Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 59/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2002

o späťvzatí sťažnosti J. J., štátneho občana K., bytom M., prechodne bytom B., zastúpeného

advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária H. & H., B., pre namietané porušenie práv

podľa a 5 a , ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s postupom Krajskej prokuratúry

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj uznesením Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 11. septembra 2001 a Najvyšším súdom Slovenskej

republiky pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 11. septembra 2001 ohľadne jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo

14. júna 2001 takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti J. J. p r i p ú š ťa a konanie o nej z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 18. marca 2002 označeným ako „Podnet na začatie konania na Ústavnom

súde Slovenskej Republiky“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) obrátil prostredníctvom svojho právneho zástupcu J. J., štátny občan K., bytom M.,

prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorého trestná vec pre trestný čin

nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a

obchodovania s nimi podľa , , a a pre prípravu

k uvedenému trestnému činu podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 187 ods. 5 písm. b) Trestného

zákona bola v tom čase väzobne vedená na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) pod sp. zn. . K podaniu pripojil viaceré listiny týkajúce sa označenej trestnej

veci.

Sťažovateľ, podľa svojich tvrdení, pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania

v uvedenej trestnej veci 14. júna 2001 navrhol, aby bolo trestné stíhanie jeho osoby podľa

zastavené a súčasne požiadal o prepustenie

z väzby na slobodu. Hoci prokurátor žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovel, nepredložil

ju bez meškania na rozhodnutie príslušnému súdu. Stalo sa tak až 20. júla 2001 v súvislosti

s vyhotovením a podaním obžaloby na sťažovateľa.

Senát krajského súdu rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na

slobodu až 11. septembra 2001 tak, že žiadosť zamietol s odôvodnením, že naďalej

pretrvávajú dôvody väzby, pre ktoré bol sťažovateľ' do väzby vzatý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského

súdu sp. zn. z 11. septembra 2001 o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Urobil tak tiež až po dlhšej dobe a bez toho, aby

sa (podľa tvrdenia sťažovateľa) podrobnejšie vyporiadal so sťažovateľovými námietkami

proti pokračujúcej väzbe.

Sťažovateľ uviedol, že považuje spôsob, akým bolo rozhodnuté o jeho žiadosti, za

porušenie svojich ústavných práv garantovaných v a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a za porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Lehoty, v ktorých sa rozhodovalo o jeho žiadosti, boli

podľa neho príliš dlhé a pokračujúca väzba nebola odôvodnená pretrvávaním dôvodného

podozrenia zo spáchania trestného činu.

Podľa sťažovateľa nebol daný ani zákonný podklad k tomu, aby jeho väzba bola

odôvodňovaná splnením zákonných podmienok v zmysle .

Súdy nemali pri hodnotení dôvodov väzby prehliadnuť skutočnosť, že k zmene znenia

ustanovenia tak, aby ho bolo možné aplikovať pri

právnej kvalifikácii skutku, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, došlo až po jeho údajnom

spáchaní, zákonom č. 253/200l Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovenie v novom znení preto nebolo možné pri

právnej kvalifikácii skutku, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, vzhľadom na ustanovenie

, použiť. Tým, že krajský súd ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky uvedené skutočnosti pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, porušili podľa

sťažovateľa aj jeho základné právo podľa .

Ústavný súd listom z 22. marca 2002 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 14 dní od

doručenia výzvy odstránil nedostatky svojho podania z 18. marca 2002 tak, aby spĺňalo

náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle

ustanovení o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Právny zástupca sťažovateľa však podaním z 15. apríla 2002 v mene svojho klienta

ústavnému súdu oznámil: „Oznamujem, že predmetnú sťažnosť (v podaní označené ako

podnet) beriem späť a navrhujem konanie o nej zastaviť. Dôvodom k tomu je skutočnosť, že

Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom 9. 04. 2002 rozhodol vo veci

tak, že vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.“

II.

Podanie navrhovateľa možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle

v spojení s a až 56 .

Na späťvzatie sťažnosti sa vzťahuje . Podľa tohto

ustanovenia: „Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví

okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť

smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré

mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.“

Keďže sťažovateľ vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju sťažnosť

z 18. marca 2002 podaním z 15. apríla 2002 späť a ústavný súd zo sťažovateľom uvedených

argumentov a ním predložených dôkazov nezistil - aj vzhľadom na dôvody uvedené

v podaní z 15. apríla 2002, pre ktoré vzal svoju sťažnosť späť - skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali mimoriadne závažnému spôsobu porušenia základných práv alebo slobôd

sťažovateľa a odôvodňovali nepripustenie späťvzatia sťažnosti, pripustil toto späťvzatie

a konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2002