Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)II. ÚS 56/02
PDF · 100.63 KB
No categories available
II. ÚS 56/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva Nižné Repaše, zastúpeného
advokátom JUDr. M. S., CSc., B., proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod č. k. 3 Co 317/01-112 v nadväznosti na konanie č. k. 12 Co 191/99-43 vedené
na Okresnom súde v Poprade, a takto
r o z h o d o l:
Sťažnosť Poľnohospodárskeho družstva N. R. o d m i e t a pre nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. februára
2002 doručené podanie Poľnohospodárskeho družstva N. R. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. M. S., CSc., B., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127
Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že táto smeruje „voči postupu všeobecných
súdov v konaniach č. k. 3 Co 317/01-112 pred Krajským súdom v Prešove v nadväznosti na
konanie č. k. 12 Co 191/99-43 pred Okresným súdom v Poprade v právnej veci žalobcu: P.
K., bytom N. R. proti: Poľnohospodárske družstvo, N. R. – o neplatnosť rozviazania
pracovného pomeru“.
Sťažovateľ uviedol, že v uvedených konaniach bolo porušené ustanovenie § 2 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku, pretože všeobecné súdy majú konať tak, „aby
nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb“. Ďalej tvrdil, že všeobecné súdy
„nesprávne posúdili skutkový stav a z toho následne vyvodili neadekvátny záver“.
Podľa tvrdenia sťažovateľa „sťažnosť smeruje v konečnom dôsledku voči rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 317/01-112 zo dňa 4. 09. 2001, ktorý nám bol
doručený 26. 11. 2001“.
Sťažovateľ žiadal v súvislosti s opísaným skutkovým a právnym stavom, aby
„Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy SR našej sťažnosti
vyhovel a vyslovil, že konaním súdov v Poprade a v Prešove boli porušené práva
zamestnávateľa, zrušil napadnuté rozsudky Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu
v Prešove, a konštatoval, že rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením s P. K.
dňa 11. 1. 1999 zo strany PD N. R. je platné“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a s účinnosťou od 1. januára 2001 rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti upravené v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona.
Podmienkou prijatia sťažnosti na konanie podľa § 50 zákona o ústavnom súde je
namietaná skutočnosť, že konaním súdov alebo samotnými právoplatnými rozhodnutiami
všeobecných súdov bolo porušené niektoré zo základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
Právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu samo osebe nezakladá dôvod na prijatie
sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, ak bolo vydané bez porušenia konkrétneho
základného práva alebo slobody (sťažovateľ iba vo všeobecnosti uvádza „porušenie práv
zamestnávateľa“). Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za opravný
prostriedok (riadny alebo mimoriadny), na základe ktorého by ústavný súd mohol vo veci
konať ako ďalšia súdna inštancia (II. ÚS 11/95).
Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namieta porušenie § 2 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku a predovšetkým nesprávnu aplikáciu § 53 Zákonníka práce
Okresným súdom v Poprade a Krajským súdom v Prešove. Cieľom sťažnosti je dosiahnuť
zopakovanie, rozšírenie a predovšetkým iné vyhodnotenie dokazovania, a tým aj zmenu
rozhodnutí všeobecných súdov, čo vylučuje úspech sťažovateľa pred ústavným súdom.
Nezávislosť všeobecného súdnictva praktizovaná aj v jeho inštančnom usporiadaní sa totiž
prejavuje najmä v oblasti dokazovania a hodnotenia dôkazov.
Keďže sťažovateľ vo svojej sťažnosti neoznačuje nijaké základné právo ani slobodu,
ktoré by mali byť porušené označeným postupom Krajského súdu v Prešove v nadväznosti
na označené konanie Okresného súdu v Poprade, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť pre
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak
ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2002