Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 49/01
PDF · 124.54 KB
No categories available
II. ÚS 49/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 49/01-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2002
prerokoval podnet Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci
porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1730/99, a takto
r o z h o d o l :
Konanie o podnete Ing. J. B. z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2001
doručené podanie Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na
začatie konania pred ÚS – SR (čl. 130 ods. 3)“, ktorým sa dožaduje prijatia podnetu na
ďalšie konanie a rozhodnutia o tom, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Slovenskej republiky v zastúpení Okresným súdom Košice II (ďalej len
„okresný súd“), v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 1730/99. Predmetom
tohto konania je uplatnenie nároku navrhovateľa na mzdu, náhradu mzdy a príplatok
s príslušenstvom od bývalého zamestnávateľa KPPS, s. r. o., Krivá 23, Košice na základe
návrhu z 15. decembra 1999 podaného okresnému súdu. Svojím podnetom na ústavný súd
sa navrhovateľ dožaduje, aby ústavný súd (ak okresný súd nerozhodne ani po 1. júli 2001)
zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní vyššie uvedeného základného práva, aby
mu prikázal obnoviť stav pred jeho porušením a aby priznal navrhovateľovi primerané
finančné zadosťučinenie 100 000,- Sk od Slovenskej republiky, ktorá je povinná mu túto
sumu vyplatiť do troch dní od doručenia nálezu ústavného súdu. Navrhovateľ súčasne
požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom vzhľadom na
to, že nie je v stave hradiť náklady na advokáta, keďže má nízky príjem a manželka je na
invalidnom dôchodku.
Ústavný súd v súvislosti so žiadosťou o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred
ústavným súdom vyzval navrhovateľa, aby dokumentoval svoje sociálne a majetkové
pomery, na čo navrhovateľ reagoval (12. júna 2001) predložením kópie pracovnej zmluvy,
ktorú mal uzavretú na dobu určitú (do 31. decembra 2001) s dohodnutou úkolovou mzdou
v minimálnej výške 4 600.- Sk mesačne (predložil ju 29. mája 2001), a kópie rozhodnutia
o invalidnom dôchodku manželky vo výške 5 442.- Sk mesačne, ako aj uznesenia
okresného súdu č. k. 12 C 1730/99-12 o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo
4. januára 2000.
Ústavný súd prerokoval žiadosť navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu
28. júna 2001. Keďže dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhovenie žiadosti
navrhovateľa, uznesením č. k. II. ÚS 49/01-11 ustanovil navrhovateľovi za právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. L. K., ktorý so zastupovaním
vyjadril súhlas.
Týmto boli splnené všetky náležitosti podania na to, aby ústavný súd podnet
navrhovateľa predbežne prerokoval a prijal na ďalšie konanie v časti, v ktorej sa
navrhovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
Z pripojených dokladov vyplynulo, že navrhovateľ pracoval u KPPS, s. r. o., Krivá
23, Košice od 13. júla 1995. Pretože mu však jeho zamestnávateľ nevyplatil mzdu za
mesiace september až november 1999, navrhovateľ skončil pracovný pomer podľa § 54 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce. Bývalý zamestnávateľ dlhuje navrhovateľovi za uvedené
obdobie nevyplatenú mzdu v sume 41 428,- Sk, náhradu mzdy za nevyplatenú dovolenku
v sume 16 428,- Sk, podľa § 54 ods. 3 Zákonníka práce sumu 30 000,- Sk za zabezpečenie
stravného a príplatku za stravovanie v sume 6 000,- Sk, t. j. spolu sumu 93 857,- Sk.
Bývalý zamestnávateľ nároky navrhovateľa v zásade uznal, avšak dlhujúce prostriedky
navrhovateľovi nevyplatil, preto navrhovateľ podal návrh na súd s tým, aby súd vo veci
rozhodol na jedinom pojednávaní (vrátane úrokov) alebo aby schválil zmier v znení
žalobného návrhu.
Keďže okresný súd vo veci nekonal, dožadoval sa navrhovateľ podaním z 20. marca
2000, aby súd vo veci konal hospodárnejšie a rýchlejšie. Zaslanie vyjadrenia žalovaného
okresným súdom navrhovateľovi bez určenia dátumu pojednávania označil navrhovateľ
v tomto svojom podaní adresovanom okresnému súdu za neefektívny postup, preto sa
dožadoval vydania kontumačného rozsudku. Keďže ani po tomto návrhu súd vo veci
nekonal, obrátil sa navrhovateľ 25. júla 2000 na predsedu okresného súdu so žiadosťou o
„zjednanie nápravy“, t. j. aby súd začal v jeho veci konať. Prvé pojednávanie bolo vytýčené
na 14. september 2000, ktoré bolo odročené. Keďže nebol určený čas trvania odročenia
pojednávania, navrhovateľ sa obrátil 31. januára 2001 na predsedu okresného súdu, aby ho
informoval, kedy bude súd pokračovať v pojednávaní. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené
na 3. apríl 2001, avšak odporca sa na ňom nezúčastnil a pojednávanie bolo opäť odročené
na neurčito. Takýto postup okresného súdu viedol navrhovateľa k podaniu podnetu na
ústavný súd.
Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na
vyjadrenie k podnetu navrhovateľa a k jeho prijatiu, ako aj k otázke konania ústneho
pojednávania. Súčasne požiadal o predloženie spisu.
S požiadavkou o vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu sa ústavný súd obrátil aj na
advokáta JUDr. J. L., ktorý vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.
Okresný súd sa vyjadril k podaniu navrhovateľa a k jeho prijatiu nasledovne:
„Po oboznámení sa s predloženým podnetom zo dňa 24. 4. 2001, ako aj
s napadnutým spisom tunajšieho súdu, v ktorom sú namietané prieťahy v konaní, Vám
dávam nasledujúce vyjadrenie:
Návrh v predmetom konaní bol podaný na tunajší súd dňa 15. 12. 1999. Dňa
4. 1. 2000 bolo uznesením žalobcovi priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku
v predmetnom spore a zároveň bol žalobný návrh doručený na vyjadrenie žalovanej
organizácii. Jej stanovisko bolo žalobcovi doručené dňa 8. 3. 2000. Následne sa vo veci
uskutočnilo pojednávanie 14. 9. 2000, ktoré bolo odročené za účelom doplnenia
dokazovania. Pojednávanie uskutočnené dňa 3. 4. 2001 bolo odročené na neurčito z dôvodu
neprítomnosti žalovaného. Termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 16. 10. 2001.
Podania žalobcu zo dňa 25. 7. 2000 a 31. 1. 2001 neboli podľa ich obsahu posúdené
ako sťažnosti a boli založené do príslušného spisu na ďalší procesný postup.
Pre objektívne posúdenie podaného podnetu uvádzam, že v súdnom oddelení v tomto
spore rozhodujúceho sudcu bolo k 31. 7. 2001 572 nevybavených vecí, z toho 202 vecí
starších ako dva roky.
Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na
verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.
V prílohe Vám zasielam spis tunajšieho súdu sp. zn. 12 C 1730/99, ktorý po
oboznámení žiadam zaslať späť, nakoľko vo veci je vytýčený termín pojednávania.“
Po vrátení spisu ústavný súd v súvislosti s prípravou rozhodnutia opätovne požadoval
zapožičanie spisu v rozhodnej veci. Okresný súd Košice II doručil ústavnému súdu
vyjadrenie, že vo veci bol 16. októbra 2001 vynesený rozsudok, lehota na jeho napísanie
uplynie 16. novembra 2001 a po tomto termíne bude môcť spis ústavnému súdu zaslať. Po
telefonickej urgencii predseda senátu 29. novembra 2001 prisľúbil predloženie spisu
najneskôr 11. - 12. decembra 2001. Spis bol doručený ústavnému súdu 20. februára 2002.
Zo spisu vyplynulo, že rozsudok okresného súdu č. k. 12 C 1730/99-41 zo
16. októbra 2001 nadobudol právoplatnosť 31. januára 2002. Okresný súd ním zaviazal
odporcu (bývalého zamestnávateľa navrhovateľa) zaplatiť navrhovateľovi sumu 31 279,- Sk
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, konanie v časti o zaplatenie sumy
10 150, - Sk zastavil a zvyšok nároku navrhovateľa vrátane príslušenstva pohľadávky súd
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je pre rozhodnutie ústavného súdu
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak v čase vyhlasovania rozhodnutia ústavného
súdu zanikli dôvody, ktoré viedli ústavný súd k prijatiu podnetu, takému podnetu nemožno
vyhovieť (I. ÚS 123/93). Konanie o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po
rozhodnutí ústavného súdu môžu nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené
na základe predchádzajúceho konania štátnych orgánov (súdov) v intenciách daných
právnym poriadkom Slovenskej republiky (III. ÚS 33/00).
Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde ak zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, na konanie pred ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku súd
kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
vo veci. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd podľa
§ 104 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.
V danom prípade na základe podnetu navrhovateľa síce konanie začalo v čase, keď
k porušeniu základného práva navrhovateľa mohlo dôjsť, pretože konanie okresného súdu,
ktoré navrhovateľ namietal, nebolo ešte právoplatne skončené. Základné právo
navrhovateľa sa však naplnilo vydaním právoplatného rozhodnutia okresného súdu, čím bol
súčasne odstránený stav jeho právnej neistoty, ktorý trval v čase podania jeho podnetu.
Ďalšie konanie o podnete by v tomto prípade neplnilo svoj účel. K právoplatnému
skončeniu namietaného konania došlo po začatí konania o podnete, preto ústavný súd
rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o zastavení tohto konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2002