Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-2T/143/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému Y. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. januára 2022, takto

rozhodol:

Podľa

obžalovaný: Y. A.

J.. XX. XX. XXXX I. V., Y. G. Y.. I. XXXX/XX, V.,

sa o s l o b o d z u j e

s p o d o b ž a l o b y pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa , ktorého sa mal dopustiť

t a k, ž e

dňa XX. XX. XXXX v čase okolo 18.30 hod. v V. na ul. Ž.J. XXX/XX, v Hostinci J., ako zákazník začal verbálne obťažovať čašníčku F. O., J.. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom V.É. G., Č. P. XXX tým spôsobom, že pri barovom pulte, keď si objednávala pivo, jej hovoril: „Ty si neskutočná, Ty si aká dobrá, vyjebem ťa“ a pri odchode na ňu kričal, že aj tak ju bude mať, že ju dostane, následne v čase okolo 19.30 hod. vošiel do priestorov hostinca určených pre nefajčiarov, kde F. O., ktorá sa tam šla pozrieť, kto tam je a čo tam robí, chytil a proti jej vôli si ju k sebe pritiahol, čomu sa F. O. neúspešne bránila tým, že ho odtláčala rukami a kopala ho, následne ju otočil chrbtom k sebe, jednou rukou jej zapchal ústa, aby nemohla kričať, druhú ruku jej vsunul pod nohavice na zadku, kde ju ohmatával po holo tele, snažil sa jej stiahnuť nohavice, následne jej rukou chytil sánku na tvári, druhú ruku z jej nohavíc vytiahol a vsunul ju pod blúzku a podprsenku, začal jej ohmatávať holé prsia, pričom jej stále opakoval, aby sa prestala brániť a bola ticho, rozprával slová: „chcem ťa, si neskutočná“, následne sa jej podaril vytrhnúť zo zovretia a ujsť za barový pult, kde za ňou prišiel a smial sa jej, čím spôsobil poškodenej F. O. ľahké zranenia a to hematóm na pravom predlaktí, 5 drobných hematómov na pravom stehne, pomliaždenie iných a bližšie neurčených častí predlaktia, pomliaždenie pleca a ramena a pomliaždenie stehna s dobou liečenia do 7 dní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného Y. A. pre zločin sexuálneho násilia podľa , na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej F. O. a svedkov ml. X.Á. W., S. W., J. X., M. X., S.. H. X., S.. F. S., Z. H., D. X., Q. V.. Taktiež bola na hlavnom pojednávaní vypočutá aj znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých PhDr. Zuzana Vozárová a so súhlasom obžalovaného bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Zuzany Krajňákovej, znalkyne z odboru Zdravotníctvo odvetvie psychiatria.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že začiatkom Z. XXXX sa dohodol s kamarátmi X. a X., že zajdu do pohostinstva J.J. na pár pív. Keďže trošku meškal prišiel a oni tam už boli na terase a on išiel dnu pýtať pivo. Videl, že je tam mladá čašníčka, ktorú pekne poprosil, aby mu načapovala pivo, ona mu povedala, že bude to 1,10 € a na to jej povedal, že nie sú takí starí, aby si vykali a ona mu podala ruku, tak jej povedal, že nech sa nezoznamujme cez pult, že nech ide tu nabok a sa zoznámili. Pivo si zobral a išiel na terasu za kamarátmi. Potom sa ich prišla opýtať, či si ešte dajú a dali si ešte jedno kolo a potom potreboval ísť na WC a v tom sa ona postavila medzi dvere do zárubne a spýtala sa ho, že čo tu chcem a on jej povedal, že ide na WC a navrhol jej, aby pristúpila ku mne, ona pristúpila, objal ju, vyskočila na neho a oblapila ho nohami a keď ju išiel pobozkať, v tom začala hovoriť, že ona má frajera a začala sa od neho trhať a v tom spadla na zem. Tak pochopil, že ju asi nezbalí, tak išiel nazad na terasu. Potom išiel dnu ešte vypýtať tri pivá a ona mu povedala, že jemu pivo neurobí, lebo sa nevie správať k ženám. Tak počkal a zobral pivá a kamaráti sa ho pýtali, že kde má pivo on, tak išiel ešte raz vyskúšať vypýtať tri pivá vypýtať a že sa jej ospravedlní. Požiadal ju nech sa nehnevá a že sa jej chce ospravedlniť. Chytil jej ruku a pobozkal ju na ruku že nech sa nehnevá. Požiadal ju, nech mu načapuje aspoň malé pivo, tak načapovala dve veľké a jedno malé pivo a išiel von a potom už odišli. Počas pobytu v J.j neboli v pohostinstve celý čas, lebo na chvíľu niekde odišli, išli sa len tak prejsť a potom si povedali, že dajú si ešte jedno dve pivá a išli nazad do J.. Do pohostinstva prišli triezvi a kým išiel na WC, tak vypil maximálne 4 pivá. Nemal žiadne nevhodné reči a nevie si vysvetliť tvrdenia poškodenej, že prečo mu chce tak ublížiť.

Svedkyňa poškodená F. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného pred týmto incidentom nepoznala a mrzí ju, že sa dostali až na súd, lebo je úprimný človek, nemá s nikým problém a nemá ani rodičov, ktorí by tu na hlavom pojednávaní s ňou. Nezúčastnila sa výberu alebo strihania toho kamerového záznamu, ktorý poskytol polícii jej bývalý zamestnávateľ. V ten deň normálne prišla do roboty, bolo teplo, tak ľudia sedeli vonku, lebo dnu sa aj fajčí a je dnu aj nefajčiarska miestnosť. Okolo šiestej večer prišiel tam X., A. a X. . X. poznala, lebo býva tam kde ona. Nespomenula si, či prišiel p. A. ku baru alebo ona bola pri nich pri stole. Vypili jedno kolo a potom odišli preč. Keď prišli prvýkrát, boli triezvi, ale ako prišli druhý raz, tak A. bol síce triezvy, ale mala pocit, že bol iný ako keď prišli prvý raz, ale nedovolila tvrdiť, že bol pod vplyvom nejakej látky. Obžalovaný sa s ňou vôbec nerozprával, ani ju neregistroval. Potom odišli a prišli asi o 20 min. Vtedy prišiel A. dnu sám a rozcapil sa jej na bar a vypýtal tri pivá a začal sa jej pýtať, že kto je ona, ale takým nepríjemným spôsobom, povedal jej „by ju vyjebal“. Na druhej strane miestnosti boli takí chalani, čo tam chodia hrať šípky, ale nevedela, či tieto slová, čo jej hovoril A., mohli počuť. Potom išiel von a povedal jej, aby ich odsledovala a robila im potom ďalšie kolo, keď už budú dopíjať. Potom počula šuchot v tej zadnej miestnosti, kde sa nefajčí a p. A.l tam stál pri stene a sa ho pýtala, že čo tu robí. V tej miestnosti nebol nikto okrem nich a sú na miestnosti dvere, ktoré sa vždy zatvárajú, aby tam nebol smrad od cigariet. Prišiel ku nej a za ruku ju potiahol k sebe, povedal „poď sem“ no a je veľmi nepríjemné o tom hovoriť, lebo takto sa ku nej ešte nikdy nikto nesprával. Držal ju a nevedela sa z jeho zovretia dostať a potom ju ani nevie ako otočil tak, že bola k nemu chrbtom a držal ju stále a strčil jej ruku pod nohavice a potom ju ohmatával aj pod podprsenkou za prsia a potom nevedela, ako sa jej to podarilo, ale zohla sa nejako popod jeho ruku a vtedy sa jej podarilo od neho odtrhnúť. V ten deň mala nohavice a keď bola k nemu chrbtom, tak tú ruku jej strčil pod nohavice. Ako ju držal chrbtom k nemu, tak asi ľavou rukou jej držal ústa miernou silou a pravou rukou jej išiel pod nohavice na pravej strane zadku až po stehno. Stále dychčal a hovoril jej aká je neskutočná a cítila, že mal stoporený pohlavný úd, lebo mal také teplákové nohavice. Ona mu pomedzi to vravela, že nech prestane, že ho zabije Noro, jej vtedajší priateľ. Stále opakoval, že „tíško“ a „ticho, prestaň“. Keď sa od neho odtrhla, utiekla k baru a potom išla za jeho kamarátmi a povedala im, čo sa stalo a že ho neobslúži a asi ten Adam povedal, že či bol A.H. zase neposlušný. Obžalovaný nešiel ani ku kamarátom, ale sadol si k cudzím ľuďom vo

vnútri. Potom si prišiel vypýtať ešte pivo a povedala mu, že už ho neobslúži a on jej povedal, že zavolá jej šéfovi. Potom prišiel aj X. a povedal jej, že nech dá aj A. pivo, že oni dajú na neho pozor a ešte mu hovoril, že či vie, kto je Noro. Potom mu spravila ešte malé pivo a hodil jej na bar 6,- €, ktoré mu potom vrátila na stôl. Potom poprosila aj nejakých zákazníkov, ktorí boli vo vnútri, aby jej išli pozbierať poháre na terasu, lebo tam už nechcela ísť. Mala len modriny na ruke na pravom zápästí a na pravom stehne na boku. Ku lekárovi išla tri dni po tom, pretože najskôr to chcela nechať tak, že si len zoberie voľno, lebo 2 dni po tom incidente nevedela spať a cítila sa ako dáka špina. Má bratranca na polícii a mimo služby mu povedala, čo sa stalo a povedal jej, že by to nemala nechať tak. Ku doktorke išla až v piatok a ona ju poslala na chirurgiu, tam jej dal doktor papier a volala tomu bratrancovi, že má ten papier a potom bola podať trestné oznámenie. Po prečítaní zápisnice o skoršej výpovedi svedkyňa poškodená uviedla, že v ten večer tí chlapci W., X. M. V. čo hrávajú šípky pili len kofolu, lebo sú mladí na alkohol, ale predtým im raz po tom ako zavrela bar dala pivo, bolo to asi pol roka pred týmto incidentom. S týmito chlapcami má vzťah ako čašníčka a zákazník, bola s nimi sranda, keď prišli, ale v súkromnom živote s nimi nič nemala ani sa nestretávali. Keď sa A. vytrhla, tak títo chlapci prišli ku nej a videli, že sa niečo stalo a potom si sadla, zapálila si a tak im povedala, že čo stalo. Potom ako podala trestné oznámenie, tak bola raz na J., nerobila iba zavolala si týchto chlapcov na terasu a sa ich pýtala, že keď dačo z toho bude, či pôjdu svedčiť, ale nehovorila s nimi konkrétne, čo majú povedať alebo čo počuli.

Svedok X.Š. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná iba z videnia a poškodenú pozná ako čašníčku z pohostinstva Nižná a je mu aj kamarátka. Boli vtedy v pohostinstve J. s H.J. X., Q. V. a hrali šípky. Začuli krik čašníčky zo zadnej miestnosti, bolo to také tlmené, lebo to bolo v druhej miestnosti. Mysleli si, že s niekým čašníčka telefonuje, ale potom vybehla odtiaľ k nim do miestnosti, mala na sebe košeľu a dlhé nohavice, asi rifle a košeľu mala vyťahanú z nohavíc a mala celú košeľu takú akoby ju niekto ťahal. Svedok po nahliadnutí fotografií z č.l. 113 a 111 z vyšetrovacieho spisu uviedol, že na str. 113 obr. č. 26 je pohľad z nefajčiarskej miestnosti, kde sa mal stať skutok a sú na obrázku vidieť aj dvere vľavo do fajčiarskej miestnosti a vpravo sú dvere do baru. Na č. l. 111 obr. č. 13 a obr. č. 14, kde je vidieť miestnosť, kde boli oni a v ľavej časti je otvor do vnútra baru, kde obsluhuje čašníčka a v pravo sú dvere do nefajčiarskej miestnosti a ona vtedy vybehla z vnútra baru. Ako pribehla k nim, tak si nepamätal presne, čo povedala, ale pochopil z toho, že ju vzadu niekto obťažoval. Obžalovaného potom videl už len, keď bol vonku na terase. Do pohostinstva Nižná zvykli chodiť každý druhý deň, poškodená tam pracovala, tak sa sem tam aj rozprávali, takže boli aj kamaráti, ale teraz sa nestretávajú, len keď ju stretne náhodne na ulici, tak sa pozdravia. Obžalovaný si bol dnu objednať pri bare, ale inak sedel na terase, takže ho veľmi nevnímal. Keď si obžalovaný objednával pri bare, povedal jej, že je krásna, ale veľmi si to už svedok nepamätal. Sedeli od baru asi 2 metre a bolo tam viac ľudí, takže nepočúval o čom sa bavia. Nepočul, že by jej obžalovaný povedal, že je neskutočná, že je dobrá a že ju vyjebe. Neregistroval, že by obžalovaný bol na čašníčku vulgárny a nevedel či poškodená potom plakala. Svedok po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že veľmi si to už nepamätá, ale poškodená mala rozťahanú košeľu a mala ju vyhrnutú z nohavíc a po tom, čo sa malo stať, obsluhovala určite ďalej aj na terase, lebo oni tam boli v ten deň až do záverečnej, čiže do 22.00 hod. Odchádzali spolu s čašníčkou, Kristiánom a asi aj Ondrej s nimi. Zvykli ju pravidelne odprevádzať domov. V ten večer nepil alkohol, ale raz sa stalo, že im poškodená naliala v tom bare alkohol, ale riešilo sa to potom s rodičmi a riešil to priamo majiteľ, ale nevedel, či poškodená z toho mala nejaký problém. Mama to riešila preto, lebo doma bolo cítiť z neho alkohol. Svedok nevylúčil, že obžalovaný sa s poškodenou zoznamovali, ale neregistroval to.

Svedkyňa S. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná, pozná z videnia len jeho otca a poškodenú tiež len z videnia pozná. Jej syn chodil do pohostinstva J. a raz s poškodenou riešila, že naliala jej synovi alkohol, tak jej zavolala, že si to neželá a ona jej povedala, že sa to už nestane. Zistila to tak, že syn prišiel domov a bol taký brblavý, tak sa potom priznal, že tam vypil.

Svedok J. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát a spolužiak a sú kamaráti aj teraz. Poškodenú pozná len tak, lebo mu je suseda a vie, že bola čašníčka na J.. V ten deň prišli s M. X. pohostinstva J.Á. o cca. 17.00 hod. a volali obžalovanému, nech príde za nimi. Ako prišiel obžalovaný, tak vypil asi jedno pivo, ale nepamätal si, kto objednal to pivo, potom odišli asi na pol hodinu preč na poštu, lebo Adam si potreboval vybrať peniaze a vrátili sa a boli tam asi do večera do 22.00 hod. Obžalovaný

bol dnu a potom vyšiel von na terasu a poškodená za ním kričala, že ona nie je žiadne lacné dievča a že im má povedať, čo sa stalo, ale on sa k tomu nejako nevyjadroval, aj sa ho pýtali, že čo sa stalo, ale obžalovaný k tomu nič nepovedal, ani doteraz mu k tomu nič nepovedal obžalovaný. To bolo už nejako pred záverečnou. Ona im potom ešte urobila pivá, teda jemu a Adamovi veľké a obžalovanému malé. Potom odišli a potom sa dozvedeli, že ho udala. Keď im to poškodená vravela, keď prišla k nim ku stolu na terasu, tak kúsok kričala, ale nie veľmi, ale jemu a Adamovi vravela, že nech im obžalovaný povie, čo sa stalo a potom ešte urobila pivá. Keď prišla poškodená k ich stolu po tom, čo sa malo stať, tak sa jej asi pýtali, že čo sa stalo a ona povedala, že skúšal na ňu niečo a že nech sa prizná, ale on nepovedal k tomu nič. Nebol svedkom takého, že by obžalovaný bol na poškodenú vulgárny alebo že by na ňu kričal niečo a ani v minulosti sa k nikomu tak nesprával, že by obťažoval alebo niečo také. Nie je pravda, že by im poškodená povedala, že majú obžalovaného zobrať a odísť, lebo tam ostali ešte a ešte pili ďalej a ona obsluhovala normálne, ani neplakala a ani oblečenie nemala poškodené. Obžalovaný sa jej viackrát ospravedlňoval a ona to asi prijala, lebo mu potom načapovala ešte malé pivo, ktoré si viackrát pýtal od nej, ale mu nechcela doniesť a on jej hovoril, že prepáč, prepáč a ona na to reagovala, že nech si nechá to svoje prepáč alebo niečo v tom zmysle, ale potom mu urobila ešte malé pivo. Odvtedy sa s obžalovaným nestretáva, ale predtým sa stretávali viac, on má svoje starosti a svedok svoje, ale obžalovaného pozná od základnej školy čiže cca. 20 rokov a prezýval ho „A.“. V ten deň svedok asi dnu v pohostinstve ani nebol, čašníčka chodila von a WC je tak zboku, netreba ísť do vnútra, keď sa ide na WC. V ten večer vypil asi 7 pív a Adam asi 8 pív, lebo on vždy vypije o jedno viac a obžalovaný vypil 4 veľké pivá a jedno malé, pili len pivo, tvrdý alkohol nie a nepožili ani jeden z nich žiadnu návykovú látku.

Svedok M. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát, poznajú sa asi 6 rokov a poškodenú pozná len trocha. Stalo sa to niekedy v júni, išli na pivo s J. X. a zavolali aj obžalovanému, nech ide s nimi na pivo. Boli tam celý čas až do záverečnej skoro, len na pol hodinu alebo trištvrte hodinu odišli a vrátili sa a pili ďalej pivá. Chodievali na pivo takto cca. raz za dva týždne, ale väčšinou len on s Tomášom. V ten večer si sadli na terasu a nevedel, či bola čašníčka pri ich stole alebo si hodili objednávať oni. Vypili po tri pivá a išli na poštu, lebo J. X. si potreboval vybrať peniaze. Potom, keď sa vrátili, tak zase pili pivá. Svedok dnu ani nebol, lebo na WC sa dá ísť z boku. Za celý večer vypil asi 8 pív, Nikolas asi o jedno menej a Y. ešte menej. Od tohto incidentu sa nestretli s obžalovaným ani raz, pričom predtým chodili na pivo alebo na túru a stretávali sa raz za dva týždne. Poškodená po tom, ako sa vrátili z tej pošty, prišla von za nimi a povedala, že ona nie je žiadne ľahké dievča a bola taká rozzúrená, čo on vôbec nechápal, že prečo takto prišla za nimi a ani sa nejako o tom nebavili. Predtým takéto s Tomášom nezažil ani so ženami ani s chlapmi, obžalovaný je nekonfliktný človek, stále býval slušný. Poškodená im nevravela, že majú ísť preč, lebo im dala ešte pivo a aj obžalovanému dala pivo. Obžalovaný nemal žiadne poznámky na poškodenú a ani na ňu nekričal. Obžalovaný sa nikdy v minulosti nesprával konflikte, vždy bol slušný, lebo on je taký kľudný, normálny človek, skôr introvert.

Svedok ml. H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného nepozná a poškodenú len z videnia. On, X. W. a Q. V. boli v pohostinstve J. hrať šípky, obžalovaný prišiel dnu k baru, niečo si objednal a poškodená mu to odniesla. Bolo to medzi 18.00 hod. až 19.00 hod. Všimol si svedok, že často obžalovaný chodil na záchod. Zrazu svedok počul krik, ktorý išiel akoby spoza baru ako je nefajčiarska miestnosť. Potom poškodená vybehla a bola celá vystrašená a mala také veci natiahnuté a povedala, že ju obžalovaný napadol. Potom svedok počul, ako bol obžalovaný dnu a povedal jej „prepáč“, ale ďalej už nerozumel. Potom im ku stolu bola poškodená ešte odniesť asi pivo. Poškodená im povedala, že počula vzadu buchot a išla sa pozrieť a zrazu, že ju obžalovaný strhol. Poškodená na neho pôsobila vystrašene, keď im to vravela, ale nepamätal si, či plakala, ale bola vystrašená a nechcela sa o tom rozprávať. Do tohto pohostinstva chodieval často, lebo tam chodili hrávať šípky, biliard a stolný futbal. Chodili aj viacerí, nie len tí, čo vtedy a aspoň 4krát do týždňa. S poškodenou mal vtedy kamarátsky vzťah, v ten deň, ako sa to stalo, tak ju boli aj odprevadiť domov. Domov ju odprevádzali aj potom určite ešte pár krát, ale predtým asi nie. Poškodená im raz v minulosti naliala alkohol a nevedel či bol z toho nejaký problém. Nepočul v ten večer, že by obžalovaný na poškodenú kričal alebo že by mal na ňu nejaké vulgárne poznámky. Poškodená mala dačo s blúzkou, neviem, či roztrhnutá, či len natiahnutá, mala rozgajdanú tú blúzku. Po tomto sa už s poškodenou o tom nebavili a poškodená po tom incidente ešte ďalej obsluhovala.

Svedkyňa S.. F. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná, vidím ho prvýkrát, ale poškodenú F. O. pozná, pretože robila vedúcu školského internátu v Y. a poškodená bola ich žiačkou, chodila na Strednú odbornú školu v Y. odbor Cestovný ruch. V tom čase mali žiakov z EGT, aj Strednej

odbornej školy v Y. a v tom čase, keď Ivana navštevovala školu v Y., tak mali na internáte aj žiačky z Rómskeho konzervatória v E.. Ivana, keď prišla k nim hneď boli upozornené, že pochádza z rodiny, kde je zverená starej mame do výchovy, lebo mama sa o ňu nestarala a v detstve bola týraná. Svedkyňa mala taký dojem, že ona to aj dosť zneužívala. Bola také malé dievča a vždycky bola stredobodom incidentov a ide o to, že si zapamätáte žiakov, ktorí sú buď super dobrí alebo naopak. Ivana bola taká, že tie konflikty a vymyslené veci privolávala. Keď počula jej meno tak si spomenula na incident, tak aj preto spomenula tie rómske dievčatá na začiatku, lebo takú nepríjemnosť im poškodená vyrobila, že obvinila tie dievčatá, že jej ukradli notebook. Bol to taký ružový notebook a v tom čase nie všetky deti mali notebooky. Ona to s jej starými rodičmi tak mala, že ona si vydupala všetko, čo chcela. Tie rómske dievčatá z toho konzervatória pochádzali z G. G. a boli slušné, čistotné, dobré. Poškodená tak zrazu chodila za tými dievčatami, že nech ju prídu pozrieť na izbu atď. Svedkyňa mala v ten deň dennú službu a odchádzala domov o 17.30 a večer jej volali kolegyne, že je veľký cirkus, že Ivana sa nechce s nikým rozprávať iba so svedkyňou, že jej zmizol ten notebook a obvinila tie dievčatá. Celý internát notebook hľadal a notebook bol vonku hodený v snehu pri sprchách a WC. Notebook sa ohrial a ešte potom fungoval a potom po dlhšej dobe vyliezlo z Ivany, že chcela nový notebook, tak preto to urobila, že ho vyhodila von oknom, ale to obvinenie na tie dievčatá, no to bolo hrozné. No a takýchto incidentov bolo viacej, že obvinila kadekoho. Stala sa aj taká vec, že jej zmizla bunda a potom sa našla podhodená niekde. Potom obvinila ďalších, že jej tenisky zmizli. Pokiaľ sa to opakuje iba u jednej osoby, že iným nemizlo, tak to znamená výchovné problémy, ktoré boli s ňou stále. Keď bola Ivana malá, tak jej mama na nej zahasovala cigarety, takže určite mala ťažké detstvo a ona si to takto kompenzovala. Svedkyňa ako vedúca dosť veľa vecí aj pomáhala vybavovať na súde tu aj v V. aj cez kuratelu v V.j, výživné a všelijaké veci. Poškodená na internáte nebola celé štyri roky. Vo štvrtom ročníku ju už priviezli cudzí ľudia, ten pán sa predstavil ako budúci svokor z niekade od U. a v tom čase odišla od starých rodičov a potom občas bola na internáte a potom nie. Pre svedkyňu je poškodená dosť nespoľahlivý človek a jej aj povedala, že bude to mať v živote ťažké, keď sa trošku nezmení. Ivana pôsobila ako rozdvojená osobnosť, vždy bolo v nej niečo dobré na jednej strane, ale na druhej strane veľakrát zvíťazilo to zlé. Bola taký dominantný typ a vynucovala si od svojich spolužiačok a hľadala si takú oporu v slabších a presviedčala ich o tom svojom názore. Proste niečo ako keby také zlé v nej bolo, ako keby nejakú pomstu potrebovala urobiť. Bol jeden incident, poškodená bola asi prváčka, bola chorá mala problémy so srdcom, bolo jej zle a volali pohotovosť a prišla jedna známa lekárka a pýtali sa poškodenej, či užíva nejaké lieky a ona povedala, že nie a potom im jej kamarátky povedali, že berie iné lieky, a to bola antikoncepcia, ktorá mala veľa vedľajších účinkov. Pýtali sa jej aj, že ako sa k tomu dostala ako 15-ročná a to nechcela svedkyňa už so starkou ani riešiť, ale povedala jej nech to povie starkej, že keď má takéto problémy a chodí s ňou starká po vyšetreniach, tak si nemôže dovoliť takúto liečbu brať v 15 rokoch. Niekedy aj zo strachom išla do služby, že čo sa stane a Ivana bola dievča, čo vedela vždy niečo vystrojiť.

Svedkyňa Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná a poškodenú pozná, lebo bývala v internáte, kde svedkyňa obila vychovávateľku. Ivana bola už od začiatku problémová na internáte, nedodržiavala poriadok, mala samé záznamy, dennodenne nejaké porušenie. Neslušne sa správala aj k personálu, robila si posmech z upratovačiek a kuchárok, proste bola neslušná aj voči vychovávateľom občas. Zo začiatku ani nie, ale potom keď tam bola už dlhšie, tak začalo také šikanovanie. Mali tam také dve Rómky a ona ich obvinila krivo, že jej ukradli notebook. Pamätá si to preto, že Ivana mala notebook, lebo to bolo výnimočné mať notebook v tej dobe a prišla večer, že notebook jej zmizol a všetko prehľadali a potom chlapci ako išli z umývarky tak videli vonku v snehu vyhodený ružový notebook. Potom sa Ivana priznala, že chcela nový, tak preto ho vyhodila oknom. Mala koženú bundu a dala ju týmto Rómkam nejako na izbu a vtedy volali aj políciu a nakoniec z toho vysvitlo a sa priznala, že to ona tam tú bundu podhodila. Keď sa priznala a sa jej spýtala, že prečo to urobila, tak povedala, že len tak. Toto sa dialo celý čas ako tam bývala, nedodržiavala čas vychádzok, fajčila a sem tam sa aj alkohol objavil, že prišla z vychádzky pod vplyvom.

Svedkyňa D. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná a poškodenú nepozná osobne, ale nemá dobré svedomie na ňu, lebo jej mladistvému synovi podávala alkohol v krčme, kde robila. Tak sa s chlapcami skamarátili, že im podávala alkohol, syn jej to povedal, keď sa opil, čo sa stalo 2krát alebo 3krát. Riešila to tak, keď synovi poškodená nalievala, že bola za ňou, ale poškodená sa jej vysmiala do tváre a robila si zo svedkyne srandu.

Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z videnia a poškodenú pozná, ale nebaví sa s ňou už. Predtým s ňou boli kamaráti a spoznali sa v pohostinstve Nižná, kde chodil ako zákazník a ona tam bola čašníčka a bol s ňou kamarát. Chodieval tam asi raz do týždňa s kamarátmi s H. X. a X. W.. S Ivanou sa stretávali aj mimo pohostinstva, napr. na schodoch pri jej činžiaku, sa dohodli a sa stretli. Po prečítaní zápisnice z jeho výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že Ivanu domov neodprevádzal, ale jeho kamaráti áno. Požívali v tom pohostinstve alkoholické nápoje, ale on veľmi nepil, ale kamaráti pili pivo, ktoré im dávala Ivana

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. Zuzana Vozárová, znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vypracovala posudok na poškodenú a na hlavnom pojednávaní uviedla, že znalecké vyšetrenie bolo vykonané dňa 01. 10. 2021 a bolo zamerané na posúdenie svedeckej spôsobilosti poškodenej, teda vierohodnosti jej výpovede a psychických následkov po uvedenom trestnom čine. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že poškodená je priemerne intelektovo disponovaná. Pamäťové schopnosti dosahovali nadpriemer, takže je schopná presnej reprodukcie, čo sa týka kognitívnej stránky. Presnosť spracovania prežívaných udalostí v jej prípade teda môže byť ovplyvnená práve jej osobnostnou nezrelosťou. Vyšetrením bolo zistené, že má tendenciu si situácie interpretovať tak subjektivistky. Zistené bolo aj riziko alebo sklon k fantazijnému, emotívnemu spracovaniu zažitých udalosti a taký teatrálny opis. Rovnako tak pri hodnotení jednotlivých výpovedí zistila znaky, ktoré môžu špecifickú vierohodnosť výpovedí zažitých udalostí znižovať do istej miery. Čo sa týka jej osobnosti, tá je menej zrelá, s neadekvátnym sebahodnotením. Vysvetlenie, že prečo je ona tak citlivá na svoje ja, na svoju hodnotu, bolo popísané v tej anamnéze - vyplýva to v podstate z jej detstva, vplyvom výchovy, že bola bez rodičov, čo sa určite odrazilo aj na jej celkovom fungovaní v dospelosti. Aj keď má potrebu takej hyperkompenzácie výkonovej, všade v práci potrebovala dosahovať tie najlepšie výsledky, len práce veľmi rýchlo menila, je taká nestabilná. Má potrebu takej pozitívnej sebareprezentácie pred ľuďmi. Ta emocionalita je nestabilná, kolíše, morálne je menej vyspelá, menej vyzretá. Jej prežívanie býva situačne podmienené, to znamená, že to čo prežíva, tak to tak aj hodnotí. Socialita je u nej primeraná akurát stabilita vzťahov je nižšia, to znamená, že chvíľku môže mať niekoho rada, potom ho znenávidí, keď niekto bol priateľ zrazu nie je priateľ. V tomto je taká málo stabilná a je citovo ovplyvniteľná. Pri záťaži, pri frustrácii alebo strese je tá frustračná tolerancia znížená, môže reagovať tak, že ona potrebuje okamžite znížiť to napätie akýmkoľvek spôsobom, to čo momentálne cíti alebo ju napadne, tak zareaguje. To správanie býva nevyvážené, nevie tak racionálne riešiť situácie. Môže sa správať alebo reagovať na takej regresnej nižšej úrovni - tak detsky. Čo sa týka následkov, ani jeden z tých následkov, ktorý zodpovedá nejakej psychotraumatizácii zistené neboli, ktorý by mali nejaký fixovaný charakter. Neboli zistené ani znaky úzkosti, napätia alebo bezmocnosti, strachu alebo iné prejavy, že by mala nejaké stresové prežívanie v súvislosti s uvedeným trestným činom. Všeobecná vierohodnosť je svedecká spôsobilosť, či je človek disponovaný tak aj po osobnostnej stránke, že je schopný zreprodukovať zažité. Tú všeobecnú vierohodnosť možno znížiť napr. nízkou mentálnou kapacitou, nedostatočné pamäťové schopnosti, nejaké organické poškodenie, psychopatizácia, alebo napr. také disociálne osobnosti sú nastavené tak, že musia zaklamať, aby ochránili seba, alebo je to nejaká duševná porucha alebo nezrelosť osobnosti. Ona vyšla vyšetrením ako osobnosť nezrelá a má sklony k fantazijnemu spracovaniu aj nevyváženosti výpovedí. Preto znalkyňa napísala, že do istej miery je znížená, ale nedá sa povedať, že nevie zreprodukovať, čo zažila. Špecifická vierohodnosť je vierohodnosť konkrétnych tých výpovedí. Zameriavame sa na to, či sú tam znaky, ktoré tú špecifickú vierohodnosť potvrdzujú alebo znižujú. Vychádza sa zo všeobecnej vierohodnosti a potom z možnej motivácie a potom z jednotlivých znakov výpovedí - zahmlievanie, emočné, že nekoreguje to s tým, ako to rozpráva a ako to prežíva, keď sú také konkrétnosti špecifické prežívanie, ktoré si mohla ako keby vmyslieť alebo aj nejaké nejasnosti v tých situáciách. Sú výpisy znakov, podľa ktorých sa tá špecifická vierohodnosť hodnotí. Aj človek, ktorý má napr. zníženú všeobecnú vierohodnosť neznamená, že musí mať aj špecifickú zníženú. To znamená, že aj človek s nižšou mentálnou kapacitou môže vypovedať správne o danom skutku, ale potom aj opačne, že človek, ktorý je intelektovo zdatný môže klamať. Oni takto nekorelujú v tom, že automaticky, keď nemá niekto dispozície bude klamať a keď má dispozície, že nebude klamať. Výpovede by boli rôzne v detailoch alebo by sa napr. stereotypne opakovali. Výpovede, ktoré mala k dispozícii a aj to samotné vyšetrenie, áno tie výpovede sa menili aj v detailoch, ale nie takým spôsobom, aby to bolo také. Ľudia, ktorí zažili nejakú traumu, tak vypovedajú skokovito ak tam je vyslovene tá psychotrauma. Jej výpovede a ich spôsob neboli ako u človeka, ktorý by bol traumatizovaný. Ona popisovala detaily, ktoré keď zhodnotí jej pamäť, postupom času každý zabúda. Tá trauma alebo

intenzita napr. z toho sexuálneho násilia by bola inak vštiepená ako to ona popisovala. Popisovala iné detaily, ale tam to nie napríklad v takých faktoch, či mala blúzku alebo tričko, to by si mala pamätať a opačne, veci, ktoré by mala teoreticky zabudnúť popisovala s veľkou detailnosťou. Preto to bolo také nie veľmi vierohodné, špecifické. Nezastáva názor, že by si samotnú situáciu vykonštruovala, ale vzhľadom na jej osobnosť, že je nezrelá, že je zraniteľná a ovplyvniteľná a že o tom rozprávala s odstupom času, no čo by zase nevadilo lebo niekedy ženu znásilnia a oznámi to o rok ale s tými ľuďmi čo komunikovala vyplýva, že mohla byť ovplyvnená a mohla byť svojim spôsobom ponížená a nahnevaná a mohla tak zareagovať emotívne, že išla do hnevu a povedala si, že mu to vráti. Ona povedala aj, že už nechce znalecké vyšetrenie, ani sem nechce chodiť, že ona to už má za sebou. To tiež nie sú také klasické reakcie po sexuálnom násilí aj keď sú prípady, že majú niekedy osoby sklon sa vyhýbať spolupráci, aby neboli znovu traumatizované. Ale ona je iný charakter. Nechcem povedať, že si vymýšľa, ale bol s ňou aj problém sa dohodnúť na znaleckom vyšetrení a podávala také argumenty, že keď ju vyšetrila, tak sa nezdali úplne reálne. Keď komunikovala aj s MUDr. Krajňákovou tak uviedla, že si poškodená sfalšovala test na COVID-19, že je negatívna a prišla a mala test tak sfalšovaný, že dátum bol vybielený, to sú také impulzívne, nezrelé, iracionálne spôsoby riešenia. Vytvára to taký obraz o nej. Ona má ten sklon, nie len pri vyšetrení, ale aj celkovo tá spolupráca, kontakt aj to akým spôsobom popisoval ten život, ako reagovala na vyšetrenia, všetko to vypovedá o tej nezrelej osobnosti. Z vyšetrenia vyplýva, že mohla to tak nadnesene opísať. Vzhľadom na vyšetrenie si znalkyňa myslí, že poškodená mohla skutok popísať horšie ako sa to v skutočnosti stalo. Ona je veľmi zraniteľná na vlastné ja a má znížená ego, a tak môže zareagovať hneď až takým hnevom, že „ja mu to vrátim“. To je jej osobnosť, ale nie je zase disociálna osobnosť - bezcitná osobnosť, psychopat, ktorý hlavne účelovo klame, aby účelovo ublížila. A teraz sa v podstate už z toho nevie ona vymotkať. Keď to aj zveličila, tak nie úmyselne, ale preto, že ona je taká osobnosť. Vychádza to aj z jej života, napr. v práci v tom pohostinstve J., tak aj tam dala výpoveď, potom sa vrátila, takže ona takto reaguje. A potom to opakuje to správanie. Ona si nevie povedať tak racionálne, že dala som 100krát výpoveď, že to nie je úplne v poriadku, ona proste príde 101. krát a zase sa nahnevá a zase odíde. Bol rozdiel vo vyšetrení pri metódach, pri ktorých ona nevedela, že čo sa tým vyšetruje a v tých, ktoré sama uvádzala, čo o sebe tvrdí. Bolo to hodnotené aj s odstupom času, že ako to ona cítila v čase vyšetrenia, ale tie následky môžu pretrvávať. V tých projektívnych metódach nevyšli žiadne známky traumatizácie, tak že by pretrvával nejaký strach alebo nejaké negatívne zážitky.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj znalecký posudok MUDr. Krajňákovej, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala na poškodenú, pričom u nej nezistila teraz a ani v minulosti žiadnu duševnú chorobu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti:

Z lekárskej správy ako aj z priloženej fotodokumentácie, ktorú vypracovala sama poškodená súd zistil, že poškodená bola dňa XX.XX.XXXX u chirurga Yurila Savka, pričom tento lekár konštatoval, že poškodená mala ľahké zranenia - drobné hematómy na pleci, stehne, ramene, všetky staršieho pôvodu. Zároveň si na základe tejto správy MUDr. Savka nechala obhajoba vypracovať odborné vyjadrenie MUDr. Martinom Holasom, znalcom v odbore zdravotníctvo odvetvie traumatológia, ktorý konštatoval, že u poškodenej sa jednalo o také zranenia, ktoré si nevyžadujú žiadnu dobu liečby a poškodená si zranenia mohla spôsobiť aj sama.

Miesto, kde sa mal odohrať predmetný skutok, je zrejmé z vykonanej obhliadky miesta činu ako aj z priloženej fotodokumentácie.

Z priestupkových spisov ako aj výpisu priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol celkovo 5 krát priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy a nebol doteraz súdne trestaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaného zo skutku priamo usvedčuje výpoveď jedinej priamej svedkyne poškodenej, ktorá počas celého trestného konania nezmenila svoju výpoveď ohľadne priebehu skutku a jej výpoveď bola aj základom pre skutkový opis uvedený v obžalobe.

Výpovede svedkov Q. V., H. X. M. X. W., ktorí boli v čase skutku prítomní v inej miestnosti predmetného pohostinstva súdu potvrdili, že títo svedkovia v predmetný deň v predmetnom pohostinstve počuli nejaký krik a svedok X. potvrdil, že poškodená mala vyhrnutú blúzku a rozopnutý gombík na blúzke. Taktiež bolo z výpovedí svedkov zrejmé, že poškodená sa im javila, potom ako vyšla z tej miestnosti vedľa baru, tak, že bola vystrašená a uplakaná. Tieto výpovede by bolo možné do určitej miery hodnotiť v neprospech obžalovaného, ale len v prípade, ak by ich súd vyhodnotil ako podporné dôkazy ku iným dôkazom, ktoré by presvedčivo usvedčovali obžalovaného z predmetného skutku. Navyše bolo výpoveďami svedkýň S. W.Á. a D. X., matiek vyššie uvedených svedkov X. W. a H. X., preukázané, že medzi vyššie uvedenými svedkami a poškodenou bol v čase skutku kamarátsky vzťah a poškodená týmto svedkom v minulosti protiprávne podala v predmetnom pohostinstve alkoholické nápoje, takže je možné, že títo svedkovia vypovedali účelovo takým spôsobom, aby čo najviac podporili tvrdenia poškodenej.

Svedkovia J. X. a M. X., kamaráti obžalovaného, ktorí s ním boli v predmetnom čase v predmetnom pohostinstve potvrdili, že poškodená sa im sťažovala na obžalovaného, že zrejme zle pochopil jej správanie sa voči nemu, avšak neuviedla im nič konkrétnejšie a obžalovaný sa s nimi o údajnom skutku vôbec nerozprával. Obžalovaného poznali ako slušného chlapca, s ktorým nemali predtým žiadnu podobnú skúsenosť, že by sa voči nejakým osobám správal agresívne, násilne alebo inak nevhodne. Pri hodnotení týchto výpovedí súd konštatuje, že reakcie poškodenej voči kamarátom obžalovaného bezprostredne po údajnom skutku nepreukazujú, že by zo strany obžalovaného voči poškodenej došlo k nejakému násilnému činu, preukazujú, že došlo medzi obžalovaným a poškodenou k nejakej interakcii so sexuálnym motívom, avšak mohlo sa jednať aj o dobrovoľnú interakciu, ktorá však skončila nedorozumením v tom, ako ďaleko v tejto interakcii mali spolu dospieť.

Kamerové záznamy zabezpečené z predmetného pohostinstva zachytili časový úsek cca. 10s pred skutkom, kedy poškodená bola v miestnosti za barom pri dverách opretá o zárubňu a rozprávala sa s niekým (zrejme obžalovaný, ktorý nepoprel kontakt s poškodenou), potom na cca. 20s sa dostala poškodená mimo kamerových záberov do vedľajšej miestnosti a na záver ďalších cca. 10s ako sa poškodená znovu vrátila za bar. Súd tento dôkaz vyhodnotil tak, že sám o sebe a ani v súhrne s inými v tomto konaní vykonanými dôkazmi nepreukazuje spoľahlivo vinu obžalovaného z akéhokoľvek trestného konania. Z postoja poškodenej, ktorá stála vo dverách opretá o zárubňu je zjavné, že vedela, kto sa nachádza vo vedľajšej miestnosti, že to teda nebola pre poškodenú osoba cudzia, pričom z jej postoja a správania sa je zjavné, že jej verbálna komunikácia s obžalovaným nebola nepríjemná a jej pohyby nenasvedčovali tomu, že by bola v strachu, strehu alebo v strese z predchádzajúcich údajných verbálnych útokov obžalovaného. Dokonca je na záberoch vidieť, že urobila krok smerom ku obžalovanému, potom urobila mierny krok dozadu a potom si ju obžalovaný pritiahol zrejme k sebe (aj keď to už zo záberu nie je vidieť). Kamerový záznam neobsahoval zvukovú stopu, takže nie je preukázané, o čom sa rozprávali. Konkrétny fyzický kontakt na záberoch nie je vidieť, vidieť iba ako fyzický kontakt skončil, a to tak, že poškodená sa prudkým pohybom od obžalovaného odtrhla a odišla naspäť za barový pult. Pohyby a celkové správanie poškodenej, hlavne akým spôsobom sa po skutku vrátila za barový pult a išla hneď čapovať pivo súd vyhodnotil tak, že z jej správania nebolo jasne preukázané, že by prežila situáciu, ktorá by v nej vyvolávala strach alebo stresovú situáciu, a teda nemožno jednoznačne konštatovať, že sa u poškodenej jednalo o osobu, ktorá práve zažila situáciu, ktorá podľa obžaloby mala byť zo strany obžalovaného násilného charakteru a ani to, že by mala u poškodenej vyvolať strach alebo obavy o jej život alebo zdravie. Poškodená po kontakte s obžalovaným išla naspäť za bar a prvé čo urobila bolo, že išla ďalej čapovať pivo a vôbec neriešila, či útok obžalovaného, údajného násilníka, mohol voči jej osobe ďalej pokračovať. Nevolala políciu, nekričala o pomoc, iba to povedala o niekoľko minút svedkom Ondrejovi V., H. X. M. X. W.. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti zakladajú pre súd pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako uvádzala po celý čas poškodená a ako je uvedené v obžalobe.

Pri súhrnnom hodnotení všetkých vykonaných dôkazov je rovnako možné aj to, že poškodená tým postojom pri dverách opretá o zárubňu koketne provokovala obžalovaného (súd nekonštatuje, že to tak bolo, ale nebolo to dokazovaním vylúčené) či už verbálne alebo aj pohybmi, dokonca mohla v tom

čase voči obžalovanému prechovávať aj nejaké sympatie, pretože jej reakcia potom, ako sa odtrhla od obžalovaného bola taká, že sa chytila za brucho a pozrela sa hore na strop, čo sa dá vyhodnotiť okrem iného aj ako reakcia osoby, ktorá práve zažila nejaké vzrušenie, takže nie je možné jednoznačne konštatovať, že táto jej reakcia bola reakcia osoby, ktorá prežila tak nepríjemný zážitok, ako je uvedený v obžalobe, teda reakcia osoby po násilnom zločine so sexuálnym motívom.

Pochybnosti súdu ohľadne dôveryhodnosti výpovede poškodenej podporovalo aj konanie samotnej poškodenej po údajnom skutku, kedy nekontaktovala políciu ani v predmetný deň skutku, ani v nasledujúci deň, ale išla za svojim bratrancom, ktorý pracuje na polícii, za účelom poradiť sa. Takéto konanie poškodenej nevzbudzuje veľkú dôveru v tom, že sa jednalo o reálnu obeť sexuálne orientovaného zločinu, naopak vzbudzuje to podozrenie, či jej konanie nevykazuje znaky špekulatívneho konania s cieľom niečo z tohto konania získať alebo len upriamiť na svoju osobu pozornosť. Niečo podobné (teda upriamenie pozornosti na jej osobu s účelom získať z toho nejaký prospech) urobila poškodená už aj v minulosti na školskom internáte v Y., kde bývala, kedy neustále na seba upriamovala pozornosť a na dosiahnutie svojich záujmov (získanie nového notebooku alebo oblečenia) bola nie raz schopná aj krivo obviniť spolubývajúce z krádeže, čo potvrdili v tom čase jej vychovávateľky svedkyne S. M. H..

Pochybnosti o dôveryhodnosti svedkyne poškodenej podporila do určitej miery aj znalkyňa Vozárová, ktorá potvrdila, že poškodená si prispôsobuje realitu tak, ako to vyhovuje jej, pričom je celkom možné, že si za tých pár dní od skutku až po podanie trestného oznámenia poškodená pravdu prispôsobila takým spôsobom, že z toho čo nebolo pôvodne násilie, ale nedorozumenie medzi dvomi ľuďmi ohľadne sympatií jedného voči druhému, urobila vo svojej hlave násilné konania zo strany obžalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov znalkyňa u poškodenej konštatovala zníženú špecifickú aj všeobecnú vierohodnosť jej výpovedí.

Pri hodnotení všetkých dostupných a zároveň aj vykonaných dôkazov v tomto trestnom konaní v ich súhrne súd konštatuje, že výpoveď svedkyne poškodenej a zároveň aj jej osobnosť ako taká nebola pre súd pri absencii ďalších usvedčujúcich dôkazov tak presvedčivá a dôveryhodná, aby hlavne na jej základe súd dospel k záveru, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je obžalovanému kladené za vinu.

Vzhľadom na skutočnosť, že vyššie vyhodnotením dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal tak, ako je opísané obžalobe, súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.