Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Pc-2-2021.pdf
PDF · 117.48 KB
Case nature
Area
Subarea
51Pc/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v právnej veci navrhovateľa (oprávnený z vyživovacej povinnosti): S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. C. XXX/X, S., štátny občan SR, zast. splnomocneným zástupcom S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, B., proti povinnej z vyživovacej povinnosti: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. C. XXX/X, S., štátny občan SR, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinná z výživného O. O., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á platiť oprávnenému z vyživovacej povinnosti S. O., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 120,- Eur mesačne s účinnosťou od 05.02.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 05.02.2021 do 31.01.2022 vo výške 830,- Eur je povinná z výživného p o v i n n á zaplatiť v lehote 18 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám oprávneného z výživného.
III. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.
IV. Týmto sa mení rozsudok OS Žilina, sp. zn. 37P/274/2017 zo dňa 26.07.2018, právoplatný dňa 08.08.2018 a to v časti úpravy vyživovacej povinnosti povinnej z výživného k navrhovateľovi.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2021 sa navrhovateľ ako osoba oprávnená z výživného domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti voči matke ako osobe povinnej platiť výživné, a to v sume 120,-eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku na k úhrade 50% z najväčších výdavkov, a to „laptopu“ a kancelárskej stoličky, v sume 356,50 Eur.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že Okresným súdom Žilina sp. zn. 37P/274/2017 bola určená povinnosť matke prispievať na výživu syna sumou 50,-Eur. Po skončení školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole dennou formou. S nástupom na vysokú školu bolo nutné zakúpiť študijné materiály a pomôcky, napr. Laptop, kancelársku stoličku, a pomôcky, ktoré je nutné prikupovať v súvislosti s prebiehajúcou výučbou, ako aj výdavky spojené so zabezpečením ubytovania na internáte. Ide o udržiavací poplatok, ktorý sa musí platiť i napriek dištančnému štúdiu. S nástupom na denné štúdium sa automaticky zvýšia ubytovacie výdavky, aj výdavky na stravovanie. K tomu, následkom pandemickej situácie, ako živnostník v stavebnom odvetví nemá otec od začiatku roku 2021 žiadne pracovné ponuky a ani žiadny príjem. Povinná matka navyše nedoplatila výživné za mesiac 10/2020 vo výške 25,-Eur. Doplnil, že nižšie náklady na plyn sú z dôvodu, že používajú krbovú vložku na drevo, ktorého obstaranie
a spracovanie činí asi 700,-Eur ročne, čo je asi 58,-Eur mesačne. Otec vlastní aj motorové vozidlo staršie ako 20 rokov v hodnote približne 900,-Eur.
3. Matka vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2021 uviedla, že s podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí. Má ešte jednu vyživovacou povinnosť k maloletému synovi O. C., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorého jej prispieva jeho otec sumou 75,-Eur.
4. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 06.12.2021, ktoré bolo odročené z dôvodu karantény povinnej z výživného.
5. Následne bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 13.01.2022, na ktorom sa zúčastnil splnomocnený zástupca navrhovateľa a povinná z vyživovacej povinnosti. Na tomto pojednávaní súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol.
6. Splnomocnený zástupca navrhovateľa - oprávneného z výživného na pojednávaní doplnil, že výživné žiada zvýšiť odo dňa podania návrhu, teda od 05.02.2021. Ďalej uviedol, že syn býva u neho. Študuje na VŠ. Jednoznačne 50,- Eur výživné na dospelého človeka nepostačuje. Syn má výdavky na internát, počas doby, keď je na internáte ešte plus platí za wifi pripojenie. Ďalej syn si musel zakúpiť okuliare, keďže stále študuje, pozerá do počítača. Pokiaľ ide o zmenu zubára, tá je nevyhnutná vzhľadom k tomu, že doterajší zubár nebol ochotný vykonať úkony, ktoré požadoval navrhovateľ. Do výdavkov navrhovateľa je potrebné ešte započítať náklady na vybavenie internátu, paplóny a iné nevyhnutné veci, na zariadenie a takisto aj poistenie mesačne vo výške 37,54 Eur, ide o úrazovú poistku, ktorú mu hradí splnomocnený zástupca navrhovateľa a rovnako aj lieky. Za internát platí sa 81-82,-Eur mesačne, pričom udržiavací poplatok pokiaľ tam nie je predstavuje 27-28,-Eur. Pokiaľ ide o stravu v škole, tak tam si dobíja stravovaciu kartu, teraz bola nabitá na 50,- Eur a 6,- Eur vychádza jedno jedlo denne. Má teda raňajky a obedy plus večere, ktoré si samostatne dokupuje, čiže výdavky na jedlo v škole 15-20,- Eur denne. Pokiaľ ide o knihy, alebo školské potreby, náklady sú na kancelársky papier, väčšinou sa poplatky platia jednorázovo s tým, že splnomocnený zástupca nevedel uviesť ich výšku. Navrhovateľ má problémy s chrbticou, občas teda chodí do posilňovne, čo stojí jednorázovo 5,- Eur a splnomocnený zástupca mu dokupuje vitamíny a prípadne aj náplaste. Na oblečenie a drogériu navrhovateľ potrebuje približne 10,- Eur mesačne, internet platí splnomocnený zástupca 20,- Eur pre celú rodinu mesačne a telefón - dobíja si kredit z účtu, približne 7,- Eur mesačne, niekedy dvojmesačne. Pokiaľ ide o výdavky na záujmovú činnosť, na turistiku to môže byť asi 5,- Eur mesačne. Čistý príjem v roku 2021 splnomocnený zástupca navrhovateľa nevedel presne uviesť, nakoľko ešte nemá uzávierku. Je to približne 500-600,- Eur mesačne. K zmene príjmu v porovnaní s rokom 2018, kedy bolo rozhodované naposledy o výživnom nevie uviesť, či došlo, má sezónnu prácu a tá závisí aj od sezóny, od zákaziek. Nevie o tom, že by navrhovateľ brigádoval. K stravným lístkom, na ktoré poukazovala povinná z výživného uviedol, že išlo o stravné lístky, ktoré dostáva on od firmy, ale neboli to navrhovateľove, ten nikdy žiadne stravné lístky nedostal. Na dovolenke bol navrhovateľ s priateľkou a jej rodičmi, na ktorú mu prispel on na stravu a ubytovanie.
7. Povinná z výživného na pojednávaní v rámci prednesu uviedla, že zo svojho platu nie je schopná platiť vyššie výživné, maximálne o 20,- Eur. Okrem toho má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o zmenu zubára, má vedomosť o tom, že ešte v decembri bol navrhovateľ na preventívnej prehliadke u pôvodného zubára. Zároveň uviedla, že navrhovateľ si nejakú časť svojich výdavkov môže hradiť sám, keď chodí na dovolenky a brigády. Keď v lete stretla syna, povedal jej, že ide na firmu pre stravné lístky, z čoho je zrejmé, že musel pracovať, brigádovať, keď bol pre stravné lístky. Vie o tom, že brigádoval dokonca u nich v dedine Vo vzťahu k práci a k sezónnej práci splnomocneného zástupcu navrhovateľa poukázala, že ide o živnostníka, ktorý si vie určite viac zarobiť ako 500,-Eur alebo 600,- Eur mesačne, zároveň sa všetky príjmy nepriznávajú. Pokiaľ ide o deklarované výdavky navrhovateľa, k tým nemala výhrady.
8. V rámci výsluchu na pojednávaní povinná z výživného doplnila, že jej mesačná mzda predstavuje 739,- Eur v hrubom s tým, že 8 mesiacov odpracovala, 4 mesiace bola práceneschopná - júl, august, september a december. Predložila dodatok č. 6 a dodatok č. 7 k pracovnej zmluve, podľa dodatku č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2019 sa upravuje základná mzda na sumu 696,- Eur v hrubom mesačne a podľa dodatku zo dňa 30.12.2020 sa mzda upravuje na výšku 739,- Eur v hrubom mesačne. Predložila aj výmer za PN zo sociálnej poisťovne zo dňa 19. augusta 2021, podľa ktorého má nárok na nemocenské
z nemocenského poistenia vo výške 12,81 Eur za deň, a to od 11. júla 2021 do ukončenia dočasnej PN. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 518,40Eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s 9- ročným synom O. C., s ktorým zdieľa aj mesačné náklady. O výdavky na vodné sa delí so svojou matkou, s ktorou býva v jednom dome. Výdavky na vodné, ktoré predložila do spisu sú za polročné obdobie. Ostatné výdavky s matkou nezdieľa. Výdavky sú na stravu 26,- Eur syn, plus 10,- Eur mesačne drogéria a ostatná strava 20,- Eur na deň. Pokiaľ ide o úver, úver si vzala pred 5 - 6 rokmi za účelom dorobenia domu. Berie lieky od bolesti, navštevuje fyzioterapeuta, na lieky vynakladá mesačne 20-30,- Eur a na fyzioterapeuta 20,- Eur mesačne. Dávky alebo iné kompenzácie nedostáva. Vlastní iba rodinný dom. Na mladšieho syna poberá výživné vo výške 75,- Eur. Za komunálny odpad platí aj za syna S.X. vo výške 22,26 Eur. Komunálny odpad hradí za syna z toho dôvodu, že má prihlásený naďalej trvalý pobyt u nej. Navrhovateľovi prispieva podľa možnosti, na meniny, narodeniny, Vianoce. Vždy mu dá aj darček. Syn občas sa dohodne so súrodencom, aby sa stretli a stretne sa aj ona s ním, takisto pokiaľ má u nej poštu, tak mu píše. Čo sa týka invalidného dôchodku, má ho len od 26.01.2021.
9. Súd vykonal dokazovanie tak výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutočný stav veci:
10. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/274/2017 zo dňa 26.07.2018. právoplatným dňa 08.08.2018 bola matka navrhovateľa ako povinná z výživného zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50,-Eur mesačne od 01.09.2018 do 15. dňa v mesiaci k rukám otca (č. l. 3-4 spisu).
11. Z potvrdenia o štúdiu vystaveného Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou fakultou zo dňa 26.08.2021 mal súd preukázané, že navrhovateľ je v akademickom roku 2021/2022 študentom denného štúdia 2. ročníka vysokej školy (č. l. 66 spisu)
12. Z potvrdení mBank o uskutočnení prevodu súd zistil, že otec navrhovateľa uhradil dňa 25.01.2021 poplatok za elektrinu vo výške 40,80 Eur (č. l. 5), dňa 02.04.2021 zálohu za plyn vo výške 70,30 Eur (č. l. 7spisu), dňa 01.04.2021 poplatok za ubytovanie na internáte vo výške 86,-Eur (č. l. 8 spisu) a podľa poštového poukazu je mesačná platba vodného a stočného 50,50 Eur (č. l. 10 spisu).
13. Z výpisu z klientského účtu Prima banka, a.s. vyplynulo, že otec navrhovateľa spláca mesačne splátky hypotéky vo výške 125,75 Eur (č. l. 6 spisu) .
14. Podľa pokladničných blokov otec navrhovateľa zakúpil dňa 30.08.2020 kancelársku stoličku v sume 94,-eur a dňa 24.01.2020 Notebook v sume 619,-Eur (č. l. 9 -10 spisu).
15. Podľa Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - otca navrhovateľa za rok 2019 predstavoval základ dane 7.082,41 Eur (č. l. 11-17 spisu) a za rok 2020 sumu 26.011,15 Eur (č. l. 32- 50 spisu).
16. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 04.01.2022 súd zistil, že vymeriavací základ otca navrhovateľa bol v období od 01/2021 do 09/2021 vo výške 560,57 Eur a od 10/2021 do 12/2021 vo výške 1.629,30 Eur (č. l. 78a spisu).
17. Súd mal za preukázané, že otec navrhovateľa má vo vlastníctve motorové vozidla Opel Zafira rok výroby 2000 (č. l. 2 spisu).
18. Matka - povinná z výživného pracuje v spoločnosti Performance Business, s.r.o. od 01.04.2018 doposiaľ na hlavný pracovný pomer. Priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie od 01/2020 do 12/2020 predstavoval sumu 498,33 Eur a za obdobie od 01/2021 do 05/2021 sumu 591,14 Eur (č. l. 30-31 spisu).
19. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 04.01.2022 súd zistil, že v období od 06/2021 do 11/2021 predstavoval vymeriavací základ u matky za mesiac 06/2021 sumu 737,56 Eur, za 10/21 sumu 726,15 Eur a za 11/2021 sumu 657,57 Eur. V období od 01.07.2021 do 10/2021 bola práceneschopná, pričom Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.8.2021 jej bolo priznané nemocenské vo výške 12,81247000 Eur za deň (č. l. 78 a 79 spisu).
20. Lustráciou v Sociálnej poisťovni zo dňa 04.01.2022 bolo preukázané, že matka - povinná z výživného poberá invalidný dôchodok vo výške 518,40 Eur mesačne (č. l. 78 spisu).
21. Podľa výpisu z úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.12.2020 matka mesačne platí splátky úveru vo výške 200,44 Eur (č. l. 53 spisu)
22. Z potvrdení o platbách predložených matkou - povinnou z výživného mal súd zistené, že matka štvrťročne platí vodné a stočné vo výške 123,72 Eur (č. l. 54 spisu), inkaso (elektrina, plyn, RTVS) vo výške 146,54 Eur (č. l. 55 spisu), cestovné vlak 2,74 Eur týždenne a cestovné autobus 1,98 Eur denne (č. l. 55 spisu), z faktúry od O2 platbu za telefón vo výške 17,-Eur mesačne (č. l. 56 spisu).
23. Rozhodnutím Obce Varín č. 2216101571zo dňa 01.06.2021 bol vyrubený povinnej miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 66,78 Eur ročne, pričom za navrhovateľa bol vyrubený poplatok vo výške 22,26 Eur ročne (č. l. 57 spisu) a rozhodnutím obce bol vyrubená daň na rok 2021 vo výške 18,30 Eur ročne (č. l. 58 spisu).
24. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Musí však dôjsť k zmene pomerov závažnejšieho charakteru, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Súd prihliada na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. K úprave výživného pristúpi len vtedy, keď sa zmeny závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného, nakoľko na strane navrhovateľa, ako aj na strane povinnej z výživného došlo od predošlého rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov.
27. Predovšetkým súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi trvá, pretože tento je študentom dennej formy vysokoškolského štúdia a teda nie je schopný sa samostatne živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu trvá, kým nie je schopné samo sa živiť, pričom rozhodujúcimi faktormi na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa. Zároveň treba zdôrazniť, že len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo plnoletosť a pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa už je schopné nejakej zárobkovej činnosti, pretože zákon kladie na prvé miesto záujem dieťaťa a preto ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, vyživovacia povinnosť nezaniká. To platí aj v tom prípade, ak sa dieťa po skončení strednej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Vyživovacia povinnosť potom z hľadiska prípravy na povolanie končí až dosiahnutím najvyššieho stupňa vzdelania.
28. V podmienkach prejednávanej veci bola naposledy bola vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľovi upravená v roku 2018 a od tejto doby došlo k výraznej zmene pomerov na jeho strane. Navrhovateľ od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, kedy bol žiakom strednej školy, nadobudol plnoletosť a začal študovať na vysokej škole mimo miesta trvalého pobytu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľ je študentom STU v Bratislave v druhom ročníku bakalárskeho stupňa štúdia v dennej forme.
29. K zmene došlo aj na strane povinnej matky, keď z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že jej čistý mesačný príjem predstavuje 591,14 Eur. Od 26.1.2021 zároveň poberá aj invalidný dôchodok vo výške 518,40 Eur, t. j. príjem spolu predstavuje približne 1100,-Eur mesačne.
30. Následne sa súd zaoberal otázkou odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa. Navrhovateľ žije s otcom, ktorý uspokojuje jeho bytové potreby a zároveň uhrádza výdavky na chod domácnosti, ako aj na každodenné potreby navrhovateľa na stravu, hygienu. Ďalšie oprávneným vyčíslené výdavky spojené so zabezpečovaním jeho potrieb zahŕňajú pravidelné mesačné výdavky 86,-Eur na ubytovanie na internáte (27,-Eur udržiavací poplatok v čase, kedy internát nevyužíva); 200,-Eur strava na internáte; 10,-Eur oblečenie a drogéria; 20,-Eur telefón a internet; 5,-Eur na vitamíny a 5,-Eur na voľnočasové aktivity, súd považoval s poukazom na vykonané dokazovanie za primerané. Výdavok na bývanie formou internátneho ubytovania považoval súd za dôvodný, nakoľko je povinný navrhovateľ tento výdavok platiť, aj keď momentálne výučba prebieha dištančne, aby pridelenú izbu nestratil. Pokiaľ ide o vyššie uvádzané mesačné výdavky spolu vo výške 40,-Eur na voľný čas a záujmovú činnosť, oblečenie a hygienu, vitamíny, ako aj na telefón a internet, rovnako tieto považoval súd, aj vzhľadom na vek oprávneného, súčasnú cenu hygienických potrieb či oblečenia a cenu telefónnych paušálov, za primerané až mierne podhodnotené. Pokiaľ ide o jeho zdravotný stav, nepriaznivý zdravotný stav a z toho dôvodu zvýšené výdavky na lieky a zdravotné pomôcky navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal. Rovnako tak nepreukázal súdu zvýšené výdavky v súvislosti so zmenou zubára, pričom súd zdôrazňuje, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§217 ods. 1 CSP) a teda ak by aj v budúcnosti navrhovateľ zmenil zubára a v tej súvislosti mu vznikli vyššie výdavky, na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní v tomto konaní nemôže prihliadať. Pokiaľ ide o výdavky na učebnice, tieto navrhovateľ ani jeho splnomocnený zástupca ani na výzvu súdu neuviedli. Do celkových mesačných výdavkov však súd zahrnul aj mimoriadne jednorazové výdavky, ktoré v súvislosti so štúdiom navrhovateľa otec navrhovateľa vynaložil, a to na kúpu notebooku a kancelárskej stoličky a ktoré preukázal vo výške 713,-Eur. Súd poukazuje na to, že mimoriadne jednorazové výdavky sa nenahrádzajú samostatne, ale započítavajú sa do odôvodnených potrieb, resp. výdavkov navrhovateľa, s tým, že ich celková suma sa vydelí 12 mesiacmi a započíta sa do nákladov navrhovateľa za každý mesiac roka, t. j. v tomto prípade 713/12= 59,41 Eur. Celkové mesačné výdavky navrhovateľa tak predstavujú spolu cca 390,-Eur mesačne. V tejto sumu nie sú zahrnuté výdavky navrhovateľa na stravu doma, na bývanie, ktoré hradí navyše navrhovateľovi otec, tým, že mu poskytuje bývanie a stravu u neho doma.
31. Pokiaľ ide o výdavky povinného rodiča, matky, súd primárne prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosti povinnej k mal. O. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti s poukazom
na to, že na jeho výživu matke prispieva jeho otec sumou 75,-Eur mesačne. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky spojené s úhradou životných potrieb povinnej, súd zohľadnil výdavky na bývanie inkaso 146,54 eur, 1 sumy za vodné a stočné 10,31 Eur, telefón 17,-eur, daň mesačne 1,53Eur, poplatok za komunálne odpady (aj za navrhovateľa) spolu 5,56 Eur mesačne, cestovné do práce 54,80 Eur mesačne, stravu 450,-Eur mesačne, drogéria 10,-eur mesačne. Súd matke zohľadnil aj splátku úveru vo výške 200,44 Eur mesačne, ktorý si matka vzala na dorobenie rodinného domu. Súd však matke nezohľadnil náklady na lieky od bolesti a fyzioterapeuta, keďže uvedené výdavky v uvádzanej výške 50,-Eur mesačne nepreukázala.
32. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Uvedené je potrebné vykladať tak, že dieťa má právo podieľať sa nielen vyššej životnej úrovni rodiča, ale aj tej nižšej. Životnej úrovni rodiča sa dieťa musí svojimi potrebami prispôsobiť, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. V prípade aj keby boli potreby dieťaťa odôvodnené vo väčšom rozsahu, sú tieto obmedzené práve životnou úrovňou, schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodiča. Uvedený výklad bol aj v prejednávanej veci limitujúci. Súd konštatuje, že pri zohľadnení príjmu povinnej z vyživovacej povinnosti (na úrovni v priemere 1.100,-Eur mesačne v čistom), počtu jej vyživovacích povinností, mesačných výdavkov (približne 890,-Eur), mesačných výdavkov, ktoré boli deklarované na strane otca navrhovateľa (približne 345,35 Eur plus strava pre otca aj navrhovateľa, čo vzhľadom na ceny potravín predstavuje u dvoch dospelých osôb minimálne sumu mesačne 500,-Eur), potrieb navrhovateľa ako študenta, súd dospel k záveru, že zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 120,-Eur mesačne, je vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu dôvodné.
33. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu si musia plniť obaja rodičia. Otec navrhovateľa je teda rovnako ako povinná matka povinný podieľať sa podľa svojich schopností možností a majetkových pomeroch na výžive oprávneného. V tomto smere súd konštatuje, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s otcom, tento poskytuje a zabezpečuje synovi bývanie, stravu, hradí všetky mimoriadne výdavky spojené so štúdiom, a teda má s každodennou osobnou starostlivosťou o oprávneného výdavky a aj takýmto spôsobom sa podieľa na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému, formou finančného plnenia zodpovedajúcemu jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že príjem otca je vyšší ako príjem matky, má však zvýšené výdavky spojené s bývaním, stravou či bežné každodenné náklady vzhľadom na to, že navrhovateľ býva s ním, s platbou hypotéky. Otec má nepochybne vyšší príjem ako matka, k čomu súd dospel vychádzajúc zo základu dane otca vo výške 26.011,15 Eur uvedeného v Daňovom priznaní za rok 2020, ako aj vzhľadom na vymeriavací základ za rok 2021 vo výške 560,57 Eur mesačne a od 10/2021 vo výške 1.629,30 Eur v zmysle lustrácie v Sociálnej poisťovni. Súd poznamenáva, že v čase rozhodovania súdu o výživnom otec navrhovateľa ešte za rok 2021 nepodával daňové priznanie a na pojednávaní súdu nevedel uviesť, aký je jeho mesačný zárobok a len orientačne uviedol sumu 500,-Eur až 600,-Eur mesačne, ktorú súdu nepreukázal. Otec sa tak musí podieľať na odôvodnených potrebách syna vo vyššej výške ako matka, teda zo sumy odôvodnených mesačných potrieb navrhovateľa 390,- Eur + 250 Eur strava doma, t. j. 640 Eur, v približne 3/4 a matka v 1/4, čomu by výške vyživovacej povinnosti matky zodpovedala suma 160,-Eur. Vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a na viazanosť návrhom navrhovateľa (§216 ods. 1 CSP), súd za dôvodné považoval zvýšenie výživného na sumu 120,-Eur mesačne.
34. Súd preto vzhľadom na odôvodnené potreby oprávneného s prihliadnutím na mesačný príjem povinnej matky, jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery, vyživovaciu povinnosť a taktiež s prihliadnutím na jej bežné životné náklady a potreby, vyhovel návrhu navrhovateľa a zvýšil výživné zo sumy 50,-Eur mesačne na sumu 120,-Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 05.02.2021.
35. Vo vzťahu k výroku o nedoplatku na výživnom, súd poznamenáva, že ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 13.01.2022, došlo už k zročnosti výživného až do mesiaca január 2022 vrátane (výživné sa platí mesiac vopred). Preto vzhľadom k tejto skutočnosti, súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému zameškané výživné vo výške 830,-Eur za obdobie od 05.02.2021 do 31.01.2022 (od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) t.j. za 11 mesiacov a 24 dní (11 mesiacov x 70 Eur = 770 eur + 70 Eur :28dní x 24dní =60 Eur, t. j. spolu 830 Eur).
36. Súd v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok potom určil dlhšiu lehotu na doplatenie nedoplatku na výživnom, a to do 18 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku, a to z dôvodu, aby mala povinná z vyživovacej povinnosti vytvorený priestor na riadne plnenie stanovenej vyživovacej povinnosti.
37. Súd konštatuje, že v časti určenia vyživovacej povinnosti, ktorú je povinná plniť povinná z vyživovacej povinnosti navrhovateľovi, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/274/2017 zo dňa 26.07.2018.
38. Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa voči povinnej domáhal náhrady jednorazových nákladov vynaložených na nákup počítača a stoličky v rozsahu 50%. Súd aj s poukazom na ods. 30 tohto rozsudku konštatuje, že povinnému nemožno ukladať povinnosť prispieť navyše na úhradu nepravidelných výdavkov jednorázovo, ale súd na ne prihliadne pri určovaní bežného výživného tak, že alikvotná čiastka sa premietne do mesačného výživného.
39. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zároveň nezistil okolnosti odôvodňujúce spravodlivé priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.