Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-1-2022.pdf
PDF · 71.17 KB
No categories available
21C/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore navrhovateľa: N. T., C. XX, C., korešpon. adresa K. XX, C. proti odporcovi: Z. T., C. XX, Z. pri C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ doručil súdu dňa 11.01.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal aby súd zakázal odporcovi nakladať s bytom podľa vlastného uváženia, a to až do rozhodnutia vo veci samej.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že „dňa 16.8.2021 nás opustila naša drahá mama, ja ako najstarší syn z troch súrodencov, som s ňou býval v spoločnej domácnosti, kde sme spolu nažívali až do jej úmrtia. Spolu s mamou tú so mnou bývala aj moja družka 6 rokov a tri roky dozadu aj môj syn N. T., ktorý mi bol zverený do opatery. Žili sme si v spoločnej domácnosti v poriadku, vzájomne sme si s matkou pomáhali a viedli sme spoločne domácnosť v zmysle našich vzájomných dohôd. Posledné dva roky sa matkin zdravotný stav zhoršil väčším užívaním alkoholu, kde bolo potrebné zabezpečiť pre mamu psychiatrické liečenie kde sa liečila na alkoholizmus a následné depresie . bol som s ňou aj v týchto ťažkých situáciách a hlavne som jej bol oporou ktorú potrebovala ku koncu takmer 24 hodín denne., jej stav si nakoniec vyžadoval hospitalizáciu v nemocnici v Ružinove kde aj 16.8.2021 zomrela. Bol som s ňou do poslednej chvíle. V byte v ktorom som býval s mamou som ostal bývať aj naďalej a čakal som na dedičské konanie, kde som bol presvedčený, lebo som o tom s mamou aj veľa krát hovoril, že nebohá mama rozdelila svoj majetok medzi nás troch súrodencov rovnakým dielom. Dňa 24.12.2021 som sa s uznesenia dedičského konania Okresného súdu Bratislava II. dozvedel, že moja mama bola nemajetná a byt v ktorom so s ňou býval darovala Darovacou zmluvou mojej sestre Z. T., som presvedčený že moja mama nevedela ani čo podpisuje, jej zdravotný stav posledné dva roky nebol taký aby vedela rozpoznať čo podpisuje. Moja sestra mi určila platiť nájomné vo výške 350,00 EUR a každý deň robí na mňa psychický nátlak , že keď nebudem platiť tak ma vyhodí na ulicu. Som presvedčený spolu s bratom že sa jedná o podvodnú darovaciu zmluvu a žiadam súd o Predbežné opatrenie do zistenia skutkového stavu k bytu po matka aby odporkyňa nemohla z bytom naložiť podľa vlastného uváženia. Žiadam o riadne prešetrenie a aby súd spravodlivo rozhodol, doložím lekárske správy, výpovede svedkov, že matka bola psychicky chorá a nevedela čo s odporkyňou rieši“.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa odporcu, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.
Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením
potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že navrhovateľ sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak navrhovateľ neosvedčil svoj nárok a ak nepripojil listiny, na ktoré sa odvoláva.
Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Aplikuje sa tak striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval o aký byt ide, o aké dedičské konanie ide. Podľa tvrdení navrhovateľa má ísť vo veci samej o „dedičskú zmluvu pod č. V-2736/20 zo dňa 19.02.2020“, o čom však rovnako doklad nedoložil. Absencia listín podľa § 326 ods. 2 CSP je dôvodom na zamietnutie návrhu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporca mal vo veci plný úspech. V takom prípade by mal odporca nárok na náhradu trov konania, ale keďže mu žiadne v konaní nevznikli, a vzhľadom na štádium konania ani vzniknúť nemohli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal
Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samu, súd o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.