Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 7/02
PDF · 82.11 KB
No categories available
III. ÚS 7/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť P., a. s., Z. K., zastúpenej advokátom JUDr. J. D.,
P., ktorou namieta porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 20/2000, a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť P., a. s., o d m i e t a pre nedostatok príslušnosti.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. januára
2002 doručené podanie P., a. s., Z. K. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpenej advokátom
JUDr. J. D., P., ktorým namieta porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Obdo 20/2000. Navrhovateľ označil svoje podanie ako „Návrh na preskúmanie zákonnosti
rozsudku Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. 1 Obdo 20/2000“ a za odporcu označil
Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava. V texte podania uvádza, že
tento návrh podáva podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd vyhodnotil podanie podľa jeho
obsahu ako ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, čo je v súlade s výslovným prianím
navrhovateľa.
Navrhovateľ tvrdí, že uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Neuvádza však, že by ním
došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Ak navrhovateľ v ústavnej sťažnosti
namieta iba porušenie ustanovení ústavy, ktoré výslovne nezakotvujú základné práva
a slobody, tak musí uviesť, aké ústavné práva, k porušeniu ktorých malo dôjsť, z týchto
ustanovení vyvodzuje. Preto táto ústavná sťažnosť nemá náležitosti predpísané v § 50
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov.
Aj po 1. januári 2002, keď nadobudlo účinnosť nové znenie čl. 127 ústavy, platí to,
čo bolo vyslovené už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 138/93: „Ústavný súd nie je nadriadeným
orgánom všeobecných súdov a nie je v jeho právomoci preskúmavať ani zákonnosť ich
konania a rozhodovania.“ Ústavný súd v zásade nepreskúmava, či všeobecný súd správne
vyložil a aplikoval zákon. Preto nie je ústavný súd príslušný konať o tejto ústavnej
sťažnosti.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.