Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 42/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2002

predbežne prerokoval sťažnosť S. V., bytom B. B., vo veci porušenia jeho základných práv

podľa , 2 a 3, , , 2 a 5 Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 4 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozkazom veliteľa Okresného veliteľstva Policajného

zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo 6. mája 1993, rozhodnutím Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky z 8. júna 1993 o odvolaní proti predmetnému rozkazu

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 1994

a jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti S. V. o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

2. Sťažnosť S. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. marca 2002

doručené podanie S. V., bytom B. B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť

podľa SR“, ktorým sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa , 2 a 3, , , 2 a 5

(ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 a 2 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 4 ods. 1 a 2 Dodatkového

protokolu č. 7 k dohovoru, ku ktorému malo dôjsť rozkazom veliteľa Okresného veliteľstva

Policajného zboru Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zo 6. mája 1993 (ďalej len

„rozkaz“), rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

z 8. júna 1993 o odvolaní proti rozkazu a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. februára 1994 a zároveň žiada

ústavný súd, aby mu z dôvodu jeho finančnej núdze ustanovil pre účely konania pred

ústavným súdom právneho zástupcu.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozkazom prepustený zo služobného pomeru

príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „PZ SR“), a to z dôvodu

vznesenia obvinenia pre trestný čin krádeže podľa .

Voči rozkazu podal sťažovateľ opravný prostriedok, ktorý ministerstvo svojím rozhodnutím

z 8. júna 1993 zamietlo a rozkaz potvrdilo. Žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu

ministerstva najvyšší súd zamietol uznesením, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 24. marca

1994. Spod obvinenia pre predmetný trestný čin bol sťažovateľ právoplatne oslobodený

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 16. februára 1994. Sťažovateľ namieta, že ani jeden z napadnutých orgánov neprejednal

vec v jeho prítomnosti a neumožnil mu vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, že všetky

napadnuté orgány voči nemu porušili zásadu prezumpcie neviny tým, že rozhodli pred tým,

než o jeho vine právoplatne rozhodol krajský súd, a že ministerstvo nekoná o jeho návrhoch

na dovolanie a obnovu konania napriek tomu, že jeho právoplatným oslobodením krajským

súdom nastali nové skutočnosti odôvodňujúce priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech

v danej veci. Na základe uvedeného sťažovateľ tvrdí, že boli porušené jeho základné práva

garantované označenými článkami a dohovoru, a žiada ústavný súd, aby tento zrušil

napadnuté rozhodnutia Okresného veliteľstva PZ SR v Banskej Bystrici, ministerstva

a najvyššieho súdu a vydal týmto orgánom „pokyn v náleze vo veci konať“.

II.

Podľa a a v spojení s

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe

alebo právnickej osobe právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej

pomery a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Tieto tri podmienky pre

ustanovenie právneho zástupcu musia byť splnené súčasne. Keďže ústavný súd z dôvodov

uvedených v časti III odôvodnenia tohto rozhodnutia dospel k záveru, že sťažnosť

sťažovateľa má také nedostatky, ktoré nie je možné odstrániť ani kvalifikovaným právnym

zastúpením a z dôvodu ktorých sa uplatňovanie práv sťažovateľa v konaní pred ústavným

súdom javí ako zrejme bezúspešné, rozhodol o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa

návrh nie prípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol (...).

Sťažovateľ namietol rozhodnutie ministerstva už svojím podaním z 19. mája 1994,

pričom toto podanie svojím obsahom zodpovedá tvrdeniam navrhovateľa o porušení jeho

základných práv uvádzaným v podaní, ktoré je predmetom tohto uznesenia. O tomto podaní

sťažovateľa rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. tak, že ho odmietol pre

zjavnú neopodstatnenosť. V časti domáhajúcej sa vyslovenia porušenia predmetných práv

rozhodnutím ministerstva preto ústavný súd dospel k záveru, že ide o neprípustný návrh

v zmysle .

V časti domáhajúcej sa vyslovenia porušenia predmetných práv napadnutým

rozkazom a uznesením najvyššieho súdu dospel ústavný súd k záveru, že nie je splnená

jedna zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa na ďalšie

konanie, ktorou je podanie sťažnosti v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti. Ústavný súd

nemá pochybnosti, že toto ustanovenie napriek niektorým zmenám v príslušnej ústavnej

úprave vykonávalo aj v čase, keď sťažovateľ podal svoj návrh na začatie

konania pred ústavným súdom a rešpektovaním rovnováhy medzi potrebou ochrany

základných práv a slobôd na jednej strane a potrebou ochrany princípu právnej istoty

a nadobudnutých práv na strane druhej plnilo rovnaký účel, aký plnilo v období platnosti

a účinnosti predchádzajúceho znenia tohto ustanovenia a aký plní aj jeho súčasné

znenie. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo

neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, že podstatou tvrdení sťažovateľa

o porušení označených základných práv a slobôd sú skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr

dňom 24. marca 1994, a že v čase, keď sťažovateľ podal na ústavný súd sťažnosť podľa

, už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom,

bolo potrebné jeho sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 tak, ako je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2002