Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 50/98
PDF · 103.6 KB
No categories available
I. ÚS 50/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 8. júla 1998 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ukrajinských štátnych
príslušníkov a , t. č. Pobytový utečenecký
tábor, o porušení ich základných práv
podľa čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl.
52 ods. 2 a 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj čl. 3 Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, čl. 3 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a)
a čl. 39 Dohovoru o právach dieťaťa označenými postupmi orgánov Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
o porušení ich základného práva na azyl podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutiami Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 5. júna
1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a SVS-MÚ-24/136-95 a rozhodnutiami ministra vnútra
Slovenskej republiky č. MV-206-97/00545 a MV-206-97/00547 z 10. októbra 1997
a takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť a namietajúcu
porušenie ich základných práv podľa čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3,
čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 52 ods. 2 a 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 3 Dohovoru o právnom postavení utečencov
z roku 1951, čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a) a čl. 39 Dohovoru o právach dieťaťa označenými
postupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Ústavnú sťažnosť a namietajúcu
porušenie ich základného práva na azyl podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutiami Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 5. júna
1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a SVS-MÚ-24/136-95, ako aj rozhodnutiami ministra
vnútra Slovenskej republiky č. MV-206-97/00545 a MV-206-97/00547 z 10. októbra
1997 o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júna
1998 doručené podanie ukrajinských štátnych príslušníkov
a , Pobytový utečenecký tábor,
s priloženými 15 prílohami (ďalej len „sťažovatelia“). Z jeho obsahu
vyplynulo, že sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti
podľa čl. 127 preskúmal nimi označené postupy orgánov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky od roku 1996 (Migračného úradu) a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a tiež rozhodnutia Migračného úradu Ministerstva vnútra
z 5. júna 1997 č. SVS-MÚ-24/135-95 a č. p. SVS-MÚ-24/136-95 (ktorými
sťažovateľovi a jeho rodinným príslušníkom nebolo priznané postavenie utečenca na
území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch), nakoľko týmito postupmi a rozhodnutiami
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa názoru
sťažovateľov došlo k porušeniu čl. 11, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 32, čl. 46 ods. 1 až 3, čl.
47 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 52 ods. 2, 3, čl. 53, čl. 125 písm. b) a e), čl. 130 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ďalej čl. 3 Dohovoru o právnom
postavení utečencov z roku 1951, čl. 3 a 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, čl. 2, čl. 19 ods. 1, čl. 37 písm. a), čl. 39 Dohovoru o právach
dieťaťa. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v
konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy rozhodol o zrušení: „a) spätných víz
v našich pasoch; b) druhého neodôvodneného azylového procesu (spolu s druhým
rozsudkom NS SR zo dňa 29. 4. 1998). Tiež žiadame, aby Ústavný súd SR svojím
rozhodnutím: vyslovil, že v našom azylovom konaní došlo k porušeniu základných
práv a slobôd zo strany pracovníkov MV; aby Ústavný súd SR zaviazal MV SR
rešpektovať rozsudok NS SR zo dňa 27. 11. 1996 a poskytnúť pre našu rodinu
útočisko na území SR; aby Ústavný súd SR (podľa čl. 46 (3) Ústavy SR a podľa
Zákona č. 58/1969 Zb. z.) rozhodol o zodpovednosti MV SR za škodu spôsobenú
nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnymi úradnými postupmi.
V súvislosti s tým, že náš prípad je unikátny a jediný na Slovensku a na
základe hrozby pracovníkov MV SR o našom vyhostení naspäť, presvedčivo
prosíme, aby Ústavný súd SR čo najskôr rozhodol v našej veci“.
II.
Podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky je ústavný súd oprávnený konať
o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú
porušenie základných práv alebo slobôd občanov, ku ktorému došlo právoplatnými
rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy, ak o ochrane
týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Zákonom predpísané náležitosti
ústavnej sťažnosti, ako aj podmienky konania ústavného súdu o nej sú upravené v §
20 ods. 1 a v § 49 až 58 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z. Ústavný súd každú ústavnú sťažnosť
predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 citovaného
zákona, pričom zisťuje, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa jeho § 25
ods. 2. Medzi zákonné dôvody odmietnutia ústavnej sťažnosti patrí jej zjavná
neopodstatnenosť, ako aj nepríslušnosť ústavného súdu na konanie o nej. Ústavný
súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a zisťoval, či sú
splnené zákonné podmienky konania o nej a tiež či neexistujú spomenuté zákonné
dôvody na jej odmietnutie.
1. Sťažovatelia namietali, že k porušeniu označených základných práv ako
podľa ústavy, tak aj podľa medzinárodných zmlúv o ľudských právach došlo jednak
postupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú, nakoľko k údajnému porušeniu základných práv sťažovateľov malo
dôjsť nie právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej
samosprávy, ale nesprávnymi konaniami (postupmi) orgánov výkonnej a súdnej moci
Slovenskej republiky. Hoci pred ústavným súdom je opodstatnené (a preto aj
dôvodné) namietať porušenie základných práv alebo slobôd aj konaniami alebo
opomenutiami štátnych orgánov v iných konaniach (odlišných od konania o ústavnej
sťažnosti), ústavnú sťažnosť možno považovať za dôvodnú, a preto aj opodstatnenú
len vtedy, ak ňou sťažovatelia namietali porušenie svojich základných práv alebo
slobôd výlučne právoplatnými rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej
samosprávy, nie ich úradným postupom. Z uvedeného dôvodu bola ústavná sťažnosť
sťažovateľov v tejto časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z., nakoľko v nej namietali
porušenie svojich základných práv postupmi orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak nie právoplatnými
rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy.
2. Sťažovatelia ďalej namietali porušenie svojho základného práva na azyl
podľa čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, ku ktorému malo dôjsť rozhodnutiami
Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-MÚ-24/135-95
a č. SVS-MÚ-24/136-95 z 5. júna 1997, ktorými im nebolo priznané postavenie
utečencov na území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a) zákona č. 283/1995 Z. z.
o utečencoch, ako aj rozhodnutiami ministra vnútra Slovenskej republiky z 10.
októbra 1997 (č. MV 206-97/00545 a MV 206-97/00547), ktorými bol zamietnutý
rozklad sťažovateľov proti týmto rozhodnutiam. Aj v tejto časti ústavný súd
preskúmal zákonom predpísané podmienky konania o ústavnej sťažnosti
sťažovateľov a rozhodol o jej odmietnutí z dôvodu svojej nepríslušnosti na
prerokovanie veci. Ako totiž jednoznačne vyplynulo zo spisového materiálu
doloženého samotnými sťažovateľmi, tak aj z vyžiadaného rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 1998 (5 Sž 129/97, 5 Sž 130/97), citované
rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky z 10. októbra 1997 o zamietnutí
rozkladu proti rozhodnutiam Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky z 5. júna 1997 sťažovatelia včas napadli žalobou na preskúmanie ich
zákonnosti v správnom súdnictve a Najvyšší súd Slovenskej republiky o ich žalobe v
konaní podľa § 247 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku aj rozhodol tak, že
ju svojím rozsudkom z 30. apríla 1998 zamietol.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preto ustálil, že v prípadoch tých
rozhodnutí správnych orgánov Slovenskej republiky, ktorými cudzincom nebolo
priznané postavenie utečencov na území Slovenskej republiky podľa § 8 písm. a)
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch je po
podanom rozklade proti takémuto rozhodnutiu (§ 15 ods. 1 zákona o utečencoch) na
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov Ministerstva vnútra príslušný
všeobecný súd v konaní v správnom súdnictve (Najvyšší súd), a nie ústavný súd
v konaní o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd už predtým uviedol, že: „Ak preto v
konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky došlo k preskúmaniu
rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, je právomoc Ústavného súdu
Slovenskej republiky v tejto veci definitívne vylúčená“ (I. ÚS 37/94) a tiež „Ak
zákon priznáva fyzickej osobe oprávnenie navrhnúť preskúmanie rozhodnutia orgánu
verejnej správy v správnom súdnictve, je vylúčená právomoc Ústavného súdu
Slovenskej republiky (I. ÚS 69/96). Nakoľko v danom prípade bol na preskúmanie
označeného rozhodnutia správneho orgánu príslušný všeobecný súd (Najvyšší súd
Slovenskej republiky) v správnom súdnictve (ktorý aj o ňom konal a rozhodol), a nie
ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti, bola sťažnosť sťažovateľov v tejto časti
odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení zákona č. 293/1995 Z.
z. pre jeho nepríslušnosť na prerokovanie veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 8. júla 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu