Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 54/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2002

predbežne prerokoval sťažnosť K. P., toho času v Ústave na výkon väzby v L., pre

namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2

a Okresným úradom vyšetrovania Policajného

zboru v Trenčíne v trestnom konaní vedenom proti nemu pod č. k.: KUV 68/20 – 2001, pre

porušenie základných práv podľa a 3, a

Slovenskej republiky Okresným súdom Trenčín pri rozhodovaní o jeho vzatí do

vyšetrovacej väzby v uvedenej trestnej veci a pre porušenie základných práv podľa čl. 19

ods. 1 a 3, a 3, a 2 orgánmi činnými

v trestnom konaní vedenom proti nemu pod č. k.: KUV 68/20 – 2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2002

doručená sťažnosť K. P., toho času v Ústave na výkon väzby v L. (ďalej len „sťažovateľ“).

Sťažovateľ uviedol, že porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 1 a 2

a a 2 (ďalej len „“) sa dopustil Okresný

úrad vyšetrovania Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“),

keď 8. júla 2000 vyšetrovateľ tohto úradu vyšetrovania zadržal sťažovateľa ako obvineného

z trestného činu a dal Okresnej prokuratúre v Trenčíne podnet na podanie návrhu na jeho

vzatie do vyšetrovacej väzby pre údajný pokus o útek z územia Slovenskej republiky.

Vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania začal na základe uznesenia sp. zn. OUV

458/2000 TN z 27. júna 2000 a uznesenia sp. zn. OUV 458/2000 TN z 9. augusta 2000 proti

sťažovateľovi trestné stíhanie. Sťažovateľ však namieta, že uznesenie o vznesení obvinenia

z 27. júna 2000 mu nebolo zákonným spôsobom oznámené, takže 8. júla 2000, keď sa

pokúsil vycestovať z územia Slovenskej republiky, o tom, že je obvinený zo spáchania

trestného činu, nevedel. Zo Slovenskej republiky navyše vycestoval aj 30. júna 2000

a 4. júla 2000, a to bez akýchkoľvek problémov.

Po zadržaní sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na právnu

pomoc v zmysle , keď vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania

neupovedomil sťažovateľovho obhajcu o jeho výsluchu, v dôsledku čoho sa sťažovateľ (ako

sám uvádza) nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, čím bolo porušené aj jeho právo na obhajobu v zmysle .

Okresný súd Trenčín (sťažovateľ označuje konkrétne sudcu JUDr. F.) vedel

o uvedených, sťažovateľom namietaných skutočnostiach, no aj napriek tomu uznesením

(ktoré však sťažovateľ bližšie neoznačil a nepredložil ústavnému súdu ani jeho kópiu)

rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd

vyslovil, že boli porušené jeho základné práva zaručené v čl. 17 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2

a .

Sťažovateľ taktiež uviedol, že v trestnom konaní v uvedenej trestnej veci boli

preukázateľne porušené jeho základné práva zaručené v čl. 19 ods. 1 a 3, čl. 21 ods. 1 a 3,

a 2 . Z obsahu sťažnosti možno vyrozumieť, že malo ísť o porušenie

v súvislosti s úkonmi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní pred začatím

trestného stíhania. Sťažovateľ neuviedol, o aké úkony presne malo ísť a ktoré orgány činné

v trestnom konaní sa mali v súvislosti s ich vykonaním dopustiť porušenia základných práv

a slobôd sťažovateľa zakotvených v spomenutých ustanoveniach .

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Sťažovateľ nepripojil k sťažnosti kópiu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu

Trenčín, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv, neoznačil, ktoré orgány

činné v trestnom konaní a akým konaním sa mali dopustiť porušenia jeho základných práv

a slobôd zaručených v a 3, a 3, a 2 , ktorých

porušenie namietal, a nepredložil ústavnému súdu ani iné dôkazy o svojich tvrdeniach

uvedených v sťažnosti (napr. uznesenia okresného úradu vyšetrovania sp. zn. OUV

458/2000 TN z 27. júna 2000 a 9. augusta 2000, resp. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. júla 2001, na ktoré sa vo svojej sťažnosti

odvoláva).

K sťažnosti taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného

právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje

.

Ústavný súd listom z 29. januára 2002 upozornil sťažovateľa na náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že

jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Sťažovateľa vyzval, aby

v lehote 21 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky odstránil a pripojil k sťažnosti

splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom, pokiaľ jeho sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Sťažovateľ listom z 18. februára 2002 požiadal o predĺženie lehoty stanovenej mu

ústavným súdom na doplnenie sťažnosti. Ústavný súd jeho žiadosti vyhovel a listom

z 27. februára 2002 mu oznámil predĺženie lehoty o ďalších 30 dní (odo dňa doručenia

uvedeného listu).

Sťažovateľ aj napriek tomu, že vyššie uvedený list ústavného súdu adresovaný mu do

vlastných rúk prevzal podľa poštovej doručenky 6. marca 2002, na výzvu ústavného súdu

nereagoval ani v súdom predĺženej lehote (30 dní odo dňa doručenia uvedeného listu)

a neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania jeho sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené najmä v a .

Sťažovateľ aj napriek tomu, že výzva ústavného súdu z 29. januára 2002 mu bola

doručená 1. februára 2002 a list z 27. februára 2002 o predĺžení súdom stanovenej lehoty

o ďalších 30 dní prevzal 6. marca 2002, nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa

neodstránil, hoci bol na možnosť jej odmietnutia v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upozornený.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2002