sťažnosť
(návrh) nemožno považovať za opodstatnenú, pokiaľ obsahuje len tie právne alebo
faktické skutočnosti, ktoré ústavný súd už predtým viedli k jej odmietnutiu pre
niektorý z dôvodov uvedených v § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 293/1995 Z. z. (podobne ústavný súd rozhodol vo veci I. ÚS 44/97, I. ÚS
20/98).
Nakoľko v prípade podania z 29. septembra 1996 išlo
o ústavnú sťažnosť obsahovo a vecne totožnú s jeho predošlou sťažnosťou, ktorú
ústavný súd už predtým odmietol z procesných dôvodov, táto bola podľa § 25 ods. 2
citovaného zákona odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 26. mája 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu