Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 49/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2002

prerokoval podnet Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci

porušenia jeho základného práva upraveného v

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Konanie o podnete Ing. J. B. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2001

doručené podanie Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na

začatie konania pred ÚS – SR (čl. 130 ods. 3)“, ktorým sa dožaduje prijatia podnetu na

ďalšie konanie a rozhodnutia o tom, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené (ďalej len

„ústava“) postupom Slovenskej republiky v zastúpení Okresným súdom Košice II (ďalej len

„okresný súd“), v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. . Predmetom

tohto konania je uplatnenie nároku navrhovateľa na mzdu, náhradu mzdy a príplatok

s príslušenstvom od bývalého zamestnávateľa KPPS, s. r. o., Krivá 23, Košice na základe

návrhu z 15. decembra 1999 podaného okresnému súdu. Svojím podnetom na ústavný súd

sa navrhovateľ dožaduje, aby ústavný súd (ak okresný súd nerozhodne ani po 1. júli 2001)

zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní vyššie uvedeného základného práva, aby

mu prikázal obnoviť stav pred jeho porušením a aby priznal navrhovateľovi primerané

finančné zadosťučinenie 100 000,- Sk od Slovenskej republiky, ktorá je povinná mu túto

sumu vyplatiť do troch dní od doručenia nálezu ústavného súdu. Navrhovateľ súčasne

požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom vzhľadom na

to, že nie je v stave hradiť náklady na advokáta, keďže má nízky príjem a manželka je na

invalidnom dôchodku.

Ústavný súd v súvislosti so žiadosťou o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred

ústavným súdom vyzval navrhovateľa, aby dokumentoval svoje sociálne a majetkové

pomery, na čo navrhovateľ reagoval (12. júna 2001) predložením kópie pracovnej zmluvy,

ktorú mal uzavretú na dobu určitú (do 31. decembra 2001) s dohodnutou úkolovou mzdou

v minimálnej výške 4 600.- Sk mesačne (predložil ju 29. mája 2001), a kópie rozhodnutia

o invalidnom dôchodku manželky vo výške 5 442.- Sk mesačne, ako aj uznesenia

okresného súdu č. k. -12 o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo

4. januára 2000.

Ústavný súd prerokoval žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

28. júna 2001. Keďže dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhovenie žiadosti

navrhovateľa, uznesením č. k. -11 ustanovil navrhovateľovi za právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. L. K., ktorý so zastupovaním

vyjadril súhlas.

Týmto boli splnené všetky náležitosti podania na to, aby ústavný súd podnet

navrhovateľa predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie v časti, v ktorej sa

navrhovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48

ods. 2 .

Z pripojených dokladov vyplynulo, že navrhovateľ pracoval u KPPS, s. r. o., Krivá

23, Košice od 13. júla 1995. Pretože mu však jeho zamestnávateľ nevyplatil mzdu za

mesiace september až november 1999, navrhovateľ skončil pracovný pomer podľa § 54 ods.

1 písm. b) . Bývalý zamestnávateľ dlhuje navrhovateľovi za uvedené

obdobie nevyplatenú mzdu v sume 41 428,- Sk, náhradu mzdy za nevyplatenú dovolenku

v sume 16 428,- Sk, podľa sumu 30 000,- Sk za zabezpečenie

stravného a príplatku za stravovanie v sume 6 000,- Sk, t. j. spolu sumu 93 857,- Sk.

Bývalý zamestnávateľ nároky navrhovateľa v zásade uznal, avšak dlhujúce prostriedky

navrhovateľovi nevyplatil, preto navrhovateľ podal návrh na súd s tým, aby súd vo veci

rozhodol na jedinom pojednávaní (vrátane úrokov) alebo aby schválil zmier v znení

žalobného návrhu.

Keďže okresný súd vo veci nekonal, dožadoval sa navrhovateľ podaním z 20. marca

2000, aby súd vo veci konal hospodárnejšie a rýchlejšie. Zaslanie vyjadrenia žalovaného

okresným súdom navrhovateľovi bez určenia dátumu pojednávania označil navrhovateľ

v tomto svojom podaní adresovanom okresnému súdu za neefektívny postup, preto sa

dožadoval vydania kontumačného rozsudku. Keďže ani po tomto návrhu súd vo veci

nekonal, obrátil sa navrhovateľ 25. júla 2000 na predsedu okresného súdu so žiadosťou o

„zjednanie nápravy“, t. j. aby súd začal v jeho veci konať. Prvé pojednávanie bolo vytýčené

na 14. september 2000, ktoré bolo odročené. Keďže nebol určený čas trvania odročenia

pojednávania, navrhovateľ sa obrátil 31. januára 2001 na predsedu okresného súdu, aby ho

informoval, kedy bude súd pokračovať v pojednávaní. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené

na 3. apríl 2001, avšak odporca sa na ňom nezúčastnil a pojednávanie bolo opäť odročené

na neurčito. Takýto postup okresného súdu viedol navrhovateľa k podaniu podnetu na

ústavný súd.

Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na

vyjadrenie k podnetu navrhovateľa a k jeho prijatiu, ako aj k otázke konania ústneho

pojednávania. Súčasne požiadal o predloženie spisu.

S požiadavkou o vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu sa ústavný súd obrátil aj na

advokáta JUDr. J. L., ktorý vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

Okresný súd sa vyjadril k podaniu navrhovateľa a k jeho prijatiu nasledovne:

„Po oboznámení sa s predloženým podnetom zo dňa 24. 4. 2001, ako aj

s napadnutým spisom tunajšieho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, Vám

dávam nasledujúce vyjadrenie:

Návrh v predmetom konaní bol podaný na tunajší súd dňa 15. 12. 1999. Dňa

4. 1. 2000 bolo uznesením žalobcovi priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku

v predmetnom spore a zároveň bol žalobný návrh doručený na vyjadrenie žalovanej

organizácii. Jej stanovisko bolo žalobcovi doručené dňa 8. 3. 2000. Následne sa vo veci

uskutočnilo pojednávanie 14. 9. 2000, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia

dokazovania. Pojednávanie uskutočnené dňa 3. 4. 2001 bolo odročené na neurčito z dôvodu

neprítomnosti žalovaného. Termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 16. 10. 2001.

Podania žalobcu zo dňa 25. 7. 2000 a 31. 1. 2001 neboli podľa ich obsahu posúdené

ako sťažnosti a boli založené do príslušného spisu na ďalší procesný postup.

Pre objektívne posúdenie podaného podnetu uvádzam, že v súdnom oddelení v tomto

spore rozhodujúceho sudcu bolo k 31. 7. 2001 572 nevybavených vecí, z toho 202 vecí

starších ako dva roky.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na

verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.

V prílohe Vám zasielam spis tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý po

oboznámení žiadam zaslať späť, nakoľko vo veci je vytýčený termín pojednávania.“

Po vrátení spisu ústavný súd v súvislosti s prípravou rozhodnutia opätovne požadoval

zapožičanie spisu v rozhodnej veci. Okresný súd Košice II doručil ústavnému súdu

vyjadrenie, že vo veci bol 16. októbra 2001 vynesený rozsudok, lehota na jeho napísanie

uplynie 16. novembra 2001 a po tomto termíne bude môcť spis ústavnému súdu zaslať. Po

telefonickej urgencii predseda senátu 29. novembra 2001 prisľúbil predloženie spisu

najneskôr 11. - 12. decembra 2001. Spis bol doručený ústavnému súdu 20. februára 2002.

Zo spisu vyplynulo, že rozsudok okresného súdu č. k. -41 zo

16. októbra 2001 nadobudol právoplatnosť 31. januára 2002. Okresný súd ním zaviazal

odporcu (bývalého zamestnávateľa navrhovateľa) zaplatiť navrhovateľovi sumu 31 279,- Sk

do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy

10 150, - Sk zastavil a zvyšok nároku navrhovateľa vrátane príslušenstva pohľadávky súd

vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je pre rozhodnutie ústavného súdu

rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak v čase vyhlasovania rozhodnutia ústavného

súdu zanikli dôvody, ktoré viedli ústavný súd k prijatiu podnetu, takému podnetu nemožno

vyhovieť (). Konanie o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po

rozhodnutí ústavného súdu môžu nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené

na základe predchádzajúceho konania štátnych orgánov (súdov) v intenciách daných

právnym poriadkom Slovenskej republiky ().

Podľa ak zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, na konanie pred ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia

. Podľa súd

kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať

vo veci. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd podľa

konanie zastaví.

V danom prípade na základe podnetu navrhovateľa síce konanie začalo v čase, keď

k porušeniu základného práva navrhovateľa mohlo dôjsť, pretože konanie okresného súdu,

ktoré navrhovateľ namietal, nebolo ešte právoplatne skončené. Základné právo

navrhovateľa sa však naplnilo vydaním právoplatného rozhodnutia okresného súdu, čím bol

súčasne odstránený stav jeho právnej neistoty, ktorý trval v čase podania jeho podnetu.

Ďalšie konanie o podnete by v tomto prípade neplnilo svoj účel. K právoplatnému

skončeniu namietaného konania došlo po začatí konania o podnete, preto ústavný súd

rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o zastavení tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2002