Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 59/02
PDF · 101.82 KB
No categories available
III. ÚS 59/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2002
o späťvzatí sťažnosti J. J., štátneho občana K., bytom M., prechodne bytom B., zastúpeného
advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária H. & H., B., pre namietané porušenie práv
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 5 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s postupom Krajskej prokuratúry
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kv 4/00, postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 32/01, ako aj uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 1 T 32/01 z 11. septembra 2001 a Najvyšším súdom Slovenskej
republiky pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1 T 32/01 z 11. septembra 2001 ohľadne jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo
14. júna 2001 takto
r o z h o d o l :
Späťvzatie sťažnosti J. J. p r i p ú š ťa a konanie o nej z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 18. marca 2002 označeným ako „Podnet na začatie konania na Ústavnom
súde Slovenskej Republiky“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) obrátil prostredníctvom svojho právneho zástupcu J. J., štátny občan K., bytom M.,
prechodne bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorého trestná vec pre trestný čin
nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a
obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. a), b), a d) Trestného zákona a pre prípravu
k uvedenému trestnému činu podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 187 ods. 5 písm. b) Trestného
zákona bola v tom čase väzobne vedená na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) pod sp. zn. 1 T 32/01. K podaniu pripojil viaceré listiny týkajúce sa označenej trestnej
veci.
Sťažovateľ, podľa svojich tvrdení, pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania
v uvedenej trestnej veci 14. júna 2001 navrhol, aby bolo trestné stíhanie jeho osoby podľa
§ 172 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené a súčasne požiadal o prepustenie
z väzby na slobodu. Hoci prokurátor žiadosti o prepustenie z väzby nevyhovel, nepredložil
ju bez meškania na rozhodnutie príslušnému súdu. Stalo sa tak až 20. júla 2001 v súvislosti
s vyhotovením a podaním obžaloby na sťažovateľa.
Senát krajského súdu rozhodol o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na
slobodu až 11. septembra 2001 tak, že žiadosť zamietol s odôvodnením, že naďalej
pretrvávajú dôvody väzby, pre ktoré bol sťažovateľ' do väzby vzatý.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu krajského
súdu sp. zn. 1 T 32/01 z 11. septembra 2001 o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Urobil tak tiež až po dlhšej dobe a bez toho, aby
sa (podľa tvrdenia sťažovateľa) podrobnejšie vyporiadal so sťažovateľovými námietkami
proti pokračujúcej väzbe.
Sťažovateľ uviedol, že považuje spôsob, akým bolo rozhodnuté o jeho žiadosti, za
porušenie svojich ústavných práv garantovaných v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a za porušenie práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Lehoty, v ktorých sa rozhodovalo o jeho žiadosti, boli
podľa neho príliš dlhé a pokračujúca väzba nebola odôvodnená pretrvávaním dôvodného
podozrenia zo spáchania trestného činu.
Podľa sťažovateľa nebol daný ani zákonný podklad k tomu, aby jeho väzba bola
odôvodňovaná splnením zákonných podmienok v zmysle § 67 ods. 2 Trestného poriadku.
Súdy nemali pri hodnotení dôvodov väzby prehliadnuť skutočnosť, že k zmene znenia
ustanovenia § 187 ods. 5 písm. b) Trestného zákona tak, aby ho bolo možné aplikovať pri
právnej kvalifikácii skutku, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, došlo až po jeho údajnom
spáchaní, zákonom č. 253/200l Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ustanovenie § 187 ods. 5 písm. b) Trestného zákona v novom znení preto nebolo možné pri
právnej kvalifikácii skutku, z ktorého bol sťažovateľ obvinený, vzhľadom na ustanovenie
§ 16 ods. 1 Trestného zákona, použiť. Tým, že krajský súd ani Najvyšší súd Slovenskej
republiky uvedené skutočnosti pri svojom rozhodovaní nezohľadnili, porušili podľa
sťažovateľa aj jeho základné právo podľa čl. 50 ods. 6 ústavy.
Ústavný súd listom z 22. marca 2002 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 14 dní od
doručenia výzvy odstránil nedostatky svojho podania z 18. marca 2002 tak, aby spĺňalo
náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle
ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Právny zástupca sťažovateľa však podaním z 15. apríla 2002 v mene svojho klienta
ústavnému súdu oznámil: „Oznamujem, že predmetnú sťažnosť (v podaní označené ako
podnet) beriem späť a navrhujem konanie o nej zastaviť. Dôvodom k tomu je skutočnosť, že
Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí konanom 9. 04. 2002 rozhodol vo veci
1 T 32/01 tak, že vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.“
II.
Podanie navrhovateľa možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy
v spojení s § 18 ods. 1 písm. f) a § 49 až 56 zákona o ústavnom súde.
Na späťvzatie sťažnosti sa vzťahuje § 54 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto
ustanovenia: „Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví
okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť
smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré
mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.“
Keďže sťažovateľ vzal prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoju sťažnosť
z 18. marca 2002 podaním z 15. apríla 2002 späť a ústavný súd zo sťažovateľom uvedených
argumentov a ním predložených dôkazov nezistil - aj vzhľadom na dôvody uvedené
v podaní z 15. apríla 2002, pre ktoré vzal svoju sťažnosť späť - skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali mimoriadne závažnému spôsobu porušenia základných práv alebo slobôd
sťažovateľa a odôvodňovali nepripustenie späťvzatia sťažnosti, pripustil toto späťvzatie
a konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2002