Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 68/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa

28. júna 2001 predbežne prerokoval podnet na začatie konania I. M., toho času v Ústave na

výkon väzby v L., zastúpeného advokátom JUDr. P. S., Advokátska kancelária, B., pre

porušenie práv podľa , a

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.

zn. z 23. februára 2001 a takto

r o z h o d o l :

Podnet I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

I. M. (ďalej len „navrhovateľ“) sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) o ústavnú ochranu podaním z 12. marca 2001. Toto podanie doplnil

podaním z 11. júna 2001 jeho právny zástupca, ktorý navrhovateľa zastupuje na základe

plnomocenstva z 20. apríla 2001.

Podstatou podaní (s prihliadnutím aj na ich prílohy), ktoré možno kvalifikovať ako

podnet na začatie konania pre porušenie práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), resp. § 18 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), sú námietky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. februára 2001.

Označeným uznesením krajský súd zamietol podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku ako nie dôvodnú okrem iného aj sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu v Prievidzi (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2000, ktorým

tento súd zamietol podľa žiadosť navrhovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu z 9. októbra 2000.

Podľa navrhovateľa krajský súd svoje uznesenie neodôvodnil v súlade s § 134 ods. 2

, neuviedol žiadne konkrétne dôvody, o ktoré svoje rozhodnutie opiera,

a preto je nepreskúmateľné a zmätočné. Keďže krajský súd vyslovil názor, že preskúmaním

spisového materiálu dospel k záveru, že obvinení (teda aj navrhovateľ) skutky, za ktoré sú

stíhaní, spáchali, zároveň porušil zákonnú zásadu princípu prezumpcie neviny. Tento názor

bol vyslovený ešte pred rozhodnutím o tom, či vôbec prvostupňový súd vec na konanie

prijme (to znamená v merite veci). Krajský súd tak spochybnil už vopred každé iné ako

odsudzujúce rozhodnutie prvostupňového orgánu v danej veci.

Navrhovateľ preto navrhol ústavnému súdu, aby začal konanie o porušení jeho práva

na spravodlivý proces podľa a , Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a práva podľa , pričom po

konaní vo veci samej by mal vyniesť rozhodnutie: „Rozhodnutím KS Trenčín sp. zn.

z 23. 2. 2001 bolo porušené ústavné právo podnecovateľa v čl. 46 ods. 1

a v SR na spravodlivý proces spočívajúce v neodôvodnení tohoto

rozhodnutia v zmysle a vo vyslovení názoru, že spáchal skutky, pre

ktoré je trestne stíhaný“.

II.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, pričom skúma ako jeho zákonné náležitosti (najmä podľa § 20), tak aj prípadné

dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 vrátane zjavnej neopodstatnenosti.

Z uznesení okresného a krajského súdu zo 14. decembra 2000, resp. 23. februára

2001 vyplýva, že žiaden z nich sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že jeho trestné

stíhanie (pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)

a iné), ako aj väzobné dôvody podľa , a

sú neopodstatnené, a svoj opačný názor vyjadrili vo výrokoch a najmä

v odôvodnení označených rozhodnutí.

Okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni, okrem iného poukázal na bod 10

obžaloby Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo 17. novembra 2000, podľa ktorého

navrhovateľ počas trvania väzby od 10. apríla 1999 do 25. augusta 1999 si zabezpečoval

z väzby vynášanie a vnášanie nekontrolovanej pošty, ktorá obsahovala rôzne pokyny pre

svedkov a iné osoby, ako majú vypovedať, prípadne ktoré osoby majú kontaktovať.

Uznesenie krajského súdu (navrhovateľom pred ústavným súdom napádané), ktorý

rozhodoval v druhom stupni, treba zákonite posudzovať aj v spojení s uznesením okresného

súdu.

III.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa v odôvodnení uznesenia treba, ak to

prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za

dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci

orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na podklade

ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Navrhovateľ tvrdí, že krajský súd neodôvodnením uznesenia z 23. februára 2001

v zmysle porušil jeho vyššie označené práva podľa ,

resp. Listiny.

Hoci možno všeobecne pripustiť, že súd by mohol neodôvodnením svojho

rozhodnutia porušiť navrhovateľom namietané práva, v jeho veci však o takýto prípad

nejde. Konfrontujúc navrhovateľove námietky s odôvodnením uznesenia krajského súdu

z 23. februára 2001 (v spojení s uznesením okresného súdu zo 14. decembra 2000) dospel

ústavný súd k tomu záveru, že v podstate nejde o rozpor odôvodnenia označeného uznesenia

krajského súdu s , ale o jeho rozpor s predstavou

navrhovateľa.

Krajský súd svoje uznesenie odôvodnil. Obsahom práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 a Listiny nie je aj právo, aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv osoby, ktorej sa týka. Keďže krajský súd neodôvodnením uznesenia

z 23. februára 2001 podľa predstáv navrhovateľa nemohol porušiť ním namietané práva,

ústavný súd v tejto časti jeho podnet odmietol ako zjavne neopodstatnený.

IV.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za

nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa navrhovateľa mal krajský súd porušiť jeho označené právo vyslovením názoru

v uznesení z 23. februára 2001, že trestne stíhané skutky spáchal.

Toto tvrdenie navrhovateľa však nezodpovedá skutočnosti, pretože vyslovenie

označeného názoru – či už priamo alebo nepriamo – sa nenachádza ani v uznesení krajského

súdu z 23. februára 2001 a ani v uznesení okresného súdu zo 14. decembra 2000 (pozri

napr. na str. 5: „... Súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že voči všetkým štyrom

obvineným existuje dôvodné podozrenie, že sa dopustili trestnej činnosti ...“).

Krajský súd napr. vo svojom uznesení v piatom odseku na str. 2 výslovne uvádza:

„Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dôvodnosť

podozrenia, že obvinení spáchali skutky, pre ktoré sú stíhaní a pre ktoré bola podaná

obžaloba Krajskou prokurátorkou v Trenčíne 24. 11. 2000 na okresný súd, doteraz

produkovanými dôkazmi nebola rozptýlená. Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, jej

rozsah, závažnosť ako aj spôsob spáchania, z ktorej ako je vyššie uvedené sú naďalej

dôvodne podozriví ...“

V ďalšom odseku je zase uvedené: „Ako už krajský súd uviedol, charakter a spôsob

realizácie trestnej činnosti, zo spáchania ktorej sú obvinení dôvodne podozriví a zo

spáchania ktorej obvinených prokurátor už obžaloval (t. z., že miera jeho presvedčenia

založená na zhromaždených dôkazoch o tom, že obvinení konkrétny skutok spáchali, je

vyššia a dosahuje úroveň dostatočného opodstatnenia postavenia obvinených pred súd -

) ...“

Pretože krajský súd svojím uznesením z 23. februára 2001 nemohol porušiť právo

navrhovateľa podľa , aj v tejto časti bol jeho podnet odmietnutý ako

zjavne neopodstatnený.