Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 63/01
PDF · 77.96 KB
No categories available
II. ÚS 63/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2001
prerokoval ústavnú sťažnosť A. H., bytom Česká republika, B., vo veci porušenia ústavných
práv rozhodnutím Okresného úradu v Čadci č. 2000/2138-Ca z 28. júna 2000 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť A. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. júna 2001
doručené podanie A. H. (ďalej len „navrhovateľka“), bytom Česká republika, B., označené
ako „Ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu o vlastníctve Okresného úradu v Čadci, odboru
PPaLH č. 2000/2138-Ca z 28. 6. 2000“. Navrhovateľka ním namietala, že Okresný úrad
Čadca v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) neprípustne zasiahol
do vlastníckych práv. Ďalej tvrdila, že postupom Okresného úradu Čadca v konaní o vydaní
nehnuteľnosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a postupom Krajského súdu
Žilina v konaní o preskúmaní rozhodnutia Okresného úradu Čadca č. 2000/2138-Ca boli
porušené jej základné práva upravené v čl. 12, čl. 14, čl. 20, čl. 46 a čl. 48 ústavy.
Navrhovateľka preto požadovala, aby ústavný súd rozhodol nálezom: „Rozhodnutím
o vlastníctve Okresného úradu Čadca č. 2000/2138-Ca z 28. 6. 2000 a postupom Krajského
súdu Žilina v konaní 10 S 91/00 boli porušené základné ľudské práva a slobody, zaručené
navrhovateľke v čl. 12, ods. 1, ods. 2, čl. 14, čl. 20, ods. 1, ods. 4, čl. 46, ods. 2 a čl. 48,
ods. 2 Ústavy SR. Rozhodnutie o vlastníctve Okresného úradu Čadca č. 2000/2138-Ca
z 28. 6. 2000 sa zrušuje.“
Navrhovateľka už v súvislosti so skôr uskutočnenými podaniami na ústavný súd bola
viackrát poučená o povinnosti právneho zastúpenia v konaní pred ním. Ústavný súd ju preto
opätovne listom z 11. júla 2001 vyzval na predloženie splnomocnenia pre advokáta alebo
komerčného právnika v lehote 10 dní od doručenia listu, ktorý jej bol doručený 16. júla
2001.
Navrhovateľka na túto výzvu ústavného súdu nereagovala, splnomocnenie pre
právneho zástupcu ústavnému súdu v určenej lehote nepredložila a ústavný súd ani
nepožiadala o ustanovenie právneho zástupcu.
Preto ústavný súd jej ústavnú sťažnosť po predbežnom prerokovaní odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.