Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 35/00
PDF · 129.64 KB
No categories available
II. ÚS 35/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
31. mája 2000 predbežne prerokoval podnet arménskeho štátneho príslušníka K. G.
(po vyhostení t. č. na území Ukrajiny) vo veci porušenia jeho základných práv podľa
čl. 19 ods. 2, čl. 23 ods. 5, čl. 41 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nezákonným postupom a rozhodnutím orgánov cudzineckej
polície pri jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky 7. apríla 2000 a takto
r o z h o d o l :
Podnet K. G. o d m i e t a pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie
veci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. apríla
2000 doručené podanie arménskeho štátneho príslušníka K. G. (po vyhostení t. č.
na území Ukrajiny - ďalej len „navrhovateľ“) a jeho manželky, arménskej štátnej
príslušníčky R. G. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom B., označené ako „Podnet
na začatie konania podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pre porušenie
práva navrhovateľov na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1, 4,
5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva na právnu a súdnu ochranu a čl. 23 ods. 5,
čl. 46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 2 Ústavy a čl. 13, čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd“. Konanie o podnete navrhovateľky
a navrhovateľa pred ústavným súdom malo prebiehať za účasti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky; Krajského riaditeľstva Policajného zboru v T., Oddelenia
cudzineckej polície a pasovej služby D. Aj keď išlo o spoločný podnet navrhovateľov,
vzhľadom na skutočnosť, že namietali porušenie čiastočne odlišných základných práv,
ústavný súd ich spoločný podnet vyčlenil na dve samostatné konania, v rámci ktorých
sa osobitne zaoberal posúdením splnenia procesných podmienok nevyhnutných na ich
prijatie na konanie. Vo svojom podnete navrhovateľ tvrdil, že jeho vyhostenie
z územia Slovenskej republiky (ku ktorému došlo 7. apríla 2000 na základe
rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ, Odboru hraničnej a cudzineckej polície v T.
podľa § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z.
o pobyte cudzincov na území SR – č. p. KRP-227/HCP-24-2000) bolo nezákonné,
nakoľko neboli rešpektované (resp. boli nesprávne vyložené) viaceré zákonné
ustanovenia. Na podporu tohto svojho tvrdenia navrhovateľ o. i. uviedol: „Správny
orgán nesprávne vyhodnotil jeho postavenie ako neoprávnené zotrvávanie na území
SR“, ďalej že sa ocitol „bez možnosti použiť práva účastníka konania podľa zákona
o pobyte cudzincov i podľa zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb.“, resp. že
„nemohol použiť žiaden účinný prostriedok ochrany práva, či už na rodinný
a súkromný život alebo na súdnu a právnu ochranu“.
Podľa tvrdenia navrhovateľa v dôsledku takéhoto postupu orgánov cudzineckej
polície bol z územia Slovenskej republiky vyhostený inak ako zákonom stanoveným
postupom, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho viacerých základných práv. Z tohto
dôvodu požiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho podnetu na začatie konania rozhodol,
že: „...odporca porušil jeho práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 19 ods. 2,
čl. 41 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na súdnu ochranu tým, že dňa 7. 4. 2000 bol
vyhostený spôsobom porušujúcim čl. 23 ods. 5, čl. 46 ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 2
Ústavy a čl. 13, čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd“.
II.
Podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) je
ústavný súd oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby
namietajú porušenie svojich práv (tak ako sú uvedené v druhej hlave ústavy), pokiaľ
o ich ochrane nerozhoduje iný orgán. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu
ústavný súd skúma jeho predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj existenciu dôvodov na jeho
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Medzi tie podmienky konania,
splnenie ktorých ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu,
patrí aj tá, či nejde o podnet, na prerokovanie ktorého ústavný súd nie je príslušný.
Nakoľko podnet navrhovateľa neobsahoval všetky skutočnosti potrebné
na rozhodnutie ústavného súdu o jeho prijatí, resp. odmietnutí (hlavne pokiaľ išlo
o okolnosti, za ktorých bolo doručené rozhodnutie orgánov cudzineckej polície
o zákaze pobytu, resp. o vyhostení navrhovateľa podľa § 12, resp. § 14 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území
Slovenskej republiky, t. j. rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v T. o zákaze pobytu
č. KRP-226/HCP-24-2000 zo 6. apríla 2000 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ
v T. o vyhostení č. KRP-227/HCP-24-2000 zo 6. apríla 2000), ústavný súd sa
17. apríla 2000 obrátil so žiadosťou na ministra vnútra Slovenskej republiky
o poskytnutie informácií týkajúcich sa času a okolností doručenia a prevzatia
citovaných rozhodnutí orgánov cudzineckej polície navrhovateľom. Minister vnútra
Slovenskej republiky vo svojom liste z 10. mája 2000 (č. p. KM-257CU-2000) o. i.
uviedol: „Štátny príslušník Arménska K. G. (K. G.), nar. vstúpil na územie Slovenskej
republiky dňa 07. 12. 1998 a na Oddelení cudzineckej polície a pasovej služby v Č.
Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru K.
požiadal o priznanie postavenia utečenca. Dňa 08. 12. 1998 bol umiestnený
v Utečeneckom tábore v A.. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
rozhodnutím č. MU-98/11-1/278 zo dňa 02. 03. 1999 nepriznal pánovi G. postavenie
utečenca. Menovaný si v zastúpení advokátom JUDr. B. dňa 25. 05. 1999 podal
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Migračného úradu na Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ktorý svojim rozsudkom č. 6 Sž 84/99 zo dňa 24. 11. 1999 dospel k záveru,
že žaloba nebola dôvodná a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 02. 2000. Táto
skutočnosť bola písomne oznámená na Oddelenie cudzineckej polície a pasovej služby
Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru T.
v D. Vzhľadom na to, že cudzinec sa na území Slovenskej republiky zdržiaval naďalej
bez platného slovenského víza, Odbor hraničnej a cudzineckej polície Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v T. vydal podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona NR SR
č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov dňa 06. 04. 2000 rozhodnutie č. p.: KRP-226/HCP-24-2000 o zákaze pobytu
na území Slovenskej republiky s platnosťou na jeden rok, teda do 06. 04. 2001. Toho
istého dňa vydal Odbor hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v T. rozhodnutie č. p.: KRP-227/HCP-24-2000 o vyhostení pána G.
z územia Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 cit. zákona. V zmysle tohto
rozhodnutia policajti Odboru hraničnej a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v T. dňa 07. 04. 2000 vykonali vyhostenie menovaného cez
hraničný priechod V. Pred opustením územia Slovenskej republiky na Oddelení
cudzineckej polície V. bolo menovanému odovzdané rozhodnutie Odboru hraničnej
a cudzineckej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru o zákaze vstupu
na územie Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie o jeho vyhostení. Po oboznámení
sa s ich obsahom, tieto osobne prevzal. Odmietol však podpisom potvrdiť, že ich vzal
na vedomie. Menovaný sa proti rozhodnutiu o zákaze pobytu na území Slovenskej
republiky neodvolal a taktiež ani proti rozhodnutiu o vyhostení z územia Slovenskej
republiky, hoci bol o možnosti odvolania riadne poučený. V tejto súvislosti treba
uviesť, že pán K. G. dobre hovorí po slovensky a na otázku, či porozumel obsahu
spomínaných rozhodnutí, sa vyjadril súhlasne.“
Z vyžiadaného písomného stanoviska ministra vnútra ústavný súd zistil, že
navrhovateľ citované rozhodnutia osobne prevzal a bol tiež poučený o možnosti
odvolania sa proti nim. Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že k porušeniu
jeho základných práv došlo nezákonným postupom orgánov cudzineckej polície
Slovenskej republiky pri jeho vyhostení 7. apríla 2000, ústavný súd zohľadnil
skutočnosť, že akémukoľvek jeho rozhodnutiu prijatému v konaní o prijatom podnete
navrhovateľa by nevyhnutne muselo predchádzať posúdenie zákonnosti označeného
postupu a aj rozhodnutí orgánov cudzineckej polície Slovenskej republiky. Pri
predbežnom prerokovaní podnetu ústavný súd zistil, že preskúmaniu zákonnosti
konania a rozhodnutia orgánov cudzineckej polície Slovenskej republiky pri vyhostení
cudzincov podľa § 14 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov nebráni nepríslušnosť všeobecných súdov v správnom súdnictve (§ 244
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), podobne ako je tomu aj pri preskúmavaní
rozhodnutí prijímaných o iných otázkach v rôznych cudzineckých režimoch (napr.
podľa § 12 zákona č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky
a podľa § 15 ods. 3 zákona č. 283/1995 Z. z. o utečencoch).
Nakoľko z podnetu navrhovateľa ústavný súd zistil, že k porušeniu jeho
základných práv malo dôjsť nezákonným postupom a rozhodnutím orgánov
cudzineckej polície Slovenskej republiky, a keďže zákonnosť ich postupu
a rozhodovania sú oprávnené preskúmavať všeobecné súdy v správnom súdnictve,
a nie ústavný súd v konaní o podnete, bolo potrebné jeho podnet po predbežnom
prerokovaní odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2000