Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 35/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

31. mája 2000 predbežne prerokoval podnet arménskeho štátneho príslušníka K. G.

(po vyhostení t. č. na území Ukrajiny) vo veci porušenia jeho základných práv podľa

, , , 4 a 5, a 2,

Slovenskej republiky a čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nezákonným postupom a rozhodnutím orgánov cudzineckej

polície pri jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky 7. apríla 2000 a takto

r o z h o d o l :

Podnet K. G. o d m i e t a pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie

veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. apríla

2000 doručené podanie arménskeho štátneho príslušníka K. G. (po vyhostení t. č.

na území Ukrajiny - ďalej len „navrhovateľ“) a jeho manželky, arménskej štátnej

príslušníčky R. G. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom B., označené ako „Podnet

na začatie konania podľa pre porušenie

práva navrhovateľov na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1, 4,

5 a Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na právnu a súdnu ochranu a čl. 23 ods. 5,

, 2, a , Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“. Konanie o podnete navrhovateľky

a navrhovateľa pred ústavným súdom malo prebiehať za účasti Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky; Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T., Oddelenia

cudzineckej polície a pasovej služby D. Aj keď išlo o spoločný podnet navrhovateľov,

vzhľadom na skutočnosť, že namietali porušenie čiastočne odlišných základných práv,

ústavný súd ich spoločný podnet vyčlenil na dve samostatné konania, v rámci ktorých

sa osobitne zaoberal posúdením splnenia procesných podmienok nevyhnutných na ich

prijatie na konanie. Vo svojom podnete navrhovateľ tvrdil, že jeho vyhostenie

z územia Slovenskej republiky (ku ktorému došlo 7. apríla 2000 na základe

rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ, Odboru hraničnej a cudzineckej polície v T.

podľa

o pobyte cudzincov na území SR – č. p. KRP-227/HCP-24-2000) bolo nezákonné,

nakoľko neboli rešpektované (resp. boli nesprávne vyložené) viaceré zákonné

ustanovenia. Na podporu tohto svojho tvrdenia navrhovateľ o. i. uviedol: „Správny

orgán nesprávne vyhodnotil jeho postavenie ako neoprávnené zotrvávanie na území

SR“, ďalej že sa ocitol „bez možnosti použiť práva účastníka konania podľa zákona

o pobyte cudzincov i podľa “, resp. že

„nemohol použiť žiaden účinný prostriedok ochrany práva, či už na rodinný

a súkromný život alebo na súdnu a právnu ochranu“.

Podľa tvrdenia navrhovateľa v dôsledku takéhoto postupu orgánov cudzineckej

polície bol z územia Slovenskej republiky vyhostený inak ako zákonom stanoveným

postupom, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho viacerých základných práv. Z tohto

dôvodu požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho podnetu na začatie konania rozhodol,

že: „...odporca porušil jeho práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2,

, 4, 5 SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva na súdnu ochranu tým, že dňa 7. 4. 2000 bol

vyhostený spôsobom porušujúcim čl. 23 ods. 5, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 2

a , Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd“.

II.

Podľa (ďalej len „“) je

ústavný súd oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich práv (tak ako sú uvedené v druhej hlave ), pokiaľ

o ich ochrane nerozhoduje iný orgán. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu

ústavný súd skúma jeho predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ako aj existenciu dôvodov na jeho

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi tie podmienky konania,

splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu,

patrí aj tá, či nejde o podnet, na prerokovanie ktorého ústavný súd nie je príslušný.

Nakoľko podnet navrhovateľa neobsahoval všetky skutočnosti potrebné

na rozhodnutie ústavného súdu o jeho prijatí, resp. odmietnutí (hlavne pokiaľ išlo

o okolnosti, za ktorých bolo doručené rozhodnutie orgánov cudzineckej polície

o zákaze pobytu, resp. o vyhostení navrhovateľa podľa § 12, resp. § 14 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o pobyte cudzincov na území

Slovenskej republiky, t. j. rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v T. o zákaze pobytu

č. KRP-226/HCP-24-2000 zo 6. apríla 2000 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ

v T. o vyhostení č. KRP-227/HCP-24-2000 zo 6. apríla 2000), ústavný súd sa

17. apríla 2000 obrátil so žiadosťou na ministra vnútra Slovenskej republiky

o poskytnutie informácií týkajúcich sa času a okolností doručenia a prevzatia

citovaných rozhodnutí orgánov cudzineckej polície navrhovateľom. Minister vnútra

Slovenskej republiky vo svojom liste z 10. mája 2000 (č. p. -2000) o. i.

uviedol: „Štátny príslušník Arménska K. G. (K. G.), nar. vstúpil na územie Slovenskej

republiky dňa 07. 12. 1998 a na Oddelení cudzineckej polície a pasovej služby v Č.

Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru K.

požiadal o priznanie postavenia utečenca. Dňa 08. 12. 1998 bol umiestnený

v Utečeneckom tábore v A.. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

rozhodnutím č. MU-98/11-1/278 zo dňa 02. 03. 1999 nepriznal pánovi G. postavenie

utečenca. Menovaný si v zastúpení advokátom JUDr. B. dňa 25. 05. 1999 podal

žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Migračného úradu na Najvyšší súd Slovenskej

republiky, ktorý svojim rozsudkom č. zo dňa 24. 11. 1999 dospel k záveru,

že žaloba nebola dôvodná a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2000. Táto

skutočnosť bola písomne oznámená na Oddelenie cudzineckej polície a pasovej služby

Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru T.

v D. Vzhľadom na to, že cudzinec sa na území Slovenskej republiky zdržiaval naďalej

bez platného slovenského víza, Odbor hraničnej a cudzineckej polície Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v T. vydal podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona NR SR

č. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov dňa 06. 04. 2000 rozhodnutie č. p.: KRP-226/HCP-24-2000 o zákaze pobytu

na území Slovenskej republiky s platnosťou na jeden rok, teda do 06. 04. 2001. Toho

istého dňa vydal Odbor hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v T. rozhodnutie č. p.: KRP-227/HCP-24-2000 o vyhostení pána G.

z územia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 cit. zákona. V zmysle tohto

rozhodnutia policajti Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v T. dňa 07. 04. 2000 vykonali vyhostenie menovaného cez

hraničný priechod V. Pred opustením územia Slovenskej republiky na Oddelení

cudzineckej polície V. bolo menovanému odovzdané rozhodnutie Odboru hraničnej

a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru o zákaze vstupu

na územie Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie o jeho vyhostení. Po oboznámení

sa s ich obsahom, tieto osobne prevzal. Odmietol však podpisom potvrdiť, že ich vzal

na vedomie. Menovaný sa proti rozhodnutiu o zákaze pobytu na území Slovenskej

republiky neodvolal a taktiež ani proti rozhodnutiu o vyhostení z územia Slovenskej

republiky, hoci bol o možnosti odvolania riadne poučený. V tejto súvislosti treba

uviesť, že pán K. G. dobre hovorí po slovensky a na otázku, či porozumel obsahu

spomínaných rozhodnutí, sa vyjadril súhlasne.“

Z vyžiadaného písomného stanoviska ministra vnútra ústavný súd zistil, že

navrhovateľ citované rozhodnutia osobne prevzal a bol tiež poučený o možnosti

odvolania sa proti nim. Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že k porušeniu

jeho základných práv došlo nezákonným postupom orgánov cudzineckej polície

Slovenskej republiky pri jeho vyhostení 7. apríla 2000, ústavný súd zohľadnil

skutočnosť, že akémukoľvek jeho rozhodnutiu prijatému v konaní o prijatom podnete

navrhovateľa by nevyhnutne muselo predchádzať posúdenie zákonnosti označeného

postupu a aj rozhodnutí orgánov cudzineckej polície Slovenskej republiky. Pri

predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd zistil, že preskúmaniu zákonnosti

konania a rozhodnutia orgánov cudzineckej polície Slovenskej republiky pri vyhostení

cudzincov podľa § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších

predpisov nebráni nepríslušnosť všeobecných súdov v správnom súdnictve (§ 244

a nasl. ), podobne ako je tomu aj pri preskúmavaní

rozhodnutí prijímaných o iných otázkach v rôznych cudzineckých režimoch (napr.

podľa o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky

a podľa o utečencoch).

Nakoľko z podnetu navrhovateľa ústavný súd zistil, že k porušeniu jeho

základných práv malo dôjsť nezákonným postupom a rozhodnutím orgánov

cudzineckej polície Slovenskej republiky, a keďže zákonnosť ich postupu

a rozhodovania sú oprávnené preskúmavať všeobecné súdy v správnom súdnictve,

a nie ústavný súd v konaní o podnete, bolo potrebné jeho podnet po predbežnom

prerokovaní odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2000