Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 82/01
PDF · 97.06 KB
No categories available
III. ÚS 82/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2001
predbežne prerokoval podnet na začatie konania pre porušenie základných práv A. M.,
trvale bytom D., okres Ž., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D. n. V.,
a takto
r o z h o d o l :
Podnet A. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. mája 2001
doručené podanie A. M.(ďalej len „navrhovateľ“) označené ako „Podnet na preskúmanie
ústavnosti konania OČTK“, ktorým namietal predovšetkým spôsob hodnotenia dôkazov
a nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi činnými v trestnom konaní v trestnom
stíhaní vedenom proti jeho osobe pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. f)
K uvedenému podaniu nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo
komerčného právnika na zastupovanie navrhovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak
ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Ústavný súd listom z 13. júna 2001 upozornil navrhovateľa na náležitosti
kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde.
Zároveň vyzval navrhovateľa, aby v lehote 21 dní od doručenia tohto listu odstránil
nedostatky podania a predložil ústavnému súdu plnomocenstvo pre advokáta alebo
komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
Taktiež navrhovateľa upozornil na možnosť požiadať v označenej lehote ústavný súd
o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta, podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde
v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším podaním, ktoré bolo ústavnému súdu
doručené 27. júna 2001, ku ktorému pripojil viaceré prílohy (týkajúce sa jeho trestnej veci),
ako aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 82/01-17 z 31. augusta 2001 žiadosti
navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel, pretože dospel k záveru, že
u navrhovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Následne listom z 12. septembra 2001 navrhovateľa vyzval, aby najneskôr do 14 dní
od doručenia tohto listu a uznesenia č. k. III. ÚS 82/01-17 z 31. augusta 2001 zaslaného
v prílohe ústavnému súdu predložil plnomocenstvo udelené konkrétnemu advokátovi alebo
komerčnému právnikovi na zastupovanie svojej osoby v konaní pred ústavným súdom.
Taktiež ho poučil, že v prípade nerešpektovania uvedenej výzvy môže byť jeho
podnet odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí.
Podľa uvedeného ustanovenia: „Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je
ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto
vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.“
V zmysle § 20 zákona o ústavnom súde pritom k návrhu na začatie konania musí byť
pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred
ústavným súdom (ods. 2). Ustanovenie odsekov 1 a 2 platí aj pre podanie podnetu (ods. 3).
Navrhovateľ na vyššie uvedené rozhodnutie ústavného súdu o nevyhovení jeho
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu reagoval listom z 24. septembra 2001, v ktorom
uviedol, že žiada o prerokovanie svojho návrhu aj napriek tomu, že nemá právneho
zástupcu.
Namietal pritom porušenie ďalších základných práv a slobôd zakotvených v ústave,
ako aj ľudských práv garantovaných v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a protokoloch na tento dohovor nadväzujúcich, pričom však žiadne nové skutočnosti
týkajúce sa predmetnej veci neuviedol.
Navrhol, aby ústavný súd preskúmal ústavnosť konania orgánov činných v trestnom
konaní v jeho trestnej veci, konkrétne či svojím konaním neporušili ústavu tým, že
nepostupovali podľa zákona. V prípade ich zákonného postupu navrhol, aby ústavný súd na
základe čl. 125 písm. a) ústavy preskúmal, či zákony, ktorými sa uvedené orgány riadili, sú
v súlade s ústavou.
Keďže navrhovateľ napriek tomu, že list ústavného súdu z 12. septembra 2001, ako
aj uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 82/01-17 z 31. augusta 2001 prevzal 14. septembra
2001, doposiaľ nezaslal ústavnému súdu splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom
alebo komerčným právnikom v konaní pred ústavným súdom, bol jeho podnet podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
odmietnutý.