Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 7/01
PDF · 131.94 KB
No categories available
II. ÚS 7/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 7/01-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
7. februára 2001 prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. R. K., bytom B., zastúpeného
advokátom JUDr. L. M., P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 25
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
čl. 18 a čl. 29 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 ods. 1 až 3
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 9 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povolávacím rozkazom radu
F číslo 114161 z 22. februára 2000 vydaného Okresnou vojenskou správou Bratislava
2 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti Ing. R. K. z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. marca
2000 doručené podanie Ing. R. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B., zastúpeného
advokátom JUDr. L. M., P., označené ako „Ústavní stížnost pro porušení základního
práva zaručeného článkem 25 odstavcem 2 Ústavy Slovenské republiky, článkem 15
odstavcem 3 Listiny základních práv a svobod, článkem 18 a článkem 29 odstavcem 2
Všeobecné deklarace lidských práv, článkem 18 odstavci 1 – 3 Mezinárodního paktu
o občanských a politických právech a článkem 9 odstavci 1 a 2 Úmluvy o ochraně
lidských práv a základních svobod“.
Na výzvu ústavného súdu z 22. mája 2000 zástupca navrhovateľa doplnil
podanie o požadované údaje (vymedzenie doby vysokoškolského štúdia navrhovateľa)
listom doručeným ústavnému súdu 8. júna 2000.
Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ bol v roku 1988 odvedený ako
spôsobilý na vojenskú službu. V priebehu roku 1994, v čase svojho vysokoškolského
štúdia, „dospel k záveru, že vojenská služba je v rozpore s jeho vedomím
a náboženským vyznaním“ (navrhovateľ prijal vieru svedkov Jehovových).
Navrhovateľ uviedol, že podal 15. augusta 1994 na Mestskej vojenskej správe
Bratislava (ďalej len „MVS Bratislava“) prehlásenie o odoprení vojenskej služby.
Podľa jeho tvrdenia, keďže MVS Bratislava na toto prehlásenie nereagovala, požiadal
16. novembra 1994 o odklad základnej vojenskej služby. MVS Bratislava na základe
tejto žiadosti udelila navrhovateľovi odklad vojenskej služby listom z 22. novembra
1994 (č. j. 6009/363), a to do 30. augusta 1995.
Navrhovateľ bol 28. júna 1995 prijatý na štúdium na Fakultu hospodárskej
informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dňa 30. augusta 1995 znovu podal
prehlásenie o odoprení vojenskej služby so zdôvodnením, ktoré osobne odovzdal na
MVS Bratislava. Pretože navrhovateľ opäť nedostal žiadnu odpoveď, požiadal ako
osoba, na ktorú sa stále vzťahuje vojenská povinnosť, 10. októbra 1995 o „skrátenie
doby základnej vojenskej služby“ a to „z dôvodu narodenia syna D.“. Dňa 26. októbra
1995 MVS Bratislava zaradila navrhovateľa do náhradnej vojenskej služby v dĺžke 5
mesiacov.
Po ukončení vysokej školy navrhovateľ požiadal listom z 12. decembra 1999
o povolenie nástupu na civilnú službu, pričom sa znovu odvolal na svoje prehlásenie
o odoprení vojenskej služby z 30. augusta 1995.
Podľa navrhovateľa Okresná vojenská správa Bratislava 2 (ďalej len „OVS
Bratislava 2“ ako nástupca MVS Bratislava) na túto žiadosť nereagovala a namiesto
toho 22. februára 2000 vystavila povolávací rozkaz radu F číslo 114161, podľa
ktorého navrhovateľ je povinný 4. apríla 2000 najneskôr do 9.00 hodiny nastúpiť
náhradnú vojenskú službu vo vojenskom útvare 3853 Bratislava. Tým porušila čl. 25
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 15 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd, podľa ktorých nie je možné nikoho nútiť, aby vykonával vojenskú službu,
pokiaľ je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Súčasne
navrhovateľ namietal aj porušenie náboženskej slobody chránenej čl. 18 a čl. 29 ods. 2
Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čl. 18 ods. 1 až 3 Medzinárodného paktu
o občianskych a politických právach a čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Navrhovateľ povolávací rozkaz prevzal, ale na výkon náhradnej vojenskej
služby nenastúpil. Vo vzťahu k opísanej situácii zástupca navrhovateľa tvrdil, že sa
mohol podľa § 2 ods. 7 zákona č. 207/1995 Z. z. sťažovať na to, že príslušná vojenská
správa ho odmietla zaradiť do evidencie osôb, ktoré sú povinné vykonať civilnú
službu. Nemal však žiadnu možnosť, aby sa na všeobecnom súde domáhal zrušenia
nezákonne vydaného povolávacieho rozkazu. Povolávací rozkaz vydal náčelník OVS
Bratislava 2, preto ide podľa neho o rozkaz funkcionára ozbrojených síl: také rozkazy
nie sú preskúmateľné všeobecnými súdmi, pretože to vylučuje § 248 ods. 2 písm. d)
Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vyhlásil tento nález: „Povolávací rozkaz
radu F číslo 114161 sa zrušuje“.
Na základe žiadosti ústavného súdu z 22. mája 2000 o poskytnutie súčinnosti
náčelník OVS Bratislava 2 listom č. 4047/96-3 vo veci „Podklady pre rozhodovanie –
Ing. R. K.“ zo 17. júla 2000 ústavnému súdu oznámil, že v osobnom spise odvedenca
Ing. R. K. (r. č. 7000516/6234), ktorého kópiu doručil ako dôkaz
- sa nenachádza vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa 15. augusta
1994;
- sa nachádza žiadosť o odklad vojenskej služby zo dňa 16. novembra 1994, ktorá
bola vyriešená udelením odkladu do 30. augusta 1995;
- sa nenachádza opätovné vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa
30. augusta 1995;
- sa nenachádza list zo dňa 12. decembra 1999 vo veci povolenia nástupu na civilnú
službu.
K uvedenému doplnil, že z osobného spisu navrhovateľa je zrejmé, že
17. augusta 1994 MVS Bratislava poštou obdržala jeho vyhlásenie o odoprení
základnej vojenskej služby. Pre nepresnú formuláciu a neúplný obsah bol navrhovateľ
predvolaný, aby doplnil uvedené vyhlásenie. Podľa tvrdenia OVS Bratislava 2
navrhovateľ 24. októbra 1994 svoje vyhlásenie vzal späť z toho dôvodu, že sa oženil
a že čaká prírastok v rodine. Dňa 16. novembra 1994 požiadal o udelenie odkladu
nástupu vojenskej základnej služby z rodinných dôvodov. Tejto žiadosti MVS
Bratislava 22. novembra 1994 vyhovela a udelila mu odklad nástupu do 30. augusta
1995 (č. j. 6009/363). Navrhovateľ bol potom určený 26. októbra 1995 rozhodnutím
náčelníka MVS Bratislava č. 28/83-164 do náhradnej služby v dĺžke 5 mesiacov
z rodinných a sociálnych dôvodov.
Z kópie osobného spisu navrhovateľa zaslanej OVS Bratislava 2 vyplynulo, že
navrhovateľ bol predvolaný kvôli vyriešeniu otázky nástupu náhradnej služby
(17. augusta 1999, 7. decembra 1999 a 15. februára 2000), na predvolanie sa však
nedostavil. Po prevzatí označeného povolávacieho rozkazu, vystaveného 22. februára
2000, navrhovateľ 21. marca 2000 podal osobne OVS Bratislava 2 písomnú
informáciu vzťahujúcu sa k jeho viere (č. 4047/96). Dňa 30. marca 2000
(po predchádzajúcom zapožičaní) OVS Bratislava 2 opätovne a definitívne vyžiadala
osobný spis od vojenského útvaru 3853 Bratislava, do ktorého bol navrhovateľ
povolaný na nástup výkonu náhradnej služby.
Náčelník OVS Bratislava 2 v citovanom liste zo 17. júla 2000 ďalej ústavnému
súdu oznámil, že 6. júla 2000 OVS Bratislava 2 obdržala písomné prehlásenie
o odoprení vojenskej služby navrhovateľa, ktoré „bolo zaevidované pod č. 36/3-600“.
Bez osobitného vyzvania ústavného súdu náčelník OVS Bratislava 2
oznámením č. 4047/96-6, ktoré bolo ústavnému súdu doručené dňa 8. septembra 2000
oznámil, že navrhovateľ bol 25. augusta 2000 zaradený medzi občanov povinných
vykonať civilnú službu v dĺžke jeden a pol násobku výkonu náhradnej služby
(k ev. č. 36/3-600). Na priamu otázku ústavného súdu, čo sa stalo s povolávacím
rozkazom č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000, náčelník
OVS Bratislava 2 listom č. p. 4047/296 zo 14. novembra 2000, ktorý bol ústavnému
súdu doručený 20. novembra 2000, oznámil, že náčelník OVS Bratislava 2 tento
povolávací rozkaz zrušil.
V odpovedi na výzvu ústavného súdu z 25. augusta 2000 sa právny zástupca
navrhovateľa listom doručeným ústavnému súdu 12. septembra 2000 vyjadril
k skutočnostiam uvedeným v stanovisku OVS Bratislava 2. Zopakoval svoje
predchádzajúce tvrdenia a poukázal na to, že aj keby navrhovateľ bol svoje prehlásenie
o odoprení vojenskej služby 24. októbra 1994 skutočne odvolal, ako to tvrdí príslušná
vojenská správa, nič to nemení na tom, že 30. augusta 1995 bolo spísané
a 4. septembra 1995 podané nové vyhlásenie (odvolávajúc sa na § 2 ods. 6 zákona
č. 18/1992 Zb. o civilnej službe). Súčasne potvrdil, že navrhovateľ podal písomné
prehlásenie o odoprení vojenskej služby 6. júla 2000, ako aj to, že trvá na svojom
pôvodnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd v rámci prerokovania ústavnej sťažnosti navrhovateľa preskúmal
podmienky ďalšieho konania o nej.
Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak
zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na konanie pred ústavným
súdom sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
V zmysle ustanovenia § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd
konanie zastaví, ak napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým zrušené.
Z predložených dôkazov ústavný súd zistil, že náčelník OVS Bratislava 2 zrušil
povolávací rozkaz č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000.
Zrušenie povolávacieho rozkazu ústavný súd súčasne hodnotil ako zánik predmetu
konania.
Keďže zánik predmetu konania spôsobený zrušením povolávacieho rozkazu
č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000 vylučuje ďalšie konanie
o ústavnej sťažnosti, ústavný súd rozhodol o jeho zastavení na základe § 31a ods. 2
zákona o ústavnom súde v spojení s § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho o poriadku.