Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 15/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa

15. februára 2001 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť M. P., bytom P. 25, okres

S., zastúpeného JUDr. V. H., komerčným právnikom, Š. Kukuru 12, M., ktorý

namieta porušenie , ), a

Slovenskej republiky rozhodnutiami Colného riaditeľstva Slovenskej republiky

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa

15. januára 2001 doručené podanie M. P., bytom P. 25, okres S. (ďalej len

„navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. V. H., Š. Kukuru 12,

M., označené ako „Ústavná sťažnosť“.

V ústavnej sťažnosti navrhovateľ uvádza: „podávam túto sťažnosť Ústavnému

súdu Slovenskej republiky ku konaniu o nej podľa štvrtého oddielu zákona NR SR

č. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov proti Slovenskej republike, orgánu štátnej správy (ďalej len služobný

úrad) reprezentovanému riaditeľom Colného úradu Čierna nad Tisou, a napádam

právoplatné rozhodnutia služobného úradu: 1. sp. zn. 2756/99 zo 16. 08. 1999

o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, 2. sp. zn. 3051/99 z 8. 09. 1999

o prepustení zo služobného pomeru sťažovateľa“. K podaniu navrhovateľa boli

pripojené tieto doklady: vyššie označené rozhodnutia Colného úradu Čierna nad

Tisou, príkaz VPCÚ č. 7/98 z 11. 2. 1998, ako aj listy k podaniam z okresnej

prokuratúry č. Pd 4020/99-16 z 27. 3. 2000, Pd 4020/99-12 z 27. 3. 2000,

Pd 4018/2000-11 zo 17. 5. 2000 a Pd 4018/2000-21 z 20. 6. 2000, ktorým bol

podaný protest prokurátora.

Ústavný súd listom z 19. januára 2001 navrhovateľa vyzval, aby doplnil svoje

podanie a predložil dôkazy, ktorými právoplatnými rozhodnutiami orgánov uvedených

v (ďalej len „“) došlo k porušeniu ním

označovaných ústavných práv. Na základe tejto výzvy predložil navrhovateľ dňa

6. februára 2001 fotokópie rozhodnutí generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky Bratislava č. 9343/99-2169/99/4 z 3. novembra 1999 a

č. 9914/99-2288/99/4 z 3. novembra 1999, ktorými bolo rozhodnuté o jeho

odvolaniach proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou sp. zn.

2756/99 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zo dňa 16. 8. 1999 a

rozhodnutiu toho istého úradu sp. zn. 3051/99 zo dňa 8. 9. 1999 o prepustení

navrhovateľa zo služobného pomeru. Súčasne navrhovateľ predložil rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

, z 27. júna 2000.

V súlade s ustanovením § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd ústavnú sťažnosť navrhovateľa predbežne prerokoval

a posúdil ju v súlade so svojou doterajšou judikatúrou.

Ako vyplýva z predložených rozhodnutí a z obsahu ústavnej sťažnosti,

navrhovateľ žiada, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti vyslovil porušenie

jeho ústavných práv zaručených v čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 , a to právoplatnými rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného úradu

Slovenskej republiky (§ 16 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. v znení neskorších predpisov - ďalej len „colný zákon“) a

najvyššieho súdu.

Navrhovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky právne prostriedky ochrany svojich práv

a poukazuje na to, že podal na najvyšší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí služobného úradu. Poukazuje na to, že rozhodnutie správneho súdu tiež

napadol dovolaním, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Domáha sa zrušenia oboch

právoplatných rozhodnutí služobného úradu, pretože podľa jeho názoru sú tieto

rozhodnutia v rozpore s jeho vyššie označenými základnými právami. Vytýka

najvyššiemu súdu, že v konaní o preskúmanie uvedených rozhodnutí tiež porušil jeho

základné práva a slobody zaručené podľa čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1

a , pretože v rozpore s ustanovením Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol o ním podanej žalobe, aj keď bol vo

veci podaný protest prokurátora. Ústavnou sťažnosťou namietol aj porušenie

čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

V súlade s a a nasl. ústavný súd

rozhoduje o ústavnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že

právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v sa porušili jej základné

práva a slobody, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z pripojeného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. ,

z 27. júna 2000 vyplýva, že tento súd preskúmal vyššie označené právoplatné

rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky

Bratislava na návrh navrhovateľa na základe ustanovenia

Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov

v konaní podľa piatej časti druhej hlavy (došlo k preskúmaniu týchto

právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy súdom).

Právomoc všeobecného súdu upravená v piatej časti druhej hlavy

preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov štátnej správy, medzi ktoré nesporne

patria aj označené rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej

republiky, však vylučuje príslušnosť ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti

preskúmavať uvedené rozhodnutia orgánov štátnej správy. Ústavný súd teda nie je

oprávnený posudzovať, resp. preskúmavať zákonnosť navrhovateľom označených

rozhodnutí Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava, pretože ich

preskúmanie vykonal všeobecný súd podľa až .

Ústavný súd konštatuje, že nie je príslušný preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov v konaní o ústavnej sťažnosti, pretože tieto rozhodnutia nie sú

rozhodnutiami orgánov uvedených v . Ústavný súd je príslušný

posudzovať konanie pred všeobecným súdom, len ak toto konanie vykazuje porušenie

princípov ústavnosti a porušenie základných práv a slobôd.

Navrhovateľ tvrdí, že najvyšší súd rozhodol pri preskúmaní označených

rozhodnutí v rozpore s bez toho, aby konanie prerušil, keďže

v súvislosti s jeho vecou došlo na základe protestu prokurátora podľa § 11 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o prokuratúre k preskúmaniu

zákonnosti otázky súvisiacej s rozhodnutiami orgánu štátnej správy. Z obsahu spisu

nevyplýva, či protest prokurátora vedený pod č. k. Pd -11 zo 17. mája

2000, na ktorý poukazuje navrhovateľ a ktorý má smerovať proti rozhodnutiu

riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou, totiž súvisí s riešením skutkovej a právnej

stránky rozhodnutí o dočasnom pozbavení a prepustení navrhovateľa zo služobného

pomeru. Ani z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu nie je možné zistiť, či tento vedel

o podanom proteste prokurátora, resp. či sa tento týkal podstaty prejednávanej veci.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí rozhodol len o navrhovateľom

namietanej právnej relevancii Príkazu č. 7/98 z 11. februára 1998 Colného

riaditeľstva Čierna nad Tisou a zaoberal sa v ňom jeho vplyvom na rozhodnutie

Colného riaditeľstva Slovenskej republiky o dočasnom pozbavení výkonu štátnej

služby navrhovateľa a jeho prepustení zo služobného pomeru. Uvedeného príkazu sa

týkal protest prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach vedený pod

č. k. Pd 4020/99-12 z 27. marca 2000.

V súlade s sa aj práv upravených v , a

možno domáhať len v medziach ustanovených zákonom. Právo domáhať sa

súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 patrí každému osobne, teda tomu, k porušeniu

práva koho došlo. Podľa názoru ústavného súdu preskúmaním rozhodnutia

posudzovaného správneho orgánu došlo k súdnemu konaniu, v rámci ktorého

v intenciách a príslušných ustanovení (-250k ) príslušný

súd rozhodnutie posúdil a rozhodol. Ústavný súd nie je preto príslušný na ďalšie

preskúmavanie rozhodnutí navrhovateľom označených súdnych orgánov, ktorými mali

byť označené ústavné práva porušené. Podanie protestu zo strany prokurátora

predstavuje zásah iného štátneho orgánu do procesu ochrany práv a ochrany

zákonnosti.

Navrhovateľ v texte ústavnej sťažnosti uvádza, že proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu podal dovolanie, o ktorom nie je rozhodnuté. Odhliadnuc od

hodnotenia prípustnosti dovolania podľa príslušných ustanovení ústavný súd

konštatuje, že nie sú dôvody, aby posudzoval toto konanie pred najvyšším súdom.

Všeobecná deklarácia ľudských práv má charakter politického, a nie právneho

dokumentu, preto jednotlivé jej ustanovenia, resp. ich dodržiavanie ústavný súd

neposudzuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.