Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

7. februára 2001 prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. R. K., bytom B., zastúpeného

advokátom JUDr. L. M., P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 25

ods. 2 , Listiny základných práv a slobôd,

čl. 18 a čl. 29 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 ods. 1 až 3

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 9 ods. 1 a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povolávacím rozkazom radu

F číslo 114161 z 22. februára 2000 vydaného Okresnou vojenskou správou Bratislava

2 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti Ing. R. K. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. marca

2000 doručené podanie Ing. R. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B., zastúpeného

advokátom JUDr. L. M., P., označené ako „Ústavní stížnost pro porušení základního

práva zaručeného článkem 25 odstavcem 2 Slovenské republiky, článkem 15

odstavcem 3 Listiny základních práv a svobod, článkem 18 a článkem 29 odstavcem 2

Všeobecné deklarace lidských práv, článkem 18 odstavci 1 – 3 Mezinárodního paktu

o občanských a politických právech a článkem 9 odstavci 1 a 2 Úmluvy o ochraně

lidských práv a základních svobod“.

Na výzvu ústavného súdu z 22. mája 2000 zástupca navrhovateľa doplnil

podanie o požadované údaje (vymedzenie doby vysokoškolského štúdia navrhovateľa)

listom doručeným ústavnému súdu 8. júna 2000.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ bol v roku 1988 odvedený ako

spôsobilý na vojenskú službu. V priebehu roku 1994, v čase svojho vysokoškolského

štúdia, „dospel k záveru, že vojenská služba je v rozpore s jeho vedomím

a náboženským vyznaním“ (navrhovateľ prijal vieru svedkov Jehovových).

Navrhovateľ uviedol, že podal 15. augusta 1994 na Mestskej vojenskej správe

Bratislava (ďalej len „MVS Bratislava“) prehlásenie o odoprení vojenskej služby.

Podľa jeho tvrdenia, keďže MVS Bratislava na toto prehlásenie nereagovala, požiadal

16. novembra 1994 o odklad základnej vojenskej služby. MVS Bratislava na základe

tejto žiadosti udelila navrhovateľovi odklad vojenskej služby listom z 22. novembra

1994 (č. j. 6009/363), a to do 30. augusta 1995.

Navrhovateľ bol 28. júna 1995 prijatý na štúdium na Fakultu hospodárskej

informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dňa 30. augusta 1995 znovu podal

prehlásenie o odoprení vojenskej služby so zdôvodnením, ktoré osobne odovzdal na

MVS Bratislava. Pretože navrhovateľ opäť nedostal žiadnu odpoveď, požiadal ako

osoba, na ktorú sa stále vzťahuje vojenská povinnosť, 10. októbra 1995 o „skrátenie

doby základnej vojenskej služby“ a to „z dôvodu narodenia syna D.“. Dňa 26. októbra

1995 MVS Bratislava zaradila navrhovateľa do náhradnej vojenskej služby v dĺžke 5

mesiacov.

Po ukončení vysokej školy navrhovateľ požiadal listom z 12. decembra 1999

o povolenie nástupu na civilnú službu, pričom sa znovu odvolal na svoje prehlásenie

o odoprení vojenskej služby z 30. augusta 1995.

Podľa navrhovateľa Okresná vojenská správa Bratislava 2 (ďalej len „OVS

Bratislava 2“ ako nástupca MVS Bratislava) na túto žiadosť nereagovala a namiesto

toho 22. februára 2000 vystavila povolávací rozkaz radu F číslo 114161, podľa

ktorého navrhovateľ je povinný 4. apríla 2000 najneskôr do 9.00 hodiny nastúpiť

náhradnú vojenskú službu vo vojenskom útvare 3853 Bratislava. Tým porušila čl. 25

ods. 2 , ako aj Listiny základných práv

a slobôd, podľa ktorých nie je možné nikoho nútiť, aby vykonával vojenskú službu,

pokiaľ je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Súčasne

navrhovateľ namietal aj porušenie náboženskej slobody chránenej čl. 18 a čl. 29 ods. 2

Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 ods. 1 až 3 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach a čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Navrhovateľ povolávací rozkaz prevzal, ale na výkon náhradnej vojenskej

služby nenastúpil. Vo vzťahu k opísanej situácii zástupca navrhovateľa tvrdil, že sa

mohol podľa sťažovať na to, že príslušná vojenská

správa ho odmietla zaradiť do evidencie osôb, ktoré sú povinné vykonať civilnú

službu. Nemal však žiadnu možnosť, aby sa na všeobecnom súde domáhal zrušenia

nezákonne vydaného povolávacieho rozkazu. Povolávací rozkaz vydal náčelník OVS

Bratislava 2, preto ide podľa neho o rozkaz funkcionára ozbrojených síl: také rozkazy

nie sú preskúmateľné všeobecnými súdmi, pretože to vylučuje § 248 ods. 2 písm. d)

.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vyhlásil tento nález: „Povolávací rozkaz

radu F číslo 114161 sa zrušuje“.

Na základe žiadosti ústavného súdu z 22. mája 2000 o poskytnutie súčinnosti

náčelník OVS Bratislava 2 listom č. 4047/96-3 vo veci „Podklady pre rozhodovanie –

Ing. R. K.“ zo 17. júla 2000 ústavnému súdu oznámil, že v osobnom spise odvedenca

Ing. R. K. (r. č. 7000516/6234), ktorého kópiu doručil ako dôkaz

- sa nenachádza vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa 15. augusta

1994;

- sa nachádza žiadosť o odklad vojenskej služby zo dňa 16. novembra 1994, ktorá

bola vyriešená udelením odkladu do 30. augusta 1995;

- sa nenachádza opätovné vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa

30. augusta 1995;

- sa nenachádza list zo dňa 12. decembra 1999 vo veci povolenia nástupu na civilnú

službu.

K uvedenému doplnil, že z osobného spisu navrhovateľa je zrejmé, že

17. augusta 1994 MVS Bratislava poštou obdržala jeho vyhlásenie o odoprení

základnej vojenskej služby. Pre nepresnú formuláciu a neúplný obsah bol navrhovateľ

predvolaný, aby doplnil uvedené vyhlásenie. Podľa tvrdenia OVS Bratislava 2

navrhovateľ 24. októbra 1994 svoje vyhlásenie vzal späť z toho dôvodu, že sa oženil

a že čaká prírastok v rodine. Dňa 16. novembra 1994 požiadal o udelenie odkladu

nástupu vojenskej základnej služby z rodinných dôvodov. Tejto žiadosti MVS

Bratislava 22. novembra 1994 vyhovela a udelila mu odklad nástupu do 30. augusta

1995 (č. j. 6009/363). Navrhovateľ bol potom určený 26. októbra 1995 rozhodnutím

náčelníka MVS Bratislava č. 28/83-164 do náhradnej služby v dĺžke 5 mesiacov

z rodinných a sociálnych dôvodov.

Z kópie osobného spisu navrhovateľa zaslanej OVS Bratislava 2 vyplynulo, že

navrhovateľ bol predvolaný kvôli vyriešeniu otázky nástupu náhradnej služby

(17. augusta 1999, 7. decembra 1999 a 15. februára 2000), na predvolanie sa však

nedostavil. Po prevzatí označeného povolávacieho rozkazu, vystaveného 22. februára

2000, navrhovateľ 21. marca 2000 podal osobne OVS Bratislava 2 písomnú

informáciu vzťahujúcu sa k jeho viere (č. 4047/96). Dňa 30. marca 2000

(po predchádzajúcom zapožičaní) OVS Bratislava 2 opätovne a definitívne vyžiadala

osobný spis od vojenského útvaru 3853 Bratislava, do ktorého bol navrhovateľ

povolaný na nástup výkonu náhradnej služby.

Náčelník OVS Bratislava 2 v citovanom liste zo 17. júla 2000 ďalej ústavnému

súdu oznámil, že 6. júla 2000 OVS Bratislava 2 obdržala písomné prehlásenie

o odoprení vojenskej služby navrhovateľa, ktoré „bolo zaevidované pod č. 36/3-600“.

Bez osobitného vyzvania ústavného súdu náčelník OVS Bratislava 2

oznámením č. 4047/96-6, ktoré bolo ústavnému súdu doručené dňa 8. septembra 2000

oznámil, že navrhovateľ bol 25. augusta 2000 zaradený medzi občanov povinných

vykonať civilnú službu v dĺžke jeden a pol násobku výkonu náhradnej služby

(k ev. č. 36/3-600). Na priamu otázku ústavného súdu, čo sa stalo s povolávacím

rozkazom č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000, náčelník

OVS Bratislava 2 listom č. p. 4047/296 zo 14. novembra 2000, ktorý bol ústavnému

súdu doručený 20. novembra 2000, oznámil, že náčelník OVS Bratislava 2 tento

povolávací rozkaz zrušil.

V odpovedi na výzvu ústavného súdu z 25. augusta 2000 sa právny zástupca

navrhovateľa listom doručeným ústavnému súdu 12. septembra 2000 vyjadril

k skutočnostiam uvedeným v stanovisku OVS Bratislava 2. Zopakoval svoje

predchádzajúce tvrdenia a poukázal na to, že aj keby navrhovateľ bol svoje prehlásenie

o odoprení vojenskej služby 24. októbra 1994 skutočne odvolal, ako to tvrdí príslušná

vojenská správa, nič to nemení na tom, že 30. augusta 1995 bolo spísané

a 4. septembra 1995 podané nové vyhlásenie (odvolávajúc sa na § 2 ods. 6 zákona

č. o civilnej službe). Súčasne potvrdil, že navrhovateľ podal písomné

prehlásenie o odoprení vojenskej služby 6. júla 2000, ako aj to, že trvá na svojom

pôvodnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd v rámci prerokovania ústavnej sťažnosti navrhovateľa preskúmal

podmienky ďalšieho konania o nej.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak

zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na konanie pred ústavným

súdom sa primerane použijú ustanovenia .

V zmysle ustanovenia súd

konanie zastaví, ak napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým zrušené.

Z predložených dôkazov ústavný súd zistil, že náčelník OVS Bratislava 2 zrušil

povolávací rozkaz č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000.

Zrušenie povolávacieho rozkazu ústavný súd súčasne hodnotil ako zánik predmetu

konania.

Keďže zánik predmetu konania spôsobený zrušením povolávacieho rozkazu

č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000 vylučuje ďalšie konanie

o ústavnej sťažnosti, ústavný súd rozhodol o jeho zastavení na základe § 31a ods. 2

v spojení s Občianskeho súdneho o poriadku.