Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 15/01
PDF · 122.95 KB
No categories available
III. ÚS 15/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa
15. februára 2001 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť M. P., bytom P. 25, okres
S., zastúpeného JUDr. V. H., komerčným právnikom, Š. Kukuru 12, M., ktorý
namieta porušenie čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky rozhodnutiami Colného riaditeľstva Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť M. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa
15. januára 2001 doručené podanie M. P., bytom P. 25, okres S. (ďalej len
„navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. V. H., Š. Kukuru 12,
M., označené ako „Ústavná sťažnosť“.
V ústavnej sťažnosti navrhovateľ uvádza: „podávam túto sťažnosť Ústavnému
súdu Slovenskej republiky ku konaniu o nej podľa štvrtého oddielu zákona NR SR
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov proti Slovenskej republike, orgánu štátnej správy (ďalej len služobný
úrad) reprezentovanému riaditeľom Colného úradu Čierna nad Tisou, a napádam
právoplatné rozhodnutia služobného úradu: 1. sp. zn. 2756/99 zo 16. 08. 1999
o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, 2. sp. zn. 3051/99 z 8. 09. 1999
o prepustení zo služobného pomeru sťažovateľa“. K podaniu navrhovateľa boli
pripojené tieto doklady: vyššie označené rozhodnutia Colného úradu Čierna nad
Tisou, príkaz VPCÚ č. 7/98 z 11. 2. 1998, ako aj listy k podaniam z okresnej
prokuratúry č. Pd 4020/99-16 z 27. 3. 2000, Pd 4020/99-12 z 27. 3. 2000,
Pd 4018/2000-11 zo 17. 5. 2000 a Pd 4018/2000-21 z 20. 6. 2000, ktorým bol
podaný protest prokurátora.
Ústavný súd listom z 19. januára 2001 navrhovateľa vyzval, aby doplnil svoje
podanie a predložil dôkazy, ktorými právoplatnými rozhodnutiami orgánov uvedených
v čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) došlo k porušeniu ním
označovaných ústavných práv. Na základe tejto výzvy predložil navrhovateľ dňa
6. februára 2001 fotokópie rozhodnutí generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva
Slovenskej republiky Bratislava č. 9343/99-2169/99/4 z 3. novembra 1999 a
č. 9914/99-2288/99/4 z 3. novembra 1999, ktorými bolo rozhodnuté o jeho
odvolaniach proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou sp. zn.
2756/99 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby zo dňa 16. 8. 1999 a
rozhodnutiu toho istého úradu sp. zn. 3051/99 zo dňa 8. 9. 1999 o prepustení
navrhovateľa zo služobného pomeru. Súčasne navrhovateľ predložil rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4 Sž 3/00, 4 Sž 8/00 z 27. júna 2000.
V súlade s ustanovením § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd ústavnú sťažnosť navrhovateľa predbežne prerokoval
a posúdil ju v súlade so svojou doterajšou judikatúrou.
Ako vyplýva z predložených rozhodnutí a z obsahu ústavnej sťažnosti,
navrhovateľ žiada, aby ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti vyslovil porušenie
jeho ústavných práv zaručených v čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 ústavy, a to právoplatnými rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného úradu
Slovenskej republiky (§ 16 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov - ďalej len „colný zákon“) a
najvyššieho súdu.
Navrhovateľ tvrdí, že vyčerpal všetky právne prostriedky ochrany svojich práv
a poukazuje na to, že podal na najvyšší súd žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí služobného úradu. Poukazuje na to, že rozhodnutie správneho súdu tiež
napadol dovolaním, ktoré doposiaľ nebolo ukončené. Domáha sa zrušenia oboch
právoplatných rozhodnutí služobného úradu, pretože podľa jeho názoru sú tieto
rozhodnutia v rozpore s jeho vyššie označenými základnými právami. Vytýka
najvyššiemu súdu, že v konaní o preskúmanie uvedených rozhodnutí tiež porušil jeho
základné práva a slobody zaručené podľa čl. 35 ods. 2, čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1
a čl. 47 ods. 3 ústavy, pretože v rozpore s ustanovením § 250i ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozhodol o ním podanej žalobe, aj keď bol vo
veci podaný protest prokurátora. Ústavnou sťažnosťou namietol aj porušenie
čl. 7 Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
V súlade s čl. 127 ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde ústavný súd
rozhoduje o ústavnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá tvrdí, že
právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v čl. 127 ústavy sa porušili jej základné
práva a slobody, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z pripojeného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 3/00, 4 Sž 8/00
z 27. júna 2000 vyplýva, že tento súd preskúmal vyššie označené právoplatné
rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky
Bratislava na návrh navrhovateľa na základe ustanovenia § 236 zákona č. 200/1998
Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v konaní podľa piatej časti druhej hlavy OSP (došlo k preskúmaniu týchto
právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy súdom).
Právomoc všeobecného súdu upravená v piatej časti druhej hlavy OSP
preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov štátnej správy, medzi ktoré nesporne
patria aj označené rozhodnutia generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej
republiky, však vylučuje príslušnosť ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti
preskúmavať uvedené rozhodnutia orgánov štátnej správy. Ústavný súd teda nie je
oprávnený posudzovať, resp. preskúmavať zákonnosť navrhovateľom označených
rozhodnutí Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava, pretože ich
preskúmanie vykonal všeobecný súd podľa § 247 až § 250k OSP.
Ústavný súd konštatuje, že nie je príslušný preskúmavať rozhodnutia
všeobecných súdov v konaní o ústavnej sťažnosti, pretože tieto rozhodnutia nie sú
rozhodnutiami orgánov uvedených v čl. 127 ústavy. Ústavný súd je príslušný
posudzovať konanie pred všeobecným súdom, len ak toto konanie vykazuje porušenie
princípov ústavnosti a porušenie základných práv a slobôd.
Navrhovateľ tvrdí, že najvyšší súd rozhodol pri preskúmaní označených
rozhodnutí v rozpore s § 250i ods. 2 OSP bez toho, aby konanie prerušil, keďže
v súvislosti s jeho vecou došlo na základe protestu prokurátora podľa § 11 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre k preskúmaniu
zákonnosti otázky súvisiacej s rozhodnutiami orgánu štátnej správy. Z obsahu spisu
nevyplýva, či protest prokurátora vedený pod č. k. Pd 4018/2000-11 zo 17. mája
2000, na ktorý poukazuje navrhovateľ a ktorý má smerovať proti rozhodnutiu
riaditeľa Colného úradu Čierna nad Tisou, totiž súvisí s riešením skutkovej a právnej
stránky rozhodnutí o dočasnom pozbavení a prepustení navrhovateľa zo služobného
pomeru. Ani z obsahu rozhodnutia najvyššieho súdu nie je možné zistiť, či tento vedel
o podanom proteste prokurátora, resp. či sa tento týkal podstaty prejednávanej veci.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí rozhodol len o navrhovateľom
namietanej právnej relevancii Príkazu č. 7/98 z 11. februára 1998 Colného
riaditeľstva Čierna nad Tisou a zaoberal sa v ňom jeho vplyvom na rozhodnutie
Colného riaditeľstva Slovenskej republiky o dočasnom pozbavení výkonu štátnej
služby navrhovateľa a jeho prepustení zo služobného pomeru. Uvedeného príkazu sa
týkal protest prokurátora Okresnej prokuratúry v Michalovciach vedený pod
č. k. Pd 4020/99-12 z 27. marca 2000.
V súlade s čl. 51 ústavy sa aj práv upravených v čl. 35, čl. 36 a čl. 46 ods. 1
ústavy možno domáhať len v medziach ustanovených zákonom. Právo domáhať sa
súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 patrí každému osobne, teda tomu, k porušeniu
práva koho došlo. Podľa názoru ústavného súdu preskúmaním rozhodnutia
posudzovaného správneho orgánu došlo k súdnemu konaniu, v rámci ktorého
v intenciách čl. 51 ústavy a príslušných ustanovení OSP (§ 247-250k OSP) príslušný
súd rozhodnutie posúdil a rozhodol. Ústavný súd nie je preto príslušný na ďalšie
preskúmavanie rozhodnutí navrhovateľom označených súdnych orgánov, ktorými mali
byť označené ústavné práva porušené. Podanie protestu zo strany prokurátora
predstavuje zásah iného štátneho orgánu do procesu ochrany práv a ochrany
zákonnosti.
Navrhovateľ v texte ústavnej sťažnosti uvádza, že proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu podal dovolanie, o ktorom nie je rozhodnuté. Odhliadnuc od
hodnotenia prípustnosti dovolania podľa príslušných ustanovení OSP ústavný súd
konštatuje, že nie sú dôvody, aby posudzoval toto konanie pred najvyšším súdom.
Všeobecná deklarácia ľudských práv má charakter politického, a nie právneho
dokumentu, preto jednotlivé jej ustanovenia, resp. ich dodržiavanie ústavný súd
neposudzuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.